Pred tohtoročným Zemplínskym kaprom som mal v pláne dunajské ramená. Tam ma však chytila najzákernejšia mužská choroba – soplík. Oproti vlaňajšku bolo lepšie, že to nevyšlo na preteky. Tri dni na paralene a bol som fit. Chytil som pár krásnych kaprov a letel domov pobaliť sa na preteky Zemplínsky kapor 2021.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2021
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.05.2022.
Ráno som sa zobudil pred budíkom, dal som si raňajky, dohádzal posledné veci do auta, dal sprchu a vyrazil smer Šírava. Chceli sme si zopakovať úspech z minulého roku a mierne ho aj vylepšiť, čiže obhájiť titul majstra Slovenska a zároveň získať aj prvé miesto na 13. ročníku týchto extrémnych pretekov. Ibaže vyhrať mal v pláne takmer každý, dôležitý bol lós. Vďaka ďalekej vyvážke už nie sú lukratívne iba krajné miesta, o čom sme sa presvedčili počas niekoľkých ročníkov, keď vyhral aj stred sektora. Proste, môžete vylosovať aj trikrát Paľkov 1, čo je jedno z top miest, ak nie ste zohratý tím alebo nezvolíte správnu taktiku, alebo vám chýba pokora, víťazstvo vám nič nezaručí.
Majov obor, vďaka ktorému sme sa mohli konečne okúpať; voda bola studená, ale radosť obrovská!
Napätie pri losovaní a uspokojivý výsledok
Číslo poradia tak ako vlani – 13. Keď sme sa bavili o lóse a čo chceme vylosovať, bolo nám to v podstate jedno, hlavne nie Prímestskú. Už z minulého ročníka bolo jasné, že pri tejto ďalekej vyvážke – keď sa vytiahne sektor Hôrka a Zalužice – tak uzavrú celú Prímestskú a bol som si istý, že sa tam veľa rýb nechytí. Medvedia hora bola postrach pre naozaj ďalekú vyvážku, ostatné sektory by mali byť v pohode, silne chytateľné. V tichosti som si (ako asi aj mnoho iných) prial miesto Lúčky 1, čo je podľa mňa najlepšie miesto a pri troche snahy a šťastia sa tam
dá vyhrať.
Počasie tento rok prialo a zažili sme niekoľko krásnych západov slnka, ktoré sú na Šírave najkrajšie.
Lúčky 6, ktoré sme si vylosovali dva roky po sebe, vylosovali moji dobrí kamaráti, tak som im poďakoval, že konečne príde zmena. Nasledovali chalani z Čiech, ktorí si vylosovali Lúčky 1 a vtedy mi povedal Miči: „No už vám vytiahli jednotku, tak môžete ísť losovať.“ Tesne predtým došiel za mnou rozhodca Vlasto, ktorý vážil tento rok na Paľkove a vraví mi: „Kubo, môžete ísť až k vode a keď vyložíte autá, tak ich odnesiete hore.“ Smejem sa a vravím, že sme ešte nelosovali a on mi na to: „Nič sa neboj, Kubo.“ Ponoril som ruku medzi loptičky a mierne nervózny som čakal, ako sa zatvári hlavný rozhodca. Keď sa usmial a povedal, že to je dobré, spadol mi kameň zo srdca. Potom lístok otočil: Paľkov č. 2!
S týmto lósom sme boli nadmieru spokojní. Malo to viac výhod: krásne miesto na brehu, žiadne blato a pri severnom vetre krásne bezvetrie. Počkali sme, kým sa dolosovalo a zistili sme, že na Paľkove 1 a 3 sedia poľské tímy, čo nám vyvolalo úsmev na tvárach. Poliaci sú predsa známi vyvážkami do 500 m a chytaním na kukuricu a hrach.
Neskutočne príťažlivý smrad, to je Beta od Carp Inferno.
Sme na mieste a vedľa nás ambiciózni Poliaci
Prichádzame na miesto a vykladáme veci. Zastavil som sa pri poľskom tíme na trojke, lebo som chcel vedieť, ako ďaleko plánujú voziť. Povedal číslo 1400, z ktorého sa mi zatočila hlava. Argumentoval tým, že pred dvomi rokmi na Zalužiciach sa tak chytalo, na čo som oponoval, že Zalužice a Paľkov sú niečo úplne iné a pokiaľ budeme normálni, tak odchytáme tieto preteky krásne na 900 m. Na Paľkove totiž nie je nič výrazné. Nájdete tam tvrdšie miesta, mierne kopčeky a podobné nerovnosti, preto nevidím zmysel ťahať sa dozadu na extrémne vzdialenosti a zbytočne si to sťažovať. Ryba chce jesť a ak by všetci chytali na 900 m, tak by prišla na 900 m.
Nahodili sme člny na vodu a Majo si nahádzal GPS body nášho sektora do sonaru. Kým sme išli urobiť bójky a niečo tam nakŕmiť, poprosil som Maja, aby šiel predo mnou a zastavil na každom bode, čo znamenalo 300, 600, 900, 1200 a nejakých 1500 m. Rovnako sme sa vrátili ľavou stranou a ja som to nemusel ručne nahadzovať do sonaru. Keď to videli poľskí susedia, brali to ako samozrejmosť, že sme si boli urobiť vzadu kŕmne miesta a neskôr sme zistili, že obaja (aj z jednotky, aj z trojky) vystrelili na maximálnu vzdialenosť, na koniec sektora. Zapli sme sonary a pomaly sa presúvali od 700 m a sledovali niečo zvláštne na dne. Keď sme sa dostali na takmer 900 m, všimli sme si zmenu odtieňa na dne – to je ono, toto sme potrebovali, tadiaľto ryba bude prechádzať! Verili sme, že susedia sa nás budú držať a na konci sektora si boli len označiť vzdialenosť.
2 × 25 mm Beta
na nadväzci
Ronnie rig.
Tento rok, žiaľ,
veľké sústa
nefungovali.
Poctivá nočná príprava, aby bolo všetko OK
Už potme sme naše miesto rozkŕmili, urobili sme diagonálu vo vzdialenosti od 850 po 950 m a pobrali sa na breh pripraviť všetko potrebné. Preteky začínali 6.00, nuž sme mali dostatok času na prípravu. Ja som si narobil moje obľúbené Ronnie rig do zásoby. Dvadsať kusov tejto geniálnej montáže by mohlo stačiť na celé preteky. Pripravil som prúty, stojany a namočil som kŕmenie, ktoré pozostávalo z našich osvedčených kombinácií, a to Garant Baits GLM + Monster a od Carp Inferno Krill Octopus + Carp Magnet a na háčik smerovala Beta z radu Hot Line – guľôčka, na ktorú nedám dopustiť a robí naozajstné zázraky. Majo na jeden prút nasadil kombináciu Beta + Krab Krill, ktorá mu fungovala vlani. Napokon sa niečo po 3.00 ukladám do postele aspoň na chvíľu.
Presne toto chcete, aby vám nabehlo na kŕmne miesto; dokonalá stavba a slušná váha.
Začíname zhurta, ale susedný tím takisto
Ráno 5.55 zvoní budík. Plne pripravení naskakujeme do lode a ako rakety letíme k bójkam, pokladáme svoje montáže, mierne dokrmujeme a točíme to. O 6.40 stojíme na brehu, všetky štyri prúty zavezené a poľský tím na jednotke sa vracia zozadu s prvým prútom. Naše obavy sa naplnili a obidva tímy sa vytiahli na koniec sektora. Mal som trochu z toho nervy, pretože mi to pripadalo úplne zbytočné… Len sa tá ryba vytláča dozadu a pri tej ich rýchlosti, ktorú predvádzali, to nemali šancu uchytať. Veď chvíľu po jedenástej hodine sa vrátili so štvrtým prútom! Sú to však preteky a musíme to brať tak, ako to je. Ďalšia vec, ktorá nás znepokojovala, bolo niekoľko vriec s repkou na ich brehu. Repka je super kŕmenie, ale určite nie na preteky na Šírave, kde sa boduje ryba od 7 kg. Okej, dohodli sme sa, že si ich nebudeme všímať a veríme, že tie štyri šnúry, ktoré sú naľavo od našich kŕmnych miest, nebudú rybám prekážať a začnú k nám nabiehať.
Pohľad na Luxury prúty nikdy neomrzi.
Konečne máme prvého bodovaného kapra
Celý deň sa nič nedialo, užívali sme si príjemné počasie a čakali, kde sa ukážu prvé úlovky. Došla prvá noc a tesne po polnoci smerujú k susedom rozhodcovia a vážia im dve krásne ryby. Nadránom dostávajú tretiu rybu, keď nám sa konečne roztáča cievka a na breh privážame prvého bodovaného kapra. V porovnaní s minulým ročníkom sme na tom už teraz lepšie, keďže oni chytili ryby až po 30 hodinách od začiatku. Nervózny René mierne stepoval po brehu a vraví mi, že majú už tri ryby… S úsmevom mu vravím, aby bol rád, že majú len tri ryby, lebo ak by tam sedel niekto iný, mohol by ich mať viac. Deň prebiehal v pohode a my sme boli pripravení, že ak nám ani druhú noc nenabehne ryba do kŕmneho miesta, budeme sa musieť vysunúť aj my na koniec sektora.
Tesne pod bodovanou hranicou, ryba mala 6,9 kg, no bola naozaj nádherná.
Ukážme susedom, kto je tu doma
Na facebooku sa objavil rozhovor s poľským tímom, kde opísali ich taktiku: „… vytvoriť repkovú bariéru a nepustiť rybu Fabianovi“. Prišlo mi to smiešne: niekto sedí na jednom z top miest a sústredí sa viac na suseda ako na lov rýb! Situácia nás však nakopla a zvolal som zasadnutie rady, kde som navrhol, aby sme sa vykašľali na toto kŕmne miesto, posunuli sa dozadu a založili nové miesto. Je dosť možné, že ak by sme čakali ešte jednu noc a ryba by neprišla, určite by nás to mrzelo, kým takto ukážeme susedom, kto je tu doma. Pred zotmením sme to poprevážali, diagonálu sme posunuli na vzdialenosť okolo 1450 až 1510 m. Každý prút sme rozkŕmili našou overenou zmeskou a ani nie po dvoch hodinách prichádza prvý záber od krásneho hrbáča, ktorý odštartoval kolotoč záberov. Atmosféra sa niesla v znamení poľských disko pesničiek, užívali sme si to a na počudovanie susedia nasledujúce tri dni neurobili záber od bodovanej ryby. Naša taktika fungovala na 100 % a ich repková bariéra zastavila v podstate ich, nie nás. Na všetkom negatívnom treba nájsť niečo pozitívne – prinútili nás ísť dozadu a urobili sme sériu záberov, pričom to boli krásne a bojovné šíravské koníky.
Hrbáč, ktorý došiel 2 hodiny po založení nového kŕmneho miesta.
Na brehu sme mali postavené tri méty: prvou bolo šampanské na rybu 10+, druhou šampón na rybu 15+ (samozrejme, nechceli sme ho piť, ale poriadne sa vykúpať v Šírave) a potom marhuľovica na rybu 20+. Šampanské sme otvárali druhú noc a tomu šampónu sa to vyhýbalo ako čert krížu. Už keď sme mysleli, že ho máme, tak váha ukázala 14,96 kg. Proste, naša taktika bola postavená na odchytávanie všetkého, čo prejde okolo. Popoludní dostávame s Majom dva zábery naraz, on jazdu a ja padák… Prichádzam na šokovku, prút sa ohýba a ryba stojí na mieste. Pomaly sa mi ju darí zdvíhať – vychádzajú bubliny… Chvíľu som myslel, že tam mám monštrum alebo lochneskú príšeru, no nakoniec bol z toho – spacák! Nasatý vodou a bahnom a po rybe ani stopy. Majo našťastie body doniesol, takže na brehu panovala pohoda, boli sme spokojní s tým, ako to bralo a aké ryby sa nám darí chytať, ibaže stále bolo hodne nebodovaných rýb, najmä z ľavej strany
od repkovej bariéry.
Prvý double a kapor 14,96 kg,
4 gramy chýbali, aby sme sa museli ísť kúpať do vody.
Sedíme na brehu a bez varovania za roztáča Majova cievka a ten letí na vodu po rybu. Bol tam trochu dlhšie, ale to je uňho zvykom, keďže precíznosť je na prvom mieste. Majo sa vrátil s úsmevom od ucha k uchu – v podložke totiž ležal šupinatý tank 18,5 kg! Brutálna ryba a neskutočná radosť, lebo to bol kolos! Zobral si kombináciu Beta + Krab Krill. Okrem tejto ryby nám do kombinácie dvoch gulí išli skôr menšie ryby, preto sme to od istej chvíle až do konca odchytali na 1 × 25 mm Betu nadľahčenú penovou guľôčkou. Každý rok je to iné a niečo, čo vám fungovalo jednu sezónu, ďalšiu už nemusí absolútne fungovať…
Čo sa dialo v nasledujúcich dňoch
Ryba sa nám rozožrala a my sme lietali hore‑dole. Veľký zlom nastal vo chvíli, keď susedia konečne vysadili z kŕmenia repku a pšenicu. Po tom, ako im rozhodcovia vysvetlili, že to tu naozaj nefunguje, začali sme ťahať krajšie ryby a úplné minimum nebodovaných rýb. To bol ďalší zlom v našom ťažení. Sme zohratí tím, všetci sme samostatní, každý z nás vie, čo má robiť, lebo bez toho to nejde. Vyvážali sme každý prút takmer na 1500 m, čo dalo zabrať našim lakťom, ramenám, ale aj psychike. Nie je to nič katastrofálne, dá sa to zvládnuť, ale príde mi to choré a zbytočné. Celý náš sektor to vyvážal na hranicu a odtiaľ sa ťahali ryby, lenže úplne to isté by sa dialo, ak by bola vyvážka obmedzená na 1000 m. Ryba by za kŕmením prišla, funguje to všade vo svete, tak prečo by to nemohlo fungovať aj na Šírave? Myslím si, že ak sa obmedzí vyvážka a vznikne tak väčšia pokojná zóna, začne sa chytať ešte viac rýb a pochytajú sa aj staršie opatrnejšie ryby a opäť začne byť atraktívny aj sektor Prímestská.
Pán hospodár Milan Tegi nesklamal ani tento rok a domáce bryndzové halušky nám dodali energiu.
Nečakaný finálový nervák zasiahol aj v tíme
Makali sme ako hodinky, spali minimum času a vytvárali si celkom dobrý náskok. Zlom nastal, keď začal fúkať nepríjemný severný vietor… Vravím chalanom, že toto nie je dobrý vietor a myslím, že sa rozbehnú Lúčky. Aj sa tak stalo a predtým, než začalo informačné embargo, dostali chalani tri zábery naraz, následne ďalšiu krásnu 19 kg rybu a mierne sa to zastavilo… Nervozita začala stúpať, trochu sme sa posekali medzi sebou, čo sa nám ešte nikdy nestalo, ale keď je človek nevyspatý, hladný a nervózny, tak sa dejú veľké veci. Napriek info‑embargu sme mali dokonalý prehľad o súperoch, keďže robili online prenos z ich lovného miesta a v jednej chvíli boli za nami o 6 kg! To boli nervy!
Na upevňovanie nástrah na Ronnie rig
som používal nový Bait Floss
od firmy Giants Fishing.
Akoby s nami sv. Peter špásoval – v tom najlepšom spustil dva zábery naraz, jedna ryba nebodovaná, druha bodovaná, ďalší záber len vyrazené olovo… Boli sme na vode takmer nonstop, ale stálo to za to a do rána sme urobili viacero záberov aj od bodovaných rýb. Potom, čo som doniesol ďalšiu rybu o 6.30 h a cestou na breh som zaspal, rozhodol som sa hodiť do lehátka a totálne ma vyplo!
U nás hladina ako zrkadlo a na južnej strane metrové vlny, to je Šírava.
Prvá bodovaná ryba
z 900 m vzdialenosti.
Podarilo sa. Vďaka, sv. Peter a ostatní!
Zobudil som sa o hodinu, pozrel situáciu a s úsmevom na tvári sme sa s chalanmi objali a vedeli sme, že „je to doma“! Spustili sme live prenos na facebooku, kde sme poďakovali všetkým ľuďom, ktorí nám držali palce a spoločne odpočítali koniec pretekov. Tá eufória, ktorá v nás bola, ostane navždy v našich srdciach – podarilo sa nám obhájiť titul majstra Slovenska a zároveň sa nám podarilo vyhrať aj 13. ročník Zemplínskeho kapra. Pre mňa to bolo už tretie víťazstvo na týchto extrémnych pretekoch a bola to aj odmena za roky driny pri vode. Ak robíte niečo, čo vás baví, s láskou a dávate do toho všetko, tak sa úspech dostaví. Záleží len a len na vás, ako si to zariadite. Tento ročník nám doprial magické čísla – 50 ulovených rýb s celkovou hmotnosťou 500 kg z 1500 m vzdialenosti, jedným slovom: extrém!
Je to doma! Ďakujeme, Šírava, vidíme sa o rok.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
