Vždy som túžil uloviť hlavátku podunajskú. Bývam však ďaleko od hlavátkarských rajov a skúsenosti len zbieram. Keď som to prvýkrát skúšal v roku 2023, tak som mal šťastie iba na „princezné“. Vlani v decembri som sa pokúsil o reparát a zážitky mi zostanú navždy. Pokračujem v rozprávaní z minulého čísla.
nezadaný
10.04.2025 (4/2025)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2025
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Otče náš...
Nasledujúce ráno som zvolil úplne iný smer a vydal sa na nadol po prúde, kde som ešte nebol. Našiel som si jamu, kde som to skúšal s voblermi aj gumami. Mal som kontrolu, predložil som doklady hospodárovi a prehodili sme pár slov. Hľadal poľovníkov, lebo boli dohodnutí na odstrele kormoránov. Povedal mi ešte pár zaujímavých vecí.
Presunul som sa nižšie, až takmer na hranicu H revírov, prešiel som asi 500-metrový úsek, našiel som miesto, ktoré vyzeralo fantasticky. Hlbšia voda a veľké prekážky. Prehádzal som to kadejako, ale bez úspechu. Na jednom strome som zbadal portrét, resp. sošku Panny Márie, tak som sa tam pomodlil a poprosil o šťastie. Nie som typ, ktorý trávi čas v kostoloch, ale modliť sa ešte viem. Bol to istým spôsobom oddych.
Pred obedom som sa vrátil do apartmánu. Spravil som si jedlo a o 13.30 som vyrazil opäť k vode. Zase inde. Tentoraz hore prúdom do neznámych končín, na miesta, kam ma miestni tiež odkazovali. Nachodil som sa, prehádzal veľké plochy, no po kráľovnej ani stopy. Podustvy a lipne bolo vidieť pekne. Bol to relax sledovať ich. Pred zotmením som sa vrátil k autu. Váhal som, či ostať alebo to zabaliť.
Bol to posledný večer môjho druhého výjazdu z Bratislavy. Asi polhodinu som si popíjal čaj a zajedal keksy. Tma už zosadla úplne. Náhle pri mne zabrzdilo iné auto. Oslepený v žiari reflektorov som rozoznal ďalšieho rybára. Kráčajúc ku mne ma pozdravil a pýtal sa, či som došiel loviť alebo či som práve skončil. Bol to pán z Moravy. Jeho životný sen je chytiť hlavátku a naháňal ju už asi štyri dni. Myslel si, že to bude ľahšie. Už mu bolo jedno, či veľká alebo malá, hlavne nech nejakú chytí a odfotí sa s ňou.
Prebrali sme a prezreli si nástrahy. Rozplýval sa nad videom s mojou princeznou. Posťažoval sa, že odtrhol niekoľko tisíc českých korún drahých nástrah. Nevedel, že v CHAP musí loviť bez protihrotu. Obom toto stretnutie padlo vhod. Nabral som sily a ešte hodinku lovu som si dal potme. Asi o 18.30 som to pobalil a vrátil sa k autu. Ani pán z Česka už nebol pri vode. V tento deň to bolo bez ryby, čo je pri hlavátke celkom bežné.
Na gauči rybu nechytíš
Pozeral som predpoveď počasia na nedeľu. Hlásili úplne jasno. To nie je najlepšie počasie na lov hlavátok. Napísal som kamarátom Paťovi a Dušanovi, či si myslia, že má zmysel skúšať šťastie aj zajtra. Vedel som, že keď som už tam, tak aspoň na chvíľu ešte ráno vybehnem, no potreboval som povzbudenie aj od nich. Sú to moje spriaznené hlavátkarské duše. Obaja sa zhodli, že šanca je vždy, keď som pri vode: „Na gauči rybu nechytíš!“ Skoro ráno bude asi hmla a okolité kopce budú ešte tieniť.
Aj tak bolo. Už som sa riadil len svojím inštinktom a šiel na miesto, kde sa mi to fakt pozdávalo napriek tomu, že mi ho nikto neodporúčal. Prišiel som k vode tesne pred 7.00. Vybalil som veci a asi minútku po siedmej vkročil do rieky. Teplota vzduchu bola -2 °C. Ako prvú nástrahu som zvolil 16 cm gumu v podobe lipňa. Rovnaká nástraha, na akú sa mi v piatok podarilo presvedčiť na záber princeznú. Prehádzal som ním začiatok jamy. Potom som sa presunul asi 30 – 40 m nižšie a hádzal som ďalej s lipňom.
Po niekoľkých minútach som sa rozhodol vymeniť nástrahu a zvolil som 16 cm dvojdielny vobler monarch zlatistozelenej farby. Iba som ho pripol na karabínku, ani som nenahodil, posunul som sa opäť vyššie, kde som začínal. Neviem, či to bol prvý alebo druhý náhod. Nepamätám si to už presne. Len viem, že keď som ho priťahoval, tak v duchu som si vravel, že keď ho dotiahnem, dám niečo iné, keďže veľmi chytám dno.
Avšak kým som ho dotiahol, ulakomila sa naň skutočná kráľovná našich vôd. Vobler som teda už nestihol meniť a v obrovskej eufórii som s ním zdolával kráľovnú. Keď som videl to veľké bronzové telo, tušil som, že by to mohla byť tá magická hranica 1 meter. Podberák som mal na brehu, a tak som cúval s ohnutým prútom. Chvalabohu, ryba nepadla a šťastne som ju podobral. Srdce mi bilo ako zvon. Žily mi nabehli a krvi by sa mi nedorezal.
Neveril som vlastným očiam. Najskôr som odstrihol šnúru a prút som dal bokom. Potom som vybral vobler s nadväzcom a zostatkom šnúry. Priatelia, čo vám budem hovoriť. Ten vobler už bol voľný! Už ho nemala v tlame! Našťastie sa mi nevypla pri zdolávaní. Ďakujem, svätý Peter!
Atletický výkon v broďákoch
Podložku s meradlom som nechal v aute, lebo som nepredpokladal, že za slnečného dňa by sa toto mohlo prihodiť. Auto bolo asi 60 m od mňa. Rybu som nechal v plytkej vode v podberáku tak, aby podľa možnosti z neho nevyplávala a rukoväť podberáka som zaťažil skalou. V broďákoch som šprintoval k autu rýchlosťou, akoby som bol len v kraťasoch a tričku. Do pár sekúnd som bol naspäť aj s podložkou. Rozbalil som ju v plytkej vode a opatrne dal na ňu rybu. Bola to skutočná kráľovná! Hrubá takmer asi ako moje stehno a merala 103 cm. Neveril som. Odhadovaná hmotnosť 12 – 13 kg. Veď si to odniesol aj podberák. Už doslúžil. Odfotil som si ju aj natočil a pomaly som ju vypustil. Selfie som si nerobil, keďže s takou veľkou rybou sa nemanipuluje ľahko a nechcel som ju trápiť. Nádherne stavaná ryba. Jej veličenstvo hlavátka podunajská si pomaly odplávala do svojich chladných a temných lovísk. Z plného hrdla som niekoľkokrát zakričal: „Ďakujem!“ Hodinky ukazovali ešte len 7.45. Aj keď som mal v pláne loviť aspoň do 10.00, už som nič nenadväzoval. Už som len vstrebával ten neuveriteľný zážitok. Zbalil som veci a šiel k autu. O 8.00 som už bol v apartmáne a vypisoval kamarátom a posielal fotky a video. Bola to obrovská radosť!
Vášeň, ktorá valcuje všetky bariéry
Keď človek takéto niečo zažije, v tom momente zabudne na všetky prekážky, smolu či bolesti. Bola to neuveriteľná náplasť na moju dušu. Už ma netrápilo, že mi neschválili povolenie na mieste, kde som chytal vlani. V tej chvíli som zabudol na smútok za prívlačovou brašnou plnou nástrah aj mojich rybárskych dokladov, ktorú
mi ukradli začiatkom novembra.
(Tu ešte dodám veľké ďakujem pani M. Jankovičovej z MO SRZ Bratislava V., ktorá mi pomohla vybaviť nové doklady; v deň prvého plánovaného výjazdu za hlavátkou, t. j. 7. novembra som si bol prevziať nové rybárske doklady!) Rameno, zápästie aj chrbát ma prestali bolieť v tej chvíli.
Lov hlavátky je obeta. Je to kráľovná a pýta si svoju daň. Zima, dážď, sneh a vietor, to k tomu patrí. Odhodlanie a vytrvalosť majú zmysel. Stálo to za to! Je to proste tak. Je to vášeň, ktorá valcuje všetky bariéry. Šťastný som sa vracal domov. Po piatich vychádzkach to boli dve krásne ryby. Najprv princezná a o dva dni kráľovná. Lepšie to nemohlo skončiť. Bonusom bolo, že obe ryby som ulovil vo dne a nie potme. Za svetla je to predsa len krajšie. Samozrejme, aj za tmy to veľmi poteší.
Plán B
Posledný výjazd som si plánoval 16. až 20. 12. 2024. Dovolenka bola schválená. Medzičasom mi dorazil aj nový prút od Savage Gear, Fury SG6, 2,4 m, 40-150 g a tiež nový podberák. Avšak v stredu 11.12., keď som prechádzal Petržalkou, náhle som sa dostal pod „paľbu kosačky“ traktora, ktorý sekal porast vedľa cesty. Bola to náhla sprcha triesok a kameňov, ktorej som sa nedokázal vyhnúť a okrem niekoľkých drobných škrabancov som skončil s vybitým zadným bočným oknom. Ďalšie starosti.
Smola, ale v konečnom dôsledku som mohol dopadnúť podstatne horšie. Takže povedzme si, že to bolo istým spôsobom šťastie v nešťastí. Okno nebolo k dispozícii a dodanie z Nemecka odhadovali na 5 – 6 dní. Môj výjazd sa začal posúvať. Každý deň som netrpezlivo čakal na telefonát zo servisu, či sklo prišlo... Medzitým som spravil doma veci, ktoré som si nechával na víkend pred Vianocami. Umyl som okná, vypral záclony, vytepoval sedačku, postavil stromček, vyčistil akvárium... Dohodol som sa s manželkou, že ak by bolo auto aj neskôr (štvrtok, piatok), tak ešte aspoň na víkend by som vybehol za hlavátkou.
V piatok ráno zvonil telefón, že sklo došlo a môžem doviezť auto. Už 13.30 bolo auto hotové a 15.30 som vyrazil z Bratislavy smerom na sever. Veď zbalený som bol už od pondelka.
Každá vychádzka je cennou skúsenosťou
V sobotu 21.12. som začal svoju šiestu vychádzku. Ráno som šiel na miesta, kde som naposledy končil. Vonku bolo -2 °C a husto snežilo. Vyslovene som si to užíval, lebo toto k lovu kráľovnej patrí. Záber sa nedostavil. Poobede som zamieril inde, kde som ešte vôbec nechytal. Stretol som dvoch rybárov, prehodili sme pár slov.
Necelú hodinku nato som dostal záber. Mohutné telo kráľovnej búrlivo rozrážalo hladinu rieky. Srdce som mal v krku a už-už som siahal po podberáku, keď sa mi jej veličenstvo vyplo. Ach jaj! Mala určite vyše 100 cm, podobná tej, akú som zdolal 1.12. Smola, ale aj napriek tomu to bol veľmi vzrušujúci zážitok. V nedeľu som si dal celodenný maratón, užíval som si lov a okolitú prírodu, no bol to deň bez záberu.
Večer som sa už začal baliť s tým, že v pondelok ráno ešte predsa len aspoň hodinku skúsim šťastie. Tak som v pondelok 23.12., deň pred Vianocami, ráno o 7.00 zaparkoval pri vode. Lovil som na mieste, kde sa mi predvčerom vypla ryba. Asi o trištvrtehodinu som sa posunul nejakých 60 m nižšie po prúde. Pár hodov a opäť sa na hladine objavila krásna ryba. Tento súboj bol však veľmi krátky. Pár myknutí obrovskou tlamou a pomaly sa zanorila do tajomných hlbín rieky. Tipujem jej vyše 90 cm. Nuž podobný scenár ako pri predchádzajúcom výjazde, ale tentoraz vyhrali ryby.
Nepodarilo sa mi pokrstiť nový prút ani podberák. Chýbalo však veľmi málo. Finálne to teda skončilo – ja verzus hlavátky – 2:2. Z desiatich možných vychádzok som zrealizoval osem, z toho dve boli veľmi krátke, ale s celkovým výsledkom som nadmieru spokojný. Boli to nové cenné skúsenosti. Lov hlavátky je iste aj o šťastí, ale dôležitá je vytrvalosť a odhodlanie. Každá vychádzka je ďalšia skúsenosť. Svätý Peter, veľmi pekne ďakujem!
Vladimír PAJKOŠ
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
