Vážení čitatelia, v minulých častiach sme podrobne prebrali feederové prúty a navijaky. V tomto článku sa zameriame na kmeňové vlasce a šnúry. Aký najvhodnejší priemer, typ vlasca či šnúry zvoliť? Do akých podmienok použiť a tiež, kedy je lepší vlasec a kedy šnúra...?
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2020
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.06.2021.
Vlasce aj pletené šnúry sa vyrábajú z rôznych umelých polymérov PP, PET, PE, ktoré do výrobného stroja vstupujú vo forme granulátov, podobne ako všetky plastové výlisky. Tu sa tepelne rozpustia a prístroj rôznymi procesmi z nich vyrobí jednotlivé dlhé vlákna. Pre vlasec aj pre šnúru sú použité iné technológie. Vlasec je totiž vyrobený len z jedného vlákna, tzv. monofilament (preto názov monofilný vlasec), pletené šnúry sú zasa z mnohých tenkých vlákien navzájom spletených. Pre predstavu odporúčam nájsť si na YouTube nejaké video z tovární na výrobu vlascov a iných vlákien. Stačí zadať „how its made fishing line“.
Vlasce, šnúry
a fluorocarbon.
Štvor-, osem- aj
dvanásťvláknové šnúry.
Výber závisí od kvality
aj od ceny.
VLASCE
Monofilné vlákno vlasca je zložené z jadra a plášťa. Podľa rôznych typov materiálov, ktoré sa použijú pri výrobe, je možné dosiahnuť rôzne vlastnosti. Na základe týchto vlastností môžeme vlasce rozdeliť na tri základné typy:
Mäkké vlasce – jadro aj plášť sú z rovnakých typov polymérov, ktoré vytvoria mäkšie vlákno. Mäkké vlasce sú viac poddajné, dobre sa doťahujú uzly, takže je možné dosiahnuť vyššiu nosnosť v uzle. Najľahšie sa odmotávajú z cievky navijaka pri nahadzovaní, preto sú vhodné na ďaleké nahodenia. Minimálne sa krútia a majú takmer nulovú pamäť, tzn. po namotaní na cievku a následnom nahodení nebude vlasec robiť slučky, ale bude krásne rovný. Nevýhodou je vyššia prieťažnosť (okolo 20 %) a nižšia odolnosť proti oderu. Vyššia prieťažnosť môže byť niekedy výhodou a inokedy zas nevýhodou, to záleží na konkrétnych podmienkach. Napr. Delphin Armada je vlasec, ktorý má takéto vlastnosti.
Na takýchto pupkáčov pri love na kratšiu vzdialenosť odporúčam využívať „dobrú“ prieťažnosť vlascov.
Feedrové vlasce majú
nielen rôznofarebný
vzhľad, ale aj rôzne vlastnosti.
Absolut je tvrdý vlasec, Magma a Kyoto majú kombinované jadro a plášť.
Tvrdé vlasce – jadro aj plášť sú opäť vyrobené z rovnakých druhov polymérov, ktorých vlastnosti po vytvorení monofilného vlákna dodávajú vlascu vyššiu tvrdosť. Tvrdé vlasce majú nižšiu prieťažnosť (zhruba okolo 15 %), lepšie odolávajú oderu a väčšinou majú v ťahu vyššiu nosnosť. Nižšia prieťažnosť je vhodná pre citlivejšiu detekciu záberu. Majú väčšiu tvarovú pamäť a väčšiu tendenciu krútiť sa. Aj keď majú lepší prenos záberu, nie sú také dobré na ďaleké nahadzovanie. Neodmotávajú sa z cievky tak ľahko ako mäkké vlasce. Našťastie, tieto vlastnosti sú limitujúce predovšetkým pri väčších priemeroch, ktoré sa používajú v kaprárine. Tenké priemery používané vo feedri sa toľko nekrútia. Keďže sú menej poddajné, tak majú paradoxne v uzle nižšiu nosnosť ako mäkké vlasce a musia sa poriadne nasliniť. Treba si ujasniť, ktoré parametre budú pre vás rozhodujúce. Typický tvrdý vlasec od značky Delphin je Method Feed, ale je tu aj výrazne tvrdší zástupca – Absolut. Na menšie vzdialenosti do 50 až 60 m s ním určite chybu neurobíte.
Tri moje najobľúbenejšie šnúry.
Aj šnúry používam v rôznych farebných vyhotoveniach.
Pletená šnúra Proxi8 cielene
vytvorená pre feedrový rybolov. Poťahovaná vrstva umožňuje
oveľa rýchlejšiu potápavosť
oproti klasickým plávajúcim
prívlačovým šnúram a aj
napriek tomu je veľmi tenká.
Kombinované vlasce – jadro a plášť sú z polymérov rôznych vlastností. Takže môže byť jadro tvrdé a plášť mäkký alebo naopak. Týmto sa čiastočne eliminujú či získavajú vlastnosti, ktoré má mäkký či tvrdý vlasec. Dosahuje sa tým určitý kompromis vo vlastnostiach vlasca. Nevýhodou týchto vlascov je potom vyššia cena. Delphin Kyoto je skupina vlascov, ktorá využíva tieto odlišné typy materiálov použitých v jadre a plášti. Vďaka tomu sa z nich stávajú veľmi univerzálne vlasce, ktoré majú dobré uplatnenie pri feedrovej technike.
Samozrejme, vlasce môžeme rozdeliť aj podľa farby. Dnes je možné vyrobiť akúkoľvek farbu, pokojne aj dúhovú. Farba kmeňového vlasca nemá na zábery rýb vôbec žiadny vplyv. Všetko záleží len na samotnom nadväzci, ten by mal byť číry, bezfarebný. Inak si tam môžete dať pokojne svietivo zelený či oranžový vlasec. Tu to závisí od vás – čo sa vám viac páči a aká farba sa vám lepšie pozoruje pri chytaní a zdolávaní. Ja sa vôbec nebránim krikľavým farbám, aspoň za znížených svetelných podmienok viem presne, kam mi pláva ryba alebo kadiaľ vedie vlasec.
Ďalej podľa priemeru... Ako kmeňové vlasce sa môžu použiť priemery 0,14 – 0,30 mm. Je to z extrému do extrému. Za tie roky, čo sa feedru venujem, vyskúšal som hádam všetky možné priemery a skončil som napokon pri troch, a to 0,18 mm, 0,22 mm a 0,25 mm.
Pre ľahší feeder, v podstate lightko, postačuje kmeň 0,18 mm. Pre medium a klasické heavy 0,22 mm. A pre extraheavy a cielené chytanie väčších kaprov a mrien na riekach potom 0,25 mm.
Ak chcete začať s jedným typom feedra: písal som už v článku o prútoch, aby ste začali napr. prútom s akciou medium, vtedy by som vám odporučil navijak osadiť vlascom 0,20 mm, to je ideálny univerzál. Keď pokročíte ďalej a zadovážite si viac prútov na rôzne štýly feedra, skúste sa inšpirovať tými tromi tvrdosťami vlascov a uvidíte, že sa nemôžete pomýliť.
Mrena pri prvom výpade dokonale preverí, ako máme vyladenú zostavu!
Náviny vlascov, ktoré sa predávajú v obchodoch, sú v rôznych dĺžkach – 100 m, 200 m, 300 m až po iks km. Je potrebné si ujasniť, že by ste mali mať cievku navijaka plnú až po okraj. Ideálne a najjednoduchšie je kúpiť iks-sto metrov vlasca, na ktorý budem chytať a celý až po okraj namotať na navijak. Lenže, keď to bude nejakých 0,18 mm a cievka veľkosti 40, tak to bude poriadna otročina a zbytočne sa to predraží. Stačí si vziať starší hrubší vlasec, pokojne aj používaný s priemerom okolo 0,30 mm a navinúť na cievku ako základ. Ak má navijak dve rovnaké cievky, namotajte na prvý cca 100 – 200 m vlasca a zvyšok doplňte základným vlascom až cca 2 mm od okraja cievky, aby bola pekne plná. Vďaka tomu sa vám bude lepšie a ďalej nahadzovať. Potom prehoďte cievku a celé previňte. Ak nemáte k dispozícii druhú cievku, kúpte si pre istotu o pár metrov viac a množstvo základu musíte od oka odhadnúť. Najskôr dáte základ
a potom chytací vlasec. Doslova ma fascinujú rybári, ktorí na veľký navijak kúpia 100 m vlasca a chytajú s poloprázdnu cievkou a potom sa čudujú, že im nejde ďaleko nahadzovať. Vlasec sa kvôli neúplnému návinu pri nahodení sám brzdí o hranu cievky.
Všetky vlasce a šnúry spájam uzlom zvaným Albright special. Je to veľmi pevný a hlavne malý uzlík. Konce vlasca či šnúry možno zastrihnúť až úplne pri uzlíku a vďaka tomu nešuštia a nezarazia sa pri prechode tenkými očkami. Pretože feeder je špecifický tým, že sa veľmi často prehadzuje, zdoláva sa veľké množstvo stredne veľkých rýb, používa sa relatívne ťažká záťaž, pričom sa chytá na tenké vlasce, je potrebné strážiť si vždy počas lovu opotrebovanú časť vlasca. Bývajú to spravidla posledné dve dĺžky prúta, ktoré sú najviac namáhané nahadzovaním a zdolávaním. Len čo vám vlasec v týchto miestach začne vydávať podozrivé zvuky (vŕzga), je to znamenie, že sa blíži koniec jeho výdrže. Je potrebné odmotať tých pár metrov vlasca, inak môžete pri ďalšom nahodení prísť o celú montáž. Ideálne je tiež pred každým lovom naviazať znovu alebo používať odpal zo silnejšieho vlasca, tzv. šokový vlasec. Vždy ho dávať aspoň dve dĺžky prúta a najmenej o 0,02 mm hrubší, ako je vlasec kmeňový.
Pre názornú predstavu: na pretekoch, kde sme chytávali na väčšiu vzdialenosť okolo 60 m a krmítka cca 40 g + krmivo, ryby na hod do minúty. Výdrž takého odpalu bola maximálne 2 hodiny. Vyskúšal som veľa vlascov na odpaly, ale žiadny toto tempo nevydržal dlhšie. Preto som si chystal vždy najmenej 3 rovnaké prúty na túto vzdialenosť, aby mi vydržali po celých 5 hodín pretekov.
Pletené šnúry sú splietané z mnohých mikrovlákien do hlavných vlákien, ktoré sa ešte vzájomne do seba zapletajú. Ich kvalita a vlastnosti sú priamo závislé od počtu vlákien a hustoty pletenia. Čím viac vlákien a hustejšie zapletaná šnúra, tým by mala byť kvalitnejšia. Na rozdiel od vlasca je šnúra veľmi mäkká, hebká a dokonale poddajná. Pri rovnakom priemere má oveľa vyššiu nosnosť tak v ťahu, ako aj v uzle. Má prakticky nulovú prieťažnosť. Deteguje zábery s niekoľkonásobne vyššou citlivosťou. Netvorí slučky, má nulovú pamäť, ale je viac náchylná na zamotania pri zlom nahodení. Pri rovnakom priemere má oproti vlascu väčšiu oderuvzdornosť. Avšak je ľahšie prerezateľná než vlasec, teda v tenkom priemere nie je vhodná do mušľového poľa a medzi ostré kamene. Oproti vlascu sú väčšinou plávajúce.
Najčastejšie sú na trhu dostupné šnúry zložené zo 4, 6, 8 až 12 vlákien. Počet vlákien hrá veľmi dôležitú úlohu v kvalite a použiteľnosti šnúry. Za mňa najmenej vhodné pre feeder sú šnúry so 4 až 6 vláknami. Ideálne a najviac používané sú s 8 vláknami. A kto je fajnšmeker a potrebuje pri zachovaní rovnakého priemeru vyššiu nosnosť, tak môže použiť 12-vláknovú šnúru. Štvorvláknovú šnúru odlíšite od osemvláknovej už sluchom. Štvorvláknová šnúra pri navíjaní veľmi nahlas šuští a na citlivých prútov je cítiť jemné vibrácie v špičke pri sťahovaní. Je to z toho dôvodu, že vlákna sú redšie zapletené do seba a nemajú dokonalý guľatý prierez. V dôsledku malého počtu vlákien sa po nasiaknutí vodou často rozpínajú, ľahšie vsakujú nečistoty z vody a majú oveľa väčšiu tendenciu sa motať pri nahadzovaní. Samozrejme, predávajú sa za oveľa nižšiu cenu; niekedy až tretinovú oproti osemvláknovým. Ak to chcete skúsiť len párkrát, nuž prečo nie, ale na intenzívne chytanie veľmi neodporúčam. V prípade štvorvláknovej šnúry zvoľte priemer maximálne do 0,10 mm.
Šnúry Revolt a Vanta.
Dajte si pozor aj na osemvláknové šnúry plochého prierezu. Tie majú tendenciu sa veľmi pretáčať vplyvom navíjania preklápacieho navijaka cez rolničku. Horšie sa potápajú a pri nahadzovaní sa do nich viac opiera vietor, takže aj pri miernom vetre budú robiť veľký oblúk na hladine.
Dvanásťvláknové šnúry sú na trhu najdrahšie. Mali by byť najkvalitnejšie a vlákna do seba nahusto zapletené, takže by takmer nemali nasávať vodu a rozpínať sa. Všímajte si hlavne, aby boli okrúhleho prierezu. Pri tejto šnúre pre heavy feeder je priemer 0,10 mm dostačujúci.
Farba pletených šnúr, rovnako ako pri vlascoch, nehrá žiadnu úlohu. Všetko záleží na vás, ako ju chcete mať farebne zladenú s navijakom, a ako dôležitá je pre vás sledovateľnosť šnúry vo vode. Šnúry sú farbené dvoma spôsobmi. Klasický – po zapletení vlákien do šnúry sa potom celé zafarbia. Tento spôsob je najlacnejší a najpoužívanejší u všetkých výrobcov šnúr. Druhý je farbený granulát – už základný materiál, ktorý sa na výrobu šnúry používa je v tej požadovanej farbe, akú má mať šnúra. Žiaľ, túto metódu farbenia nemožno zatiaľ použiť pre najtenšie priemery šnúr. Priemery týchto šnúr sa pohybujú od 0,14 mm nahor a tento priemer je vhodný skôr pre riečny feeder alebo method feeder. Priemery používané vo feedri sa pohybujú v rozmedzí 0,04 – 0,16 mm, keď pôjdeme z extrému do extrému. Najpoužívanejší priemer na bežný feeder je 0,08 až 0,12 mm.
Potápavosť šnúry: keď hodíte akúkoľvek kmeňovú feedrovú šnúru voľne do vody, bude plávať každá. Rozhodujúci faktor v potápavosti je, ako rýchlo a ako ľahko sa bude šnúra potápať došponovaním špičky feedra. Dá sa to ovplyvniť použitím jedného ťažkého vlákna medzi ostatné alebo sa dá použiť špeciálna povrchová úprava, ktorá šnúru zaťažuje a pomáha jej rýchlejšie sa potopiť. Mohla by sa vyrobiť šnúra iba z potápavých vlákien, ale bola by značne drahá, takže by nebolo isté, či by sa uchytila na trhu (keďže lacné šnúry sa pohybujú už okolo 0,06 € za 1 meter). Navyše sa nevyrába po pár metroch, ale po desiatkach kilometrov.
Pri rýchlosti potápania hrá veľmi dôležitú úlohu aj priemer šnúry. Čím tenšia, tým rýchlejšie ju ponoríte. Najrýchlejšie potápavou šnúrou od značky Delphin a vyrábanou cielene pre feeder je Proxi8. Veľmi tenká, guľatá, prakticky sa nemotá. Menší nedostatok je, že zo začiatku dosť farbí, ale vlastnosti si zachováva. Odvtedy, ako som ju dostal na testovanie, patrí k mojim najobľúbenejším a najlepším šnúram, s ktorými som kedy chytal.
Šnúry Revolt a Vanta sú vyrobené z farbeného granulátu. Vďaka tomu ich farba nikdy nevybledne.
Keď to zhrniem, tak pletená šnúra na feeder by mala mať tieto vlastnosti: minimálne 8 vlákien, okrúhly prierez, hladká, nahusto zapletená, nesmie sa pri náhode motať, čo najrýchlejšie potápavá a s priemerom 0,08 – 0,12 mm.
Ak som pri vlascoch písal, že je dobré pri väčšej záťaži používať odpal (šokvý vlasec), tak pri pletených šnúrach je to nevyhnutnosť! Šnúra totiž nemá prakticky žiadnu prieťažnosť. Niekoľko metrov vlasca nám zas natoľko neovplyvní detekciu záberu, ale pomôže pri zdolávaní a výpadoch ryby. Stačia opäť dve dĺžky prúta. V zime v ľadovej vode pri 4 °C potom stačí 1 – 2 metre. Je to dôležité aj pre montáž. Ukončenie montáže šnúrou a nadväzca z vlasca je veľmi náchylné na zamotanie. Preto celú montáž naväzujem na odpal.
Dôležitá rada: s pletenkou začnite chytať v zime, nech si ju osvojíte. Je to obrovský rozdiel zaseknúť kapra na 30 m s vlascom alebo pletenkou. V zime ryby toľko nebojujú, sú pomalé, takže na všetko budete mať viac času. A nezasekávajte rovnako silno ako s vlascom, len plynulo rýchlejším pohybom zápästia zdvihnite prút do boku.
Porovnanie hrúbky pleteniek. Zľava: Vanta4 v priemere 0,14 mm, Proxi8 v 0,08 mm, Nexo12 v priemere 0,10 mm.
Určite ste to už niekde počuli. O čo ide? Je to špeciálny vlasec, ktorý okrem iného obsahuje prímes fluóru a uhlíka. Vďaka týmto prímesiam je na rozdiel od klasického vlasca mnohonásobne ťažší, vo vode pre ryby prakticky neviditeľný. Má oveľa nižšiu prieťažnosť (ak sa nemýlim tak do 10 %) a väčšiu oderuvzdornosť. Je tvrdší ako vlasec, avšak má väčšiu tendenciu krútiť sa. Zle sa s ním ďaleko nahadzuje a má nižšiu nosnosť v uzle pri rovnakom priemere ako vlasec. Vo veľkom návine je minimálne rovnako drahý ako dobrá pletená šnúra. Je to materiál, ktorý je vhodný predovšetkým na nadväzce, a to kvôli neviditeľnosti a tvrdosti. Ako kmeň, si myslím, že je úplne zbytočný a nevhodný. Oveľa lepšie ho nahradí pletená šnúra. Preferoval by som ho predovšetkým pre methodové nadväzce.
Pri šampionáte v Ostellate
sme boli nútení ísť do
najväčšieho extrému
v jemnosti. Lov na 50 – 60 m,
s mäkkým prútom, veľmi tenkou
šnúrou a „desiatkou“ na konci.
Vlasec kontra pletenka
Porovnáme výhody a nevýhody oboch materiálov.
Citlivosť: detekcia samotného záberu na malú i veľkú vzdialenosť hrá v prospech pletenky vďaka prakticky nulovej prieťažnosti. Čo je na vlasci pohyb trebárs len 1 mm, so šnúrou už ide špička do hokejky. Oceníte aj pri braní z prepadu.
Zdolávanie a prieťažnosť: pri použití tenkých nadväzcov je oveľa jednoduchšia práca s vlascom. Pomôže nám práve vďaka vyššej prieťažnosti so zdolaním divokých rýb a odpustí občasné chyby so zle nastavenou brzdou, a to aj v prípade prudkého záberu od väčšej ryby.
Rýchlosť potápania: vo vetre, aby sa nám nerobil oblúk na hladine, je potrebné kmeňový vlasec čo najrýchlejšie potopiť. Vlasec je ťažší a ide rýchlejšie pod vodu.
Nosnosť: pletenka pri rovnakom priemere má výrazne vyššiu nosnosť v ťahu aj uzle. Pokiaľ nejde o ostré hrany, má aj lepšiu odolnosť proti oderu.
Životnosť návinu: vlasec pri aktívnom celoročnom chytaní meníme 2-krát do roka. Pletenku máme niekoľko rokov, kým ju neminieme alebo chytaním úplne nezničíme.
Obstarávacia cena: vlasec je 2 až 3-krát lacnejší ako pletenka. Ak berieme do úvahy životnosť, v prípade pletenky ide o dobrú investíciu.
Jednoduchosť montáže: v tomto vyhráva kmeňový vlasec, na ktorý môžeme rovno naviazať montáž. Pri pletenke je nutné
použiť odpal z vlasca.
Pri cielenom love kaprov na feeder na nádržiach Nové Mlýny som často nutený používať oveľa silnejšie odpaly kvôli mušliam. Niekedy je potrebný aj
0,30 mm pre úspešné zolanie.
Dĺžka hodu: do šnúry sa môžeme oveľa viac oprieť vďaka vyššej nosnosti; má tenší priemer a je ľahšia. Vďaka tomu dosiahnme dlhšie hody s rovnakým vybavením ako s vlascom.
Ak vám to financie aj zapálenie pre vec dovolia, odporúčam vám zaobstarať si aj vlasec, aj pletenú šnúru. Alebo aspoň po prvom roku chytania s vlascom vyskúšať v ďalšej sezóne pletenku. Feeder je rozmanitá metóda a určite zažijete veľa situácií, keď raz bude vlasec na nezaplatenie, druhýkrát bez pletenky by ste nepoznali záber. Sám som už prešiel takmer výhradne na pletenku. Predovšetkým z dôvodu mnohonásobne lepšej detekcie záberu, čo je pri pretekaní jedna z najdôležitejších vecí. Napriek tomu párkrát do roka sú situácie, keď je zase nenahraditeľný vlasec. Ide najmä o prípady chytania kaprov a mrien na malú vzdialenosť. Nech si už vyberiete to či ono, nezabudnite, že vám na tom raz bude visieť kapitálny úlovok, takže na týchto materiáloch príliš nešetrite a kúpte si naozaj kvalitné produkty a potom ich čas od času skontrolujte, či je všetko OK.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
