Hlavátka je krásna ryba. A jej úlovok je vždy vzácny, mimoriadny. Osobitne výnimočným sa stane vtedy, ak rybár na tú svoju vysnívanú „kráľovnú“ čaká aj viac ako päťdesiat rokov…
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Lov hlavátky je určite vyvrcholením rybárskej sezóny, a tak sa veľmi tešíme na prvé hody do ľadových prúdov obľúbenej Oravy. Mojimi parťákmi sú Vlado a Peťo. Vlado je rodený „Blavák“, ale jeho druhým domovom sa stáva Orava. Aspoň v novembri a decembri – v čase lovu hlavátky. Dokonale pozná miestne pomery, má prehľad o ubytovaní aj stravovaní, takže celú rybársku výpravu starostlivo naplánoval a zorganizoval. Peťo, ako dlhoročný vášnivý rybár, dokonale ovláda prakticky všetky rybolovné metódy. Ale lov na prívlač a muškárením jednoznačne patrí k jeho najobľúbenejším. Na tom by nebolo nič zvláštne. Má však už 74 rokov a stále si nenechá ujsť žiadnu príležitosť na rybačku. Poznáme sa dlhé roky, ale až túto sezónu sme sa konečne dostali spolu na lov kráľovnej našich vôd – hlavátky.
Prvý záber
Loviť sme začali na známych stanovištiach hlavátok v okolí obce Krivá. Vodný stav, počasie aj dobrá nálada nás povzbudzovali, a tak nám ani nevadilo, že sme dlho nemali žiaden záber. Usilovne sme menili nástrahy, skúšali rôzne novinky aj osvedčené vzory, prehadzovali prúdy a tíšiny. Už to predsa musí prísť, aspoň nejaké ťuknutie… Nakoniec sa ozýva vzrušený Peťov výkrik po zábere ryby. Ale hlavátka to nie je. Pekne sfarbená, žlto pruhovaná šťuka sa ulakomila na twister určený hlavátke. Úlovku sme sa potešili, škoda len, že to nebola hlavátka…
Moji priatelia hlavátkari Vlado a Peťo.
Určite tu sú
Povzbudení prvým úlovkom pokračujeme s novým odhodlaním v love. Jednoznačne sú ryby pri chuti, a to treba využiť… No zdá sa, že hlavátky majú iný názor. Sú mimoriadne opatrné a nenechajú sa oklamať. Pritom vieme, že sú tu. Skryté možno v prúde, tíšine, za skalou alebo niekde v hĺbke pri dne. Pred rokom, takmer presne v tento deň, Vlado tu púšťal 92 cm dlhú, takmer kráľovnú. Bola dosť vychudnutá, s neistým osudom. Zostala tu a vyrástla? Ulovil ju niekto iný alebo nebodaj upytliačil? Otázky nám víria hlavou, ale vytúžený záber stále neprichádza.
Na hlavátku posediačky
Unavený Peťo si sadá na breh, predsa len ho už únava premáha, ale loviť neprestáva. Posediačky neustále nahadzuje, nevzdáva to. Takýto lov hlavátky som už dávno nevidel. Obdivujem jeho snahu a vytrvalosť. Aj mňa už začínajú bolieť kríže, ale nedávam to najavo. V porovnaní s Petrom by to bolo smiešne. Dobre viem, že uloviť hlavátku si vyžaduje takmer vždy nemalé úsilie a námahu. Avšak, hoci sme ešte nemali hlavátkový úspech, už len samotný lov tejto unikátnej ryby s takýmito špičkovými a odhodlanými rybármi je radosťou…
Najskôr zabrala menšia šťuka.
Konečne – krásna ryba!
Asi musíme zmeniť miesto, vytrvalosť v tomto prípade nezaberá, myslím si v duchu. Ale vtom sa ozýva Peťo s prosbou o pomoc. Čo sa stalo? Potkol sa, spadol? Spočiatku mám obavy. Až keď vidím Petra ako pevne drží prehnutú udicu a v strede prúdu kotrmelce veľkej ryby, je mi všetko jasné! Konečne! Je tam, krásna ryba, kráľovná! Spolu s Vladom bežíme popri brehu za Petrom. Medzitým súboj s hlavátkou vrcholí. Už ju mal niekoľkokrát pri brehu, ale vždy sa jej podarilo vrátiť sa do bezpečia rieky.
Vyloviť ťažkú rybu z hlbokej jamy hore strmým brehom nebolo vôbec jednoduché. Najmä keď som zistil, že nástraha je už mimo jej tlamy.
Náročné vylovenie
Vyloviť veľkú rybu zo strmého zarasteného brehu padajúceho priamo do hlbokej jamy sa zdá byť takmer nemožné. Podberák je príliš malý, a tak jediné čo zostáva, je nájsť plytšie miesto pri kraji, kde sa bude dať aspoň v prsačkách postaviť a vyloviť ju.
Pomaly zliezam do vody, pričom sa jednou rukou prichytávam tenkých vrbín a riskujem, že namiesto hlavátky budú chlapi zanedlho vylovovať skôr mňa. Nakoniec nahmatám pod nohami aspoň kúsok pevného dna, takže sa môžem bezpečne postaviť pod breh. Som po pás vo vode a Peťo navádza hlavátku priamo do môjho náručia – je naša! Ale nie celkom. Dostať sa späť na breh, a pritom udržať hlavátku, je ďalšou výzvou. Pre istotu kontrolujem, kde má hlavátka zaseknutú nástrahu, aby sa mi háčik náhodou nezabodol do ruky, ale nič nevidím. Nástraha – nenápadný twister – je už vonku v tráve! Obleje ma studený pot a zároveň schladí ľadová sprcha, keď sa hlavátka ešte párkrát mykne v snahe vyslobodiť sa z mojich rúk. Ani neviem, ako sa mi podarilo, za pomoci Vlada, dostať sa s ňou späť na breh. Peťo je nadšený a my sa tešíme s ním. Veď hlavátku ulovil ten najpovolanejší a zároveň najstarší z nás. „To je zážitok chlapci, ďakujem, ďakujem…!“ V jeho očiach vidieť mladícke nadšenie a skutočnú neskrývanú radosť!
Rýchlo niekoľko fotografií a kráľovnú púšťame späť. Zaslúžená ryba, Peťo ešte takúto neulovil. Mala rovný meter!
Vlado a jeho 92 cm nádejná kráľovná spred roka. Vtedy ešte značne vychudnutá.
Známa ryba
V ten deň sme už nemali žiaden záber, ale boli sme spokojní. Veď uloviť alebo aspoň držať metrovú hlavátku v náručí, sa skutočne nepodarí často. Ale aj tak mi stále niečo vŕtalo hlavou, niečo na tej rybe akoby nesedelo… Tvar tela, miesto ulovenia, jednoducho mi bola nejaká povedomá… Začal som si podrobne prezerať fotografie našich úlovkov spred roka až som ju pomerne rýchlo našiel. Veď je to Vladova budúca kráľovná, ktorú presne pred rokom púšťal len o pár desiatok metrov vyššie proti prúdu. Znova a znova kontrolujem bodkovanie na hlave, žiabrových viečkach a tele. Áno, je to stopercentne ona! Po tomto zistení nám je Peter dvojnásobne vďačný. Vladovi za to, že sa neulakomil na pekný úlovok a hlavátke pred rokom daroval slobodu, a mne za to, že sa mi ju podarilo bezpečne vyloviť.
Detail hlavy s vyhojeným poranením čeľuste, čo ma na tejto rybe okamžite upútalo. Mala 64 cm.
O rok tú istú rybu ulovil kamarát na strímer asi o 300 m nižšie. Narástla na 73 cm.
Identifikácia rýb na základe ich bodkovania
Bodkovanie každej hlavátky je po celý život prakticky nemenné, rovnako ako napríklad odtlačky prstov človeka. Dá sa tak spoľahlivo identifikovať každá ryba, o čom sme sa už viackrát mali možnosť presvedčiť. Ale aby hlavátka narástla za rok až o osem centimetrov a na váhe pribrala viac ako štyri kilogramy, tak to sa nám ešte nestalo. Škoda, že prírastok hmotnosti bol len hrubý odhad, lebo hlavátku sme vlastne nevážili, len zmerali. Som však presvedčený, že to mohlo byť v skutočnosti ešte viac.
Nová metóda
Identifikácia hlavátok na základe bodkovania môže predstavovať nielen zdroj zaujímavých údajov pre športových rybárov, ale aj perspektívnu vedeckú metódu. Okrem rastu rýb môžeme sledovať tiež ich migrácie, prežitie násad, zmeny stanovišťa… Pritom je to absolútne spoľahlivá a hlavne neinvazívna metóda. Rybu nijako nepoškodzuje, neobmedzuje a je trvalá, lebo bodkovanie sa nemení od útlej mladosti ryby po celý jej život. Sledovanie je úplne jednoduché, veď fotoaparát alebo mobil má dnes už prakticky každý rybár. A nafotenie ryby je otázkou niekoľkých sekúnd. Aj na neresiskách je možné v plytkej čistej vode nafotiť teleobjektívom ryby bez vyrušenia, presne ich identifikovať, dokonca aj odlíšiť pohlavie. Dôležité je predovšetkým vytvorenie databázy a jej pravidelné doplňovanie, zber údajov a vyhodnocovanie. Na to môžu byť užitočné napríklad aj sociálne siete.
Peter opatrne zdoláva svoju životnú rybu.
Najcennejšie zistenia
Za ten čas, čo sme takto sledovali úlovky hlavátok, boli pre nás okrem ich rastu najcennejšími zisteniami najmä tie, že hlavátok nie je v našich vodách až tak veľa. Niektoré ryby sme my alebo naši známi ulovili dokonca až tri roky po sebe. Ďalším dôležitým zistením bolo to, že Orava opäť ožila. Do prázdnej rieky, odrybnenej náletmi kormoránov, sa opäť vrátil život. Svedčia o tom neobvyklé až extrémne prírastky tejto vzácnej ryby. No a posledným, azda najdôležitejším zistením je, že ak budeme ryby púšťať, môžeme ich opäť uloviť alebo potešiť nevšedným zážitkom aj ďalších priateľov rybárov…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
