Už je to nejaký rôčik, čo som uvažovala nad tým, vyskúšať si lov na Svitských jazerách. Pekné prostredie a ešte krajšie ryby ma lákali tam zájsť. Keďže ide o súkromný revír, človek uvažuje o love v takomto prostredí v iných mesiacoch, než by si vybral priehradu. Ani v našom prípade to nebolo inak...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.03.2024.
Pravdou je, že pôvodným plánom našej výpravy s Jakubom bola Liptovská Mara. A teda ďalšia rybačka zo série lovu z lode. No, ako to už zvyčajne býva, človek mieni a počasie mení. Keďže prišlo ochladenie a nastúpiť mal aj vietor, ktorý by nám to celé skomplikoval, rozhodli sme sa pre záložný plán. Premýšľali sme nad rôznymi priehradami, no vzhľadom na aktivitu rýb sme medzi možnosti zaradili aj Svitské jazerá. Do poslednej chvíle sme naozaj nevedeli, kam pôjdeme. Túžba chytať pod Tatrami sa stupňovala, a tak prišlo rozhodnutie – ideme!
Prvé dojmy na jednotku
Po ceste k jazerám nás vítali Tatry zahalené do oblačnej periny, čo bola škoda, pretože vidieť ich odhalené a v plnej kráse, je pastva pre oči. Pred nami zahalené štíty, po ľavici pstruhové jazero, po pravici sumcové, až sme prišli k tomu nášmu – kaprovému. Prostredie bolo naozaj krásne ako na fotkách, voda nádherná – čistá, pri brehu bolo vidieť malé ostrieže, takže prvé dojmy na jednotku. Trocha nás vydesil strmší kopec, po ktorom sme nosili veci, no nič nie je také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá.
Ani hluk z diaľnice nie je taký strašný a po niekoľkých minútach pri jazere si naň človek zvykne. Keďže sme dorazili neskôr, než sme plánovali, prioritou bolo vyviezť prúty. Vzhľadom na to, že na jazere sú zakázané olovené záťaže, počas celej výpravy sme využívali tie betónové. Montáž bola jasná voľba – Hybrid Rig.
Fešák, ktorý nás vytiahol
zo spacákov.
Svitský štartér
Pri vyvážaní prvých prútov sme spozorovali pod hladinou niekoľko zlatých karasov, takže obsádku sme zhodnotili ako naozaj pestrú. Pretože toto jazero nepoznal ani jeden z nás, nechali sme si poradiť samotným správcom, ktorý nás upozornil na niektoré dobré miesta. Navigoval nás k suchým stromom, kde si svoje prúty vyviezol Jakub, mimo tráv, na tvrdšie dno. Prvý záber sme naozaj nečakali tak skoro… Svitský štartér na seba nenechal dlho čakať a prišiel skôr, než sme stihli dovyvážať všetky prúty. Farebným výzorom to bolo presne to, po čo sme sem šli, podtatranský černoch, no chýbala mu tá správna veľkosť. Nemení to však nič na tom, že nás potešil
a my sme mohli o niečo spokojnejšie pokračovať. Moje prúty smerovali viac‑menej na voľnú vodu, do divokých tráv, ktorých tu teda bolo neúrekom. Mojou tajnou zbraňou bol Red Demon 24 mm z radu Hot Line od značky Carp Inferno, spolu s pop‑up – medúzou 16 mm, čo bude novinka na rok 2024. Kŕmenie sme zvolili, ako už býva zvykom, len 1-2 hrste na montáž.
Pomedzi zábery bol čas aj na knihu.
Čakanie na ďalšie zábery…
Po úspešnom vyvezení prútov sme sa mohli konečne pustiť do zakempovania. Postavili sme si bivak, spravili chutnú večeru a užívali si tú okolitú nádheru. Prvá noc bola pokojná, kaproše nás nechali vyspať sa, o to viac sme boli pripravení na ranný budíček. Z postelí nás hneď vytiahol pekný čierny šupík, jeden zo svitských
pokladov, ktoré plávajú v tomto jazere, a zároveň jedna z našich cieľových rýb, po ktoré sme sem prišli. Zachutil mu už spomínaný Red Demon. Počasie bolo po celý deň ako stvorené na opaľovanie. Bezvetrie a teplo, ktoré bolo v podtatranskom prostredí veľmi príjemné, nám spríjemnilo čakanie na ďalšie zábery… Dva nasledujúce nás troška potrápili, keďže obom sa nám odrezala ryba v trávach. Vytušili sme problém, preto sme premýšľali, čo zmeniť a robiť inak. Vtom sa však ozval prút – opäť z tráv a opäť Red Demon v kombinácii s popkou, v tomto prípade však úspešne vytiahnutý kaprík na breh. Ďalší z radu černochov!
Presne na tohto
lysca sme čakali.
Jakub dostal kolobežku
Ani Jakub nezaostával a vytiahol na breh krásneho lysca s tučným bruchom. Hneď som spoznala, že je to ryba, ktorú som tu chcela chytiť, pre drobné mikrošupinky pri chvoste, a to, že ju chytil Jakub, nemení nič na tom, že som sa tešila rovnako. Po tom, čo som opäť stratila rybu v trávach, došlo k rozhodnutiu zmeniť háčik Mugga z veľkosti 4 na 2. Hneď potom, čo sme vyviezli prút, prišla jazda a Jakub si zdolal kapríka menšej veľkosti – tzv. kolobežku, ako ich ja nazývam. Pomaly sme si začali pripravovať montáže na večer. Mne sa do večera podarilo zdolať ešte jedného pekného čierneho šupíka a tým aj poslednú rybu toho dňa. Po výmene háčikov za väčšie sme sa pustili do prípravy večere. Panovalo bezvetrie a hladina vody bola ako zrkadlo – nádherná scenéria, na ktorú bolo radosť pozerať sa! Neostávalo nič iné, len sa touto krásou kochať a čakať, čo príde. Okrem ochladenia a dažďa, pri ktorom nám všetko zmoklo, nič iné neprišlo.
Kvalitný carp sak je základ.
Ryby s krásnym potenciálom
S ranným budíčkom prišli tri zábery od menších rýb a môj šupík, ktorý mal brutálnu papuľku. Počasie bolo naozaj ako na hojdačke. Pršalo – nepršalo, no rybkám stále chutilo. Z voľnej vody sa Jakubovi ukázal čierny fešák. Keďže s prázdnym bruchom sa zdoláva zle, prišli na rad raňajky. Zatiaľ čo som ich pripravovala, Jakub vyštartoval na vodu, lenže neúspešne. Ryba sa mu vypla, čo znamenalo návrat k pôvodnej veľkosti háčikov, aj zmenu montáže z Hybrid Rigu na klasickú. Tá zafungovala a Jakubovi sa podarilo, okrem kolobežky, podobrať aj krásneho, zatiaľ najväčšieho kapríka. Tentoraz v peknom sivo čiernom výzore.
Keďže väčšia veľkosť háčikov nebola dobrá voľba a na moje konto sa tiež pripísala ďalšia vyrezaná ryba, prešla som aj ja na klasickú montáž. Tá priniesla svoje ovocie a na prút položený v trávach prišla šialená jazda. Z obsádky čiernych kaprov sa prišiel ukázať šupík so zlatistým sfarbením. Boli sme naozaj veľmi milo prekvapení a šťastní z aktivity rýb. Hoci sme cez deň trocha bojovali s menšími, bola to radosť pozerať sa na ich pekné formy! Ryby s krásnym potenciálom do budúcna, bojovné… Dokonca pár z nich bolo vari v minulom živote akrobatmi, keďže pri zdolávačkách nám predvádzali vskutku zaujímavé pohyby!
Úsmevy na našich tvárach nesmeli chýbať.
Bojovník spod Tatier
Počas dňa sa čoraz viac ochladzovalo, takže sme postupne vymieňali krátke rukávy za dlhé. Nastúpil silnejší vietor a s ním sa rozbehla aj Jakubova cievka. V súboji kapor – trávy – Jakub vyhral posledný a ja som sa tak na brehu mohla pokochať ďalším zaujímavým úlovkom. Bol to krajší šupík, ktorý vynikal svojou zdeformovanou chrbtovou plutvou. Blížil sa večer, a to bol čas na prevezenie prútov. Keďže zábery nám k večeru vždy utíchli a noci boli pokojné, zima nás zahnala do teplých spacákov. Naozaj sme nečakali, že tesne pred zotmením to príde. Jazda, v ktorej bolo cítiť, že vyjsť z vyhriatych spacákov sa naozaj oplatí. A veruže oplatilo! Bol to krásny dlhý bojovník spod Tatier, ktorý prišiel v úplne inú hodinu, než sme čakali. Spravili sme rýchle fotky, pustili ho naspäť a spokojní a šťastní sme situáciu zhodnotili na výbornú. Ďalšia noc a opäť dvaja vyspatí ľudia pripravení čeliť predposlednému dňu výpravy…
Krásavci ako z rozprávky
Jakubov ranný double budík sa niesol v znamení dvoch nádherných šupíkov, zlato čierneho a strieborno‑čierneho. Ani ja som nezostala pozadu. Rozbehnutá cievka a radosť, ktorú na malú chvíľu vystriedali obavy, či sa mi kaproša podarí úspešne zdolať, lebo bol kvalitne pozasekávaný v trávach… Keď sa na hladine ukázalo zlaté guľaté brucho, vydýchla som si. Úspešne zdolaný zlatý tučko mi vyčaril úsmev na tvári a s Jakubom sme zhodnotili, že to, čo sa tu deje, je naozaj rozprávka! V priebehu dňa nám občas na chvíľu vyšlo slnko, no silný vietor nás sprevádzal počas celého dňa. A poviem vám, zdolávať v takom vetre, je naozaj zážitok a nočná mora v jednom…
Keď sa vám však podarí úspešne zdolať pekného kapríka ako mne, rýchlo nad tým mávnete rukou.
Rozlúčkový lysec ako „čerešnička“ na záver.
Bol to ukážkový strieborný šupík bez jedinej chybičky, s energiou na rozdávanie. A vlastne jedna z najsvetlejších rýb, aká nás prišla pozrieť! Zmena klasickej montáže rozhodne zafungovala, čím sa potvrdilo pravidlo, že menej je niekedy viac a niekedy je lepšie veci zbytočne nekomplikovať. Aj keď sme mali záberov počas dňa pomenej, v porovnaní s predchádzajúcimi dňami, stáli za to. Potvrdil nám to aj ďalší krásavec na Jakubovom konte! Hoci sme potom už do rána záber nemali, spoločnosť nám prišli spraviť naši kamaráti, sám správca Joži s manželkou Mirkou, s ktorými sme vypili kávu, prehodili pár slov a zakončili tak pekný deň.
Posledné ráno sa nám vystriedali postupne všetky prúty a každý si chytil toho svojho. Mne sa podarilo zdolať ďalšieho krásneho černocha v peknej dĺžke, Jakub si chytil pekného medeného šupíka s obrovským bruchom a veľkou hlavou, ktorému zachutila Beta z radu Hot Line v spojení s ananásovou popkou. Mysleli sme si, že sú to naše rozlúčkové rybky a pomaly sme začínali baliť, keď vtom prišla posledná jazda… Jakub priniesol na breh ďalšieho nádherného lysca, z ktorého sme mali obaja obrovskú radosť. Veď čo môže byť krajším ukončením tejto našej výpravy ako toto! Krásny lysec, ktorý už má niečo za sebou, nás pekne vyprevadil.
Nezaujímavý či ľahko chytateľný?
Výpravu v tomto krásnom prostredí sme zhodnotili ako naozaj výborné rozhodnutie. Išli sme sem síce s neveľkými očakávaniami, ale to, čo sme si prežili, bolo napokon nad všetky naše predstavy. Ak si niekto myslí, že súkromák, ktorý na prvý pohľad vyzerá malý, je, tak by si to tu určite mal vyskúšať. Pretože lov v trávach, ako sú na tomto štrkovisku, vie byť občas dobrou skúškou nervov a trpezlivosti, no výsledok stojí určite za to. Veď – vyskúšajte sami!
Svitské delo, ktorému zachutil Red Demon.
Prúty, ktoré sa na stojane dlho neohriali.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
