Na jar a na jeseň rád chodím za rybami do maďarského Ózdu. Je to 6-hektárové súkromné jazierko priamo v meste. Za krátky čas sa tam dajú nachytať vcelku pekné ryby, samozrejme len vtedy, ak sú ryby aktívne. Keď sme tam boli my, tak vôbec neboli pri chuti, a predsa sa nám podarilo zdolať aspoň pár krajších rýb.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: MAREC 2023
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 02.09.2023.
Kamarát Imrich sa zastavil u mňa v práci a nadhodil rybársku tému. O pár minút sme už mali naplánovanú rybačku na nedeľu, a to na súkromné jazierko v maďarskom Ózde. Zavolal som ešte Romankovi a opýtal sa ho, či ide s nami… Odpoveď už asi poznáte, bolo to, samozrejme, áno!
Polhodinka k rybám
Vyrazili sme ešte za tmy a v priebehu 30 minút sme boli pri jazere. Zakúpili sme si povolenky a obsadili si naše rezervované miesta, približne v strede jazera pri parkovisku. Imrich si sadol od Romanka naľavo a ja napravo. Na tento lov som si zobral so sebou iba 300 cm dlhé feedrové prúty, lebo netreba nahadzovať na veľké vzdialenosti, keďže stred jazera je 50 metrov od brehu.
Pripravujem maškrty
Naviazal som 35-gramové krmítko Pro Method Feeder a naviazal háčik Gamakatsu veľkosť číslo 8 bez protihrotu a nástrahový tŕň. Už dlhší čas som chcel vyskúšať v krmítku Fluo Micro Method Feed pelety a teraz nastala na to tá správna chvíľa. Preto som otvoril všetky 4 dózičky a do každej som nalial asi 1 dl vody z jazera, potriasol a nechal odstáť asi 5-6 minút a už som mal pripravené mikropelety do krmítka, ktoré boli mierne lepkavé, intenzívne voňavé a farebne výrazné. Na tŕň som napichol silikónovú kukuricu Speci Corn Mega Ananás, vložil do formičky, nasypal mikropelety, pritlačil krmítko a hotovo. Takto som spravil aj s druhou montážou, len s tým rozdielom, že som použil inú príchuť plniva a inú príchuť kukurice. Približne na stred jazera som nahodil obe koncové montáže, položil prúty, našponoval vlasec a pohodlne som sa posadil.
Monitorujem kamarátov
Jedným okom som sledoval špičky prútov a druhým okom som sledoval Romanka a Imricha. Romanko akurát zakrmoval pomocou kobry, lebo on si zobral dvojdielne kaprové prúty a boilies – mal v pláne oddychovať alebo zdolať aspoň jednu hmotnostne väčšiu rybu. Imrich už mal nahodené svoje koncové montáže a jeho feedrové prúty oddychovali na vidličkách. Imrich aj ja sme svoje koncové montáže už párkrát prehodili, no nič sa nedialo, nemali sme záber. Romanko vytrvalo nechal svoje montáže tam, kde to nahodil ráno, na taktike lovu nič nemenil. Na jazere bol len minimálny počet rybárov a tušili sme, že ryba asi ešte nie je taká aktívna, ako sme predpokladali.
Romanko si zacvičil s 18,20 kg kaprom.
Imrichov šupinatý kamarát.
Pizza vyprovokovala záber
Bez jediného záberu ubehlo až šesť hodín. Darmo sme aj s Imrichom prehadzovali montáže, menili nástrahy, nahadzovali bližšie k brehu, prosto nič nefungovalo. Romanko navrhol, že keď už nemáme zábery, nech sa aspoň najeme, a tak sme si objednali tri pizze a začali sme obedovať – v tom okamihu sa ozval Romankov hlásič! Boli to síce iba tri pípnutia, ale bol to konečne záber… Hoci malý a nesmelý, ale predsa. Romanko začal opatrne zdolávať rybu a hovoril, že to asi bude ryba nad 10 kíl, lebo na špičke prúta cíti dobrú váhu. Zdolávanie trvalo asi 20 minút a vo vážiacom saku sa ocitol pekný 14 kg lysec. Spravili sme pár fotiek a pustili rybu na slobodu. Pogratuloval som Romankovi a povedal som, že to bola pravdepodobne prvá a posledná ryba za dnešný deň… Lenže vtom sa ohol Imrichov prút a začala sa druhá zdolávačka dňa!
Hotové montáže.
Najprv Imro, potom Romanko
Imrich za 15 minút zdolal presne 10-kilového šupináča, ktorý mal nejaký výrastok vedľa papuľky. Spravili sme jednu‑dve fotky a presne vtedy, keď púšťal kapra naspäť, mal záber na druhý prút a opäť začal zdolávať. Lenže teraz už trvalo zdolávanie oveľa kratšie, lebo na háčiku mal 6-kilového šupináča. Ako som fotil Imricha s rybou, tak sa ozval Romankov druhý hlásič a Romanko začal zdolávať svoju druhú rybu. S fotením sme skončili, Imrich pustil na slobodu aj toho 6-kilového kapra a išli sme pozrieť Romanka, ktorý už zdolával asi 10 minút… Pýtal som sa Romanka, či to bude tiež slušná ryba a on sa iba usmial a povedal, že na prúte cíti brutálnu váhu a že to bude určite kapor s hmotnosťou nad 16 kg. Poradil som mu, aby zdolával čo najjemnejšie a najopatrnejšie a nech je trpezlivý. Romanko tak aj spravil a po 30-minútovom boji sa mohol fotiť s 18,20 kg kaprom šupináčom.
Romanko a parádny 14 kg lysec.
Iba ja nič!
Bol som rád, že chalani chytili aspoň po dve ryby a hlavne, že Romanko už má dve veľké ryby a že ja som ostal bez záberu, to som už ani neriešil. Nechápal som situáciu – ešte nikdy sa mi nestalo, že by som nevedel spraviť aspoň jeden‑dva zábery.
Koniec dobrý, všetko dobré
Pomaličky sa blížil koniec našej rybačky a nepotrebné veci sme si už aj pobalili, keď som mal počas balenia prvý kontakt s rybou. Rybu som zdolával približne 15 minút a bol to lysec. Hmotnosť ryby nepíšem, lebo som toho lysca nevážil, keďže som už svoju váhu pobalil a druhého lysca som tiež neodvážil. Hej, teraz to už ľutujem, lebo to bol lysec „ako slniečko“.
Na tejto rybačke sme zdolali iba po dve ryby, ale boli to aspoň také ťažšie kapry, hlavne tie Romankove. Pravdepodobne boli ryby iba minimálne pri chuti a prekážalo im časté nahadzovanie koncových montáží. Vám však prajem príjemnú a úspešnú jarnú rybačku!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
