Leto ušlo ako voda z dažďa potokom po nadmernej ťažbe dreva v lese – takže naozaj rýchlo. Predpokladám však, že každý z milovníkov prívlače poctivo prechytal a preskúmal svoje obľúbené revíry. Verím, že mnohí chytili svoj osobák a prežili ste pri rybárčení parádne zážitky. Je tu jeseň a tá by mohla byť na úlovky, najmä trofejných rýb ešte bohatšia.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.04.2020.
Keď teplota vody začne klesať
Voda sa začala pomaly ochladzovať a my si môžeme byť istí, že reakcie predátorov na naše nástrahy sa budú s pribúdajúcim chladom kompletne meniť. S prvým ochladením sa ešte nič markantne nezmení. Akurát naše obľúbené zubáče, ostrieže a šťuky sa viac zaktivujú. Z čoho sa úplne zaktivizujeme aj my, samozrejme. Ryby začnú loviť častejšie, ako to bolo v lete. Najmä ostriež je pri prvom ochladení dosť žravý a aktívny skoro celý deň. Zubáč zaloví častejšie aj počas dňa a šťuka sa začne napchávať vo veľkom tiež. Voda sa síce ochladí, no potrava je ešte stále relatívne aktívna a potravinové rybky sú rozlezené. Preto naše nástrahy vedieme celkom aktívne, no môžeme oproti letným mesiacom trochu spomaliť. Ako som spomínal, určite máte po lete preskúmané svoje obľúbené vody a poznáte svoje osvedčené miesta. Na začiatku jesene sa im môžete ešte poriadne povenovať, no s postupným, čoraz väčším ochladením ryba začne meniť svoje návyky.
Ak takéto zubáče nebudeme púšťať späť do ich živlu, na trofejné ryby natrafíme naozaj len sporadicky.
Chladnejšie a chladnejšie...
Hneď ako sa voda začne ochladzovať a rastliny v plytších miestach odumierať, ryba sa začne sťahovať do väčšej hĺbky. Nie je to len preto, že stráca úkryt v spleti rastlinstva, ale aj z dôvodu vyhľadávania teplejších vrstiev vody. Teplotné vrstvy sú však dôležitým ukazovateľom najmä na hlbokých, rozľahlých vodách. Ja chytávam prevažne na rieke, kanáloch a štrkoviskách. Teplotné vrstvy síce neplatia pre plytké vody a rieky, no aj napriek tomu bude dobré loviť dravce tam, kde budú mať lepšie podmienky, čo sa týka teplôt. Na rieke je výborné, ak poznáte nejaký teplý prítok, napríklad vodu pritekajúcu z čističky. Okrem toho treba prehádzať všetky jamy a hlbočiny. Na kanáloch sú v tomto ročnom období „horúcimi miestami“ jamy a ryhy na dne, prípadne vyvrátené panely na dne v čo najväčších hĺbkach. Na štrkoviskách sa držíme – tak isto ako na rieke a kanáli – s nástrahou tesne pri dne, na čo najhlbších miestach a jamách. Jednoznačne však platí, že ak sa nám podarí nájsť potravinové ryby, dravce nebudú ďaleko.
Voblery typu Suspending sa mi osvedčili na zubáče počas slnečných septembrových dní, ale aj v neskorších mesiacoch.
Život pod vodou sa spomalil
Keď prídu mrazy a voda sa naozaj ochladí, rybka aj dravce spomalia. Preto by sme mali aj my s nástrahami spomaliť. Ja používam počas chladných jesenných mesiacov najradšej mäkké nástrahy ako kopýtka, twistre, smáčiky, ale aj väčšie červy a napodobneniny vodných organizmov ako napríklad raka. Keďže treba, aby naša nástraha rybu zaujala a ona stihla vo svojom spomalenom móde zaútočiť, no najmä trafiť nástrahu, používam jigové hlavičky najmenších možných gramáží vhodných pre danú hĺbku, prúd vody a silu vetra. To znamená, aby som mal za každých okolností kontakt s nástrahou, nemal som na šnúre previs a nečakal som príliš dlho na dopad nástrahy na dno. Niekedy však majú ryby náladu hltať poriadne preťaženú nástrahu a silné klepanie alebo zarytie o dno. Jednoducho, je dobré prechytať každý centimeter štvorcový na dne. Z jigových hlavičiek môžeme použiť aj čeburašku, tá dodá nástrahe rozmanitejší pohyb pri pomalom vedení. Okrem toho sa osvedčili aj metódy lovu ako drop-shot, Carolina-rig alebo Texas-rig.
Zubáč pustený na slobodu, budúcnosť našich vôd.
Akú nástrahu a ako
Možností je mnoho a stále vznikajú nové systémiky. To by mohol byť námet na samostatnú knihu. Ak radi skúšate, odporúčam vám na rôznych internetových rybárskych fórach, prípadne na YouTube vyhľadať to, čo vás zaujíma. Návodov na viazanie týchto systémov je na internete mnoho a veľakrát obsahujú aj sprievodné videá. Okrem mäkkých nástrah veľmi rád používam voblery. Tie by mali mať vlastnosti vhodné na to, aby sme ich dokázali ponoriť dostatočne hlboko k číhajúcim dravcom, tam ich čo najdlhšie udržali aj počas prestávky v navíjaní, prípadne pomedzi twitching. Navíjame aj twitchujeme pomaly. Ideálne sú modely, ktoré sa ponoria a zostanú stáť v hĺbke ponoru. Tie majú označenie Suspending (SP). Ďalšie vhodné modely, ktoré používam na jeseň sú potápavé, najmä na rieke, ale aj na stojatej vode. Nechávam ich prepadávať a jemným twitchingom ich dvíham od dna. Super vobler do studenšej vody je aj Vibration, takzvaný bezlopatkový crank. Tento typ voblera oživujeme podobne, ako keby sme chytali na jig. Potápavé voblery majú označenie Sinking (S). Blinkre, plandavky a strímre veľmi nepoužívam, no mnohí kamaráti okolo mňa ich s úspechom vedia využiť aj v chladných jesenných mesiacoch. Najmä na začiatku jesene im fungujú naozaj skvele. Dôležité je, aby sme nástrahe dôverovali, nebáli sa o ňu prísť pri prípadnom zachytení o prekážku a aby mala vhodný ponor s ideálnou farbou. Keď sa budeme báť, že o ten najkrajší vobler prídeme, nikdy naň nepochytáme ryby a nenahodíme ho do riskantných miest. Avšak, práve v takýchto miestach číhajú dravce a ak ich chceme chytiť, často musíme zariskovať. Čo sa týka veľkostí nástrah, môžeme začať používať väčšie rozmery ako počas leta. Zo začiatku jesene to nie je veľmi viditeľné, ale dravce postupne stále viac útočia po väčších nástrahách. Jednoducho sa to oplatí, lebo ide o väčšie sústa, takže pri takých vynaložia predátori menej energie na nasýtenie, ako keby mali naháňať malé rybky.
Nádherný jesenný ostriež z kanála.
Čistota vody
Celá prívlač je o prispôsobovaní sa. Prispôsobiť sa manželke, priateľke, deťom, mame, starkej, svokre, práci, škole... He-he-he, žartujem! Prívlačoví maniaci sa predsa prispôsobujú najmä zubatým druhom rýb. No keď dôjdeme k vode, prispôsobujeme sa momentálnym podmienkam, ktoré panujú pod vodou, ale aj nad ňou. Navyše, počas dlhšieho pobytu v revíri sa situácia môže zmeniť aj niekoľkokrát. Tak isto aj pri zmene lovného miesta v rámci jedného revíru. Čo sa týka čistoty vody, prispôsobujeme jej farbu našej nástrahy. Čím je voda čistejšia, tým lepšie ryby vidia, často sú na čistých vodách aj ťažšie oklamateľné ako na vodách s menšou viditeľnosťou. Ryby majú tendenciu sa vo veľmi priezračných podmienkach viac skrývať. Jednak pred svetlom, jednak pred korisťou a naopak. Schovávajú sa v rôznych úkrytoch a hľadajú tieň. V kalnejšej vode dravce zaznamenajú vašu nástrahu skôr bočnou čiarou alebo sluchom. Vtedy je namieste použiť zvukové voblery, ale aj silno vibrujúce nástrahy ako kopytá a blinkre. Šťuka sa podľa mojich skúseností bude zdržiavať v čistej vode, ak má takú možnosť. Loví radšej za pomoci zraku. Zubáč je expert na lov v zlých podmienkach, čo sa viditeľnosti týka a najmä s obľubou loví potme, a to aj v jesenných mesiacoch. Ostriež prijíma potravu zhruba rovnako dobre tak v čírej, ako aj v kalnej vode, preto sa nám ho darí chytať za rôznych podmienok. Farbu nástrahy prispôsobujem vždy svetlu, hĺbke a viditeľnosti pod vodnou hladinou. Keď chytám na väčších hĺbkach, prípadne je šero alebo kalná voda, používam spravidla krikľavé farby, prípadne nástrahy s UV časticami alebo UV farbami. Okrem toho je výborná aj biela, červená a oranžová. Prirodzené farby používam najmä za čistej viditeľnosti, počas slnečných dní. Niekedy je však všetko naopak
a vtedy treba začať experimentovať.
Narýchlo po práci
v najbližšom revíri. Kým zapadá slnko, dajú sa prekabátiť, vĺčkovia. No, nepohádžeš...?!
Omrznuté prsty a dobrý pocit
Jesenná prívlač je aj o trpezlivosti, ako napokon vždy. Oplatí sa na dobrom mieste hodiť viackrát. Aj keď nám omŕzajú končeky prstov. Ako som spomínal, treba tiež veriť nástrahe. Nebáť sa s ňou prejsť desať centimetrov ponad potopený strom. Vtedy to príde a nám je tak fajn. Až tak dobre, že sa vyplaví adrenalín okamžite po zábere a postupne aj počas súboja s peknou rybou. Ak takýto pocit a zážitok chceme mať znova a chceme ho dopriať aj iným rybárom, jednoducho sa s rybou šetrne odfotíme a pustíme ju späť do vody, aby po sebe zanechala potomstvo. Zrazu zistíme, že nám už ani nie je zima a hreje nás tiež dobrý pocit z toho, akú peknú rybu sme chytili, ako aj dobrý pocit z toho, akú peknú rybu sme pustili. Zabijeme ju len v prípade, ak je chytená tak zle, že je poranená smrteľne. Je nás proste veľa, a keby si to aspoň pár jedincov neuvedomilo a nezačalo to takto praktizovať, nuž neviem, či bude na niektorých vodách vôbec čo vyvláčiť.
Preto vám prajem veľa pekných úlovkov a možno trocha viac pustených späť do vody. Aby sme mali čo chytať aj naďalej a aby sme mohli vnúčatám a deťom aj reálne ukázať trofejné ryby, nie iba rozprávať o tom, že boli. Keď sa trocha pousilujeme a odpustíme si každého mierového dravca zobrať, tak aj budú.
Petrov zdar, priatelia!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
