Narodil som sa na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia, keď ešte rieka Orava prekypovala životom. Vyrástol som na brehu krištáľovo čistej rieky, v ktorej boli 40 až 45-centimetrové lipne a pstruhy potočné bežnými rybami. Prúdy v rieke boli plné obrovských mrien a v pláňach žili nekonečné húfy podustiev a jalcov.
nezadaný
01.12.2024 (12/2024)
0
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2024
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Za mojich mladých čias boli okolo brehu Oravy v plytčinách milióny vytretých malých rybičiek, ktoré – keď ste kráčali vodou – utekali pred vami od brehu a vytvárali dojem akoby voda vrela... Dnes je to všetko ináč. Rýb drasticky ubudlo a v kedysi krištáľovo čistej rieke je celé leto kalná voda ako dôsledok manipulácie prietoku. Dnes Orava pripomína v lete skôr kalnú stoku než niekedy vychýrený lipňový revír. Nejdem tu hľadať dôvody, prečo je to tak, o tom sa aj tu už popísali desiatky, ba možno stovky strán.
Čo bolo už nebude
Každému je jasné, že čo bolo už nebude a treba si uvedomiť, že niektoré druhy pôvodných rýb v spodnej časti rieky Orava už žiť pravdepodobne nedokážu. My rybári robíme čo sa dá a snažíme sa rieke pomôcť aj tým, že do rieky Orava nasádzame každý rok násady pôvodných rýb, ako napríklad lipňa tymiánového, ktorý však napriek tomu už niekoľko rokov chýba medzi úlovkami našich rybárov. Pripomínam, že na Orave je miera lipňa už viacej rokov 40 cm, čiže lipne okolo 38 cm by mali byť v rieke zastúpené v hojnom množstve, keďže ľudia ich do mrazákov nepoberú. Napriek tomu sa nejaké menšie lipne ulovia, ale iba po nasadení a po pár mesiacoch úlovky lipňov úplne ubudnú a začnú sa blížiť k hrozivej nule! Pstruh potočný je na tom podobne. Tento nepriaznivý stav pretrváva v spodnej časti Oravy už niekoľko rokov. Posledné ichtyologické prieskumy potvrdili aspoň skutočnosť, že v rieke sa úspešne vytrela mrena a podustvy s jalcami sú hojne zastúpené a na vzostupe je aj hlavátka podunajská.
Čo sme to urobili?
Ale čo z toho vyplýva pre bežných rybárov muškárov? Asi len toľko, že v spodnej časti „lipňovej“ rieky Orava už okrem jalcov a podustiev nie je na muškárku čo loviť. Opäť pripomínam, že Orava bola ešte v nedávnej minulosti mekkou muškárov nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Ako pamätníkovi starých dobrých časov mi trhá srdce a slzy sa tisnú do očí, keď vidím, čo sme z tejto prekrásnej rieky urobili vlastnou chamtivosťou a neúctou k prírode, neúctou k životu samotnému. Veď voda je základ života a ako napísal slovenský klasik, velikán a zanietený rybár Jozef Kroner, ktorý Oravu rád navštevoval: ,,Keď umiera rieka, s ňou umiera aj človek“!
Už päťdesiat rokov sedávam na brehoch tejto rieky, ktorú som si ako malý chlapec zamiloval a sledujem, ako z nej miznú moje obľúbené lipne a pstruhy. Sledujem, ako v jej žilách, ktoré tvoria nespočetné potoky a potôčiky, ubúda životodarná voda a počas letných horúčav mnohé z nich už ledva tečú.
Súčasnosť...
Mnohí mi vyčítajú, že som za opätovné zarybňovanie rieky Orava nepôvodným pstruhom dúhovým. Nuž, určite by som si prial ako nikto iný na tomto svete, aby sa do spodnej Oravy vrátili opäť prefíkané 40-centimetrové lipne, ktoré v pláňach zbierali z hladiny plávajúce podenky. Prial by som si ako nikto iný, aby mi krajom prúdu vyštartoval po potočníkovi kilový potočák... Kto by to nechcel?! Ale ak to nie je už možné, vráťme sa aspoň k nasádzaniu pstruha dúhového, ako to urobili Slovinci a iní na riekach, v ktorých sa už pôvodným druhom nedarí. Či je lepšie nechať prázdnu rieku umierať? Nie je lepšie, aby bol v rieke aspoň ten nepôvodný dúhak, než rieka bez rybárov, bez pstruhov a lipňov, bez života? Ak rieku prestanú navštevovať rybári, nebudú financie a nebude na násady ani lipňa, ani potočáka, ktoré sa už nedokážu vytierať v rieke tak ako voľakedy v minulosti a potrebujú našu pomoc. Dobrý hospodár hospodári tak, aby sa mal čím pochváliť. Na spodnom toku lipňovej Oravy sa bežný rybár muškár môže pochváliť už iba fotkou jalca hlavatého...
Róbert MILAN
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
