Každá krajina na svete má nejakú tú svoju špecialitu, dobrôtku, zaujímavosť či raritu. Krajina, v ktorej už pár rokov pobývam, je ozaj plná kadejakých takýchto prekvapení. Nie, nebojte sa, nebudem sa tu rozpisovať o rôznych zvyklostiach v rôznorodých kultúrach, ktorých je tu v USA neúrekom. Chcem vám popísať niečo, čo by pre ozajstného rybára, kaprára ozaj stálo zato vidieť, ba dokonca zažiť na vlastnej koži. Ale poďme po poriadku.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Niekde na severovýchode USA sa nachádza prastará rieka, ktorá spája najväčšie americké jazerá s Atlantickým oceánom, a teda okrem významnej lodnej cesty, je aj hraničná voda, rozdeľujúca v jednom úseku dve krajiny: USA a Kanadu. Rieka má prastarú históriu, nakoľko už prví európski dobyvatelia ju využívali na prepravu tovarov, nehľadiac na pôvodných majiteľov amerického kontinentu, Indiánov. Dalo by sa povedať, jej vody plynú v „pôvodnom znení“, je dlhá skoro 1 200 km. Regulácia je ozaj iba minimálna, takže sa stále pohybuje vo svojich starých, vymletých korytách, ktorých hĺbka často dosahuje do 70 metrov.
Okrem iných historických míľnikov má však aj svoju súčasnosť. Ľudia ju vyhľadávajú najmä na rekreačné účely, potápanie či rybárčenie. Je významná hlavne vysokým výskytom zebra mussel, čiže mušle zebrovitej, ktorá filtruje vodu, a tým ju čistí do neskutočnej podoby. Nebudem vás však už zbytočne naťahovať. Rozpravám o rieke s poetickým názvom St. Lawrence.
Ako plesá v Tatrách...
Pre nás rybárov, kaprárov, sa stala známa hlavne majstrovstvami sveta v love kaprov, presnejšie World carp championship v roku 2003. V týchto časoch sa v Amerike konečne rozmáha aj športový lov kapra a St. Lawrence je doslova lahôdkou všetkých kaprárov. Vďaka zebra mussel je voda ozaj priehľadná a čistá a nie je problém viditeľnosť do hĺbky 10 metrov. Takú čistú vodu som ozaj ešte nikdy nikde v živote nezažil. Pokojne ju môžem prirovnať k plesám vo Vysokých Tatrách.
Práve pre tieto vynikajúce podmienky, teda dostatok potravy a čistotu sa v rieke vyskytujú rôzne druhy rýb ako aj kapor a ten ozaj v neuveriteľných počtoch. Voda začala byť zaujímavá nielen pre domácu kaprársku mekku, ale aj pre kaprárov svetových mien z rôznych kútov planéty. Tlak napríklad britských kaprárov je neuveriteľný. Dopomáhajú k tomu aj miestne motely, špecializujúce sa hlavne na kaprovú turistiku.
Ponúkajú ozaj vysokú kvalitu a širokú škálu služieb. Od zakrmovania ešte pred vaším príchodom až po požičovňu výstroja počínajúc háčikmi, nástrahami, končiac stanmi či udicami. V reáli – návštevník si nepotrebuje priniesť so sebou absolútne nič, okrem oblečenia.
Raritou je napríklad abnormálne kŕmenie, nad ktorým sa kaprárom z Európy pozastavuje rozum. Veď posúďte sami. Majiteľ hotela mi prezradil, že pri ostatných návštevníkoch, ktorí prišli ako skupina 5-tich kaprárov, skŕmil tri dni po sebe 600 lbs krmiva denne, teda prevažne kukurice.
Tona krmiva na pár dní...
A teraz trošku matematiky: 600 lbs x 3 dni = 1 800 lbs partiklu. Pre Európana to radšej prevediem do normálnejšej miery, teda1 800 lbs = 816 kg!!! Viem, znie to neuveriteľne, ale Róbert, teda majiteľ penziónu anglického pôvodu ešte dodal, že skŕmiť 1 tonu partiklu za pár dní, nie je žiaden problém. Dúfam, že už teraz začínate rozumieť, o aké množstvá kaprov v tejto veľrieke ide, keď dokážu likvidovať takéto úžasné množstvá partiklu.
Kŕmi sa tri dni pred príchodom rybárov a potom sa už iba dokrmuje. Preto ozaj nie je problémom nachytať abnormálne počty kaprov za krátky čas. Rob ešte dodal, že ich rekord bol vyše 250 kaprov za 24 hodín. Áno, verím, že ste na pochybách, ale pamätajte, kto nezažije, neuverí.
Sám som týmto príbehom často neveril, a preto som sa rozhodol, že si túto veľrieku vyskúšam na vlastnej koži. Po dlhých a ťažkých mesiacoch hľadania partnera na týždňovú rybačku (nájsť partnera na týždeň je takmer nemožné) som narazil na dvoch Európanov, Rumuna Mariusza a Srba Vanju. Pripravili sme si plán a o dva mesiace na to vyrazili smerom ku kanadskej hranici.
Obrovské rozdiely hĺbky
Keďže 1. november nepatri medzi najteplejšie, rozhodli sme sa prenajať si chatku pri vode v jednom z miestnych parkov. Postaviť si totiž stan na ľubovoľnom mieste, ako sme na to zvyknutí v Európe, je doslova nemožné pre nedostatok verejného priestranstva, keďže v USA sú zväčša plochy v súkromnom vlastníctve.
Chatka nám ponúkla ozaj útočisko pred chladom, dažďom a snehom a nakoľko sa nachádza pár metrov od vody, tak sa stala naším favoritom pre ďalšie naše budúce vychádzky v chladnejších obdobiach. Vďaka vrstevnicovej mape rieky sme si ľahko našli miesta na chytanie takmer bez použitia sonaru. Čo ma však prekvapilo ako prvé, bola hĺbka vody, ktorá klesá v neskutočných uhloch, čiže takzvane „drop”, teda skoky z 3 do 15 m na úseku dvoch metrov nebolo nič výnimočné.
My sme si zvolili hĺbku okolo 8 metrov, teda na nahodenie. Naše lovne miesto malo dokonca ešte jednu výnimočnú vec, a to, že sa nachádza na cípe polostrova, odkiaľ sme lovili. Problém pri spomínaných skokoch je hlavne ten, že dno je obsypané mušľou zebra mussel a tá reže vlasce a šnúry ako žiletka. Preto sa u nás riziko straty rýb, spôsobené rozseknutým vlascom, zminimalizovalo na nulu.
Neuveriteľné množstvo kaprov
Jedinou nepríjemnosťou bolo dosť chladné počasie, ktoré sa menilo od dažďa až k sneženiu a s teplotou do -4 °C. Mariusz nás však musel opustiť už hneď na druhý deň, a tak sme spolu s Vanjom odolávali spánku, mokru, silnému vetru a zime vo dvojici. Posledné dni nám však počasie zaprialo, takže som bol schopný nafúkať svoju loď a rozhliadnuť sa po vode.
Hneď som bol prekvapený vysokou viditeľnosťou a čistým dnom. Zabudol som však na maličkosť, že som ozaj na hraničnej rieke a imaginárna hranica je asi 100 - 150 metrov od brehu. Práve preto sme si vyslúžili aj kontrolu na štyroch policajných autách od miestnych pohraničníkov, rybárskej stráže ako aj imigračných pracovníkov, ktorí ma prekvapili nielen profesionalitou, ale aj priateľským prístupom.
V každom prípade nám loď pomohla aspoň v predposledný deň zakŕmiť trošku masívnejšie a hlavne presnejšie. Doposiaľ sme mali na konte vyše 25 kaprov, ktorých priemerná hmotnosť bola okolo 12 kg, pričom najväčší mal necelých 16 kg. Zábery boli v 90 % iba v noci a keďže v štáte New York je rybolov povolený na dva prúty a 24 hodín denne, ozaj sme sa veľa nevyspali. Odmenou nám však boli krásne a hlavne bojovne riečne kapry, ktorých je množstvo v tejto rieke neuveriteľné.
Voda bez dravcov
Ťažko som sa dopracovával k informáciám o najväčšom jedincovi, ale neoficiálny rekord je 23,5 kg a ak zoberiem do úvahy, že na tejto rieke sa kaprársky šport ešte len rozvíja, tak za tých pár rokov je to vcelku slušná ryba. Vzhľadom na vysoký vek rieky a podmienky, ktoré ponúka, predpokladám, že sú v nej jedince nad 30 kg.
Rieka má totiž minimálny prietok, takže miestami je voda ozaj stojaca. To znamená, že kapry majú v rieke množstvo prirodzenej potravy a to hlavne korýtka a slimáky. Plytčiny sú, hlavne počas teplých letných dní, zarastené vodnou riasou, ktorá poskytuje ďalšie možnosti potravy či útočiská pre menšie kapry.
V týchto vodách sa vlastne nevyskytujú dravce, ktoré by mohli regulovať množstvá kaprov, a teda aj preto je ich neskutočné množstvo. Rybolov je možný po celý rok, ale osobne odporúčam začiatok sezóny, aspoň dva - tri týždne po roztopení ľadu, teda v priebehu mája do konca júna a začiatkom septembra takmer do zamrznutia jazera, počas januára. Letné mesiace sú tiež vynikajúce, ale budete sa musieť zmieriť s menším počtom miest na lovenie, nakoľko je táto časť USA ozaj dovolenkovým rajom. A musíte rátať aj s vyššou cenou leteniek.
A čo dodať na záver? Počas môjho pôsobenia na Slovensku aj ako tester nemenovanej kaprárskej značky, som navštívil niekoľko zahraničných vôd, ktoré sľubovali nachytanie množstvá veľkých kaprov. Pritom vo väčšine prípadov išlo iba o snahu pritiahnuť čo najviac rybárov, a zinkasovať tak nemalé peniaze a pritom stráviť týždeň, či dva bez záberu, alebo s rybami do 10 kg bolo viac ako bežné.
Ak spočítam náklady na rybačku v USA, dostanem sa k rovnakým a dokonca aj oveľa nižším číslam. Myslím si, že cena týždňového pobytu, vrátane letenky a prenájmu rybárskeho náčinia vás vyjde na približne 1 500 $, čo je pri dnešnom kurze dolára okolo 35 000 Sk. Osobne si myslím, že to nieje veľa peňazí, za tento raj na zemi, ktorý je ozaj nutné vidieť.
Prenájom výstroja :
2x udice (Free Spirit, Daiwa, Shimano) – 3 lb
2x navijaky (Daiwa Emblem, Shimano Aerlex)
2x signalizátor (Fox & Mini Star)
2x tyčky (nohy)
1x podberák
1x odháčkovací madrac
1x stolička (Fox, Nash, Hutchinson)
1x dáždnik
Odporúčam doniesť si vlastne háčiky, olovká, atď. Samozrejmosťou je prenajať si iba určitý druh vystroja, alebo ich rôznu kombináciu. Za poplatok vieme zabezpečiť dovoz aj odvoz z letiska, bývanie v kabínach pre 4 ľudí. Kabínka stoji cca 60 $ na deň pre 4 ľudí. Je tam elektrina, chladnička, kúrenie a mikrovlnka. Voda tam nie je a ani záchod. Ten je asi 30 metrov ďalej aj so sprchou. Mám aj vyhliadnuté miesta na stanovanie v stanovej oblasti. Neviem, koľko sa však platí za stanovanie. Strava nie je problém, obchody sú asi 15 minút autom. Je tam aj ohnisko a gril, takže sa dá piecť aj mäsko.
Pred príchodom do USA odporúčam uzavrieť zdravotnú poistku (union). Povolenka na ryby stoji 40 $ na rok, alebo 25 $ na 7 dní.
Fugas
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
