Ako chytáte šťuky? Zložitá otázka. Možno práve preto, že existuje príliš veľa spôsobov ako loviť šťuky. Ešte k tomu musíme čeliť holému faktu, že šťuka na severnej pologuli môže byť ulovená takmer na každom dostupnom type vody. Toto núti lovcov šťúk predpokladať okolnosti, za akých ich chytať. Každý uvažujúci rybár by mal byť preto schopný čo najlepšie prispôsobiť svoju lovnú techniku miestu kde loví. Často môžete chytať s celkom ľahkým náčiním, ale niekedy potrebujete pevné vybavenie, aby ste mohli loviť s umelou nástrahou pre šťuku príťažlivým spôsobom.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2008
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Každý uvažujúci rybár by mal byť preto schopný čo najlepšie prispôsobiť svoju lovnú techniku miestu kde loví. Často môžete chytať s celkom ľahkým náčiním, ale niekedy potrebujete pevné vybavenie, aby ste mohli loviť s umelou nástrahou pre šťuku príťažlivým spôsobom.
S použitím pevného náčinia si nerobte starosti. Šťuky bojujú tvrdo! Ja nie som ale človek, ktorý hľadá najsilnejšiu rybu. Ani nehľadám tú najväčšiu. Preto nemusím navštíviť žiadne cudzie krajiny, úplne mi stačí tá moja. Šťuka v Holandsku často dorastá do 13 kilogramov a aj viac. Osemnásťkilogramové a dokonca 22-kilogramové šťuky sa chytajú na holandské nástrahy častejšie a častejšie.
Niekoľko dôvodov...
Tak prečo potom za šťukami vôbec cestovať? Jeden z mojich dôvodov nastane vtedy, keď chcem loviť na mieste osamote. Aby som sa mohol pozrieť vôkol a povedať si: „Hm, týchto tisíc metrov štvorcových je len pre mňa.“ Takéto miesto v preplnenom Holandsku nenájdete a myslím, že ani v mnohých ďalších krajinách v Európe.
Ďalším aspektom je moje prianie loviť v nádhernom a prirodzenom prostredí. Moja krajina je však celá umele vybudovaná a dokonale urbanizovaná. Posledným dôvodom, na ktorý myslím a ktorý ospravedlňuje moje rybárske výlety do zahraničia, je množstvo rýb, ktoré môžem uloviť.
Toto všetko som zistil na obrovskom švédskom polostrove v Baltickom mori. Už som seriózne chytal šťuky v rozličných krajinách a viem, že kanadská provincia Saskatchewan v Ontáriu a veľa ďalších severných provincií sú fantastické. No na druhej strane, kvôli vzdialenosti, sú to veľmi nákladné revíry.
Nebezpečné, ale nádejné
Chytanie na švédskych útesoch vám garantuje dobrú a pohodlnú rybačku. Čo znamená „dobrá“ v tomto kontexte, sa môžete spýtať sami seba. Dobre, šťuky vám nebudú skákať samé do člna. V prvom rade sa musíte naučiť loviť v tejto nádhernej divočine. Tisíce a tisíce ostrovov vám môže spôsobovať problémy pri nájdení toho správneho miesta. A to hovoríme len o viditeľných ostrovoch.
Rovnaký počet neviditeľných ostrovov môžete nájsť priamo pod hladinou. Často sa dvíhajú z veľmi hlbokej vody a zaujímavé miesta sa začínajú od desaťmetrovej hĺbky a končia sa v menej než metrovej. A naozaj, zdvíhajúce sa bralá často obkolesené roztrúsenými skalami, sú nebezpečnými, ale nádejnými miestami.
V jarnom a jesennom období môžete loviť v plytkých zátokách, alebo okolo ostrovov. Veľká plytká zátoka na ostrove obkolesenom hlbokou vodou je horúcim lovným miestom na jar, ale aj za studeného počasia na jeseň. Ak na jeseň lovíte v skalách, hľadajte husté tŕstie blízko hlbokej vody, alebo posledné zvyšky trávnatých porastov pri hlboko potopených prekážkach. Osobne sa koncentrujem na plytčiny blízko tŕstia. Ale o tomto sa porozprávame niekedy inokedy.
Tak to tam funguje
Rád by som vám priblížil možnosti hladinových umelých nástrah. A preto vás zavediem na jedno veľmi špeciálne miesto na vrchole švédskych útesov. Zaletíme do Štokholmu a potom ďalším, asi hodinovým letom do Lulei. Možno budete trošku rozčarovaní prvým pohľadom, ktorý uvidíte.
Lulea je väčšie mesto s veľkým prístavom. Veľké nákladné lode, ropné rafinérie, železiarne vrátane vysokých pecí a letisko nevytvárajú veľmi prírodnú scenériu. Ale môžem vás ubezpečiť, že toto je len blízke okolie mesta. Nezaberie vám veľa času, aby ste toto všetko opustili a našli pre seba nedotknutú divočinu so všetkým, čo k tomu patrí.
Náš sprievodca, Robert Gabrielsson, sa prejavil nielen ako dobrý rybár, ale aj ako skvelý pozorovateľ prírody, ktorý tiež organizuje potápanie sa s tuleňmi. Musí to byť dosť veselý nápad spojiť šťuky s tuleňmi, ale tak to tam funguje.
Hladinové nástrahy?
Jednou z nástrah, s ktorými rád lovím, sú hladinové nástrahy. Bez ohľadu na typ, alebo spôsob, ktorým by mala byť použitá, ak ju raz mám na udici, nemôžem z nej spustiť oči. Jednoducho ma fascinuje a na správnych miestach priťahuje aj šťuky. Viem, že v mnohých prípadoch crank, alebo jerk prechytá hladinové nástrahy, ale tie niekedy vyzerajú neporaziteľné v porovnaní s akoukoľvek inou prezentáciou.
Pred pár rokmi, keď som ešte len začínal chytať s hladinovými nástrahami, som počul, že nefungujú pri nízkej teplote vody. Ako náruživý muškár viem, že počas obdobia studenej vody je lepšie používať intermediálne, ba dokonca potápavé muškárske šnúry, aby sme sa dostali k bližšie k šťukám.
Takže keď som sa dočítal, že šťuka odmieta vziať nástrahu z hladiny na jeseň, alebo v zime, malo to pre mňa zmysel. Bolo to však len dovtedy, pokým som nepoužil hladinovú nástrahu v období mrazov. Pretože si vždy užívam lov s hladinovou nástrahou, nemohol som vydržať a nahodil som jednu na miznúci ľadový okraj plytkého kanála.
Kolíšuc sa okolo pozdĺžnej osi, smerujúc doľava, doprava, doľava, moje hladinové strašidlo robilo presne to, čo som od neho očakával. Nie, neočakával som rybu, ale rybačka nie je vždy len o chytaní enormného množstva veľkých rýb. Niekedy stačí len radosť z rybačky samotnej a ak radi používate niektorú techniku, skúšajte ju bez ohľadu na výsledok.
Všetko iné bude zbytočné
A práve takto som lovil s hladinovou nástrahou v ľadovo studenej vode. O pár hodín som vytiahol sedem pekne stavaných šťúk. Čoskoro však tento deň prestal byť výnimočným. V skutočnosti od toho dňa som prišiel na to, že hladinové nástrahy môžu byť extrémne úspešné na lov šťúk na niektorých plytkých vodách.
Ale ako každá iná nástraha, niekedy aj tie zlyhajú na celej čiare. Zistil som zároveň, ako hladinové nástrahy viesť vo vode. Všetci sme už zažili dni, keď voda vyzerala totálne mŕtva. Absolútne bez pohybu. Lovíte na všetko čo máte v škatuľke a nepodarí sa vám zavadiť ani o rybičku. No a práve v tej chvíli vyskúšajte hladinové nástrahy. Vyberte si trošku hlučnejšiu a opakujte hody zopárkrát na vhodné miesta. Znova a znova vyskúšajte zmenu vedenia. Malá nástraha sa pohne a naraz neočakávane zazriete vír loviacej šťuky. Teraz je čas dať dole povrchovú nástrahu a pripevniť malý spinner, alebo lyžicu.
Nepovedal som, že šťuku ulovíte na hladinovú nástrahu, ale určite ju vyprovokujete a dáte do pozoru. Unáhlil by som sa tvrdením, že hladinové nástrahy v studenej vode dobre fungujú na plytčinách rašelinových jazier, plytkých riek, kanálov a holandských poldrov. Vyskúšajte to na veľkých jazerách a čokoľvek iné budete robiť, bude zbytočné.
Ponuka pekného divadla
Veľké ryby sa chytajú najviac na veľkých jazerách a sú vždy obrovskou výzvou. Preto aj ja najviac lovím na takýchto rozsiahlych lokalitách. A, pochopiteľne, používam aj hladinové nástrahy. Napriek faktu, že môžete a aj chytíte šťuku v strede zimy na plytkej vode, neuvidíte na hladine ani rybičku v tomto studenom období.
Úprimne povedané, nikdy som seriózne neskúšal uloviť šťuku na hladine v tejto časti roka a v týchto hlbokých vodách. V lete hladinové nástrahy na šťuky môžu byť najlepšie. A ak nie sú najlepšie pri love, tak zaiste ponúkajú veľa akcie, napätia a pekné divadlo, keď ich šťuka prenasleduje.
Najprv som urobil chybu, keď som lovil na hladinové nástrahy tak, ako som to videl vo filmoch s lovom „muskie“. Väčšinou v nich vidíte rybára ťahajúceho nástrahu veľkou rýchlosťou po hladine. Ak to budete robiť v Holandsku, musíte nástrahu najprv zaregistrovať predtým, než ju hodíte do vody a aj potom budete riskovať, že vás budú pokutovať za rýchlosť!
V skutočnosti to bol môj mladý priateľ Rutger, ktorý spravil ten zásadný sek a všetko zmenil. Keďže je mladý, zvyčajne namočil všetky moje nástrahy z mojej, nie malej, rybárskej tašky. Vždy pri ich výmene sa ma spýtal, či mu to dovolím a či je to dovolené, takže hladinové nástrahy si hľadali cestu aj medzi veľkými a silnými vlnami. Bez záberu, pomyslel som si, keď Rutger navíjal nástrahu úplne pomaly. Výsledkom bola však v ten deň prvá ryba vážiaca riadne cez desať kilogramov.
Iba lotéria...
V súčasnosti sa lov s hladinovými nástrahami veľmi zmenil, najmä kvôli skúsenostiam získaným počas mnohých rokov. Chytanie s nimi môže byť úspešné len vtedy, keď si vytvoríte plán. Je nezmyselné ich hádzať do veľmi hlbokej vody. Zaiste existuje malá šanca, že šťuka sa bude tárať v otvorenej vode, ale nie je to nič iné, len lotéria.
Ak je teplota vody prijateľná, chytám na plytčinách jazier a veľkých riek, ako je ústie rieky Rýn a jeho záplavové stojaté vody. Hoci voda v hlavnom prúde je dosť premiešaná, teplota vody je rovnaká od hladiny až po dno, spätné víry sa však môžu rýchlo prehriať. Pri teplote cez 20 stupňov Celzia šťuky majú tendenciu presunúť sa do hlbšej a chladnejšej vody a kvôli tomu prestane hladinová aktivita počas vysokých teplôt. A práve preto sme utiekli k Baltskému moru.
Pri rybačke na ďalekom severe Švédska nájdete vody s veľmi stabilnou teplotou aj v letnom období. Na ryby v Lulei môžete ísť dvomi smermi. Najskôr uvidíte veľký Baltik. Tu nájdete mnoho otvorených vôd. Rozmerné, samostatne stojace ostrovy majú prekrásne zátoky. Medzi nimi sú rozptýlené menšie ostrovy. Prekážky v plytkej krištáľovo čistej vode sú jasne viditeľné. Približujúc sa k „nebezpečnej“ skale môžete zistiť, že sa nachádza štyri, či päť metrov hlboko.
Aj dvadsať šťúk za deň
Ak radšej chytáte ryby v zarastenejšom prostredí, môžete ísť na ústie rieky Luleälven. Síce nie na hladinové nástrahy, ale v tomto úseku si môžete zachytať aj atlantické lososy! My sme chytali aj na Balte aj na rieke a hlavne na hladinové nástrahy. Znovu to bol Rutger, ktorý začal chytať na Giant Jackpot (Poe’s), veľkú nástrahu podobnú strašidlu, a ktorá bola úspešná kedykoľvek ju použil.
Po tom, čo ulovil deväť pekných šťúk, tiež som nasadil hladinovú nástrahu. Čoskoro sme zistili, že na hranách hlbokej vody sa zdržujú najväčšie kusy. V hustej vegetácii sme našli veľa malých šťúk, ktoré sme nechali vyrásť. Snažili sme si zabezpečiť čo najlepšie driftovanie, preto sme manévrovali s loďkou vysoko proti vetru, aby sme tiež
Docielili čo najdlhšie drifty.
Počas driftovania sme, prirodzene, neprestávali hľadať vegetáciu v okolí loďky. Kvôli nedostatku vodného rastlinstva sme sa presunuli bližšie ku brehu a znovu začali loviť. Viedli sme nástrahy skutočne pomaly, a tak sa nám podarilo chytiť každý deň cez dvadsať šťúk. Veľa rýb bolo ťažších než päť kilogramov, ale aj medzi nimi sa našli oveľa väčšie kusy!
Rybačka na rieke bola pre nás veľmi jednoduchá. Pomocou motora sme sa presunuli proti prúdu a mohli sme pomaly driftovať späť do Baltského mora. Dôležité bolo zostať čo najbližšie k vodnému porastu neďaleko hlavného prúdu.
Na mori, či na rieke?
Bol obrovský rozdiel medzi zábermi na hladine rieky a na hladine Baltu. Smiešne bolo, že niekedy sme nevedeli, či sme ešte na rieke, alebo už na Balte. Na ďalekom severe sme našli vegetáciu, ako napríklad vodné lekná a rôzne iné, ktoré sa vyskytovali práve tak v rieke ako aj v mori.
Ale záber šťuky na rieke nebol taký agresívny ako na otvorenej vode. Aj prúd mohol spôsobiť rozdiel, ale asi ťažko existuje taký silný prúd, aby toto vysvetlenie bolo hodnoverné. Kvôli vzrušeniu počas záberu na hladinovú nástrahu sme často predčasne zasekávali, a tým nevyhnutne prišli o veľa rýb. Až keď sme jednoducho neprestali navíjať, ignorujúc zábery, sme začali chytať ryby. A to hneď vo väčších množstvách.
V otvorených vodách Baltu šťuky majú zväčša iný prístup k nástrahám. Môže to byť kvôli vtákom, ktoré sme tam videli? V tŕstí obkolesujúcom ostrovy, ich zátoky a úžiny, našlo veľa kačíc bezpečné miesto na rozmnožovanie. Rozmnožovanie je jedna vec, ale výchova kačiatok na dospelé kačice je zrejme niečo iné!
Veľa premrhaných záberov
Čoskoro sme sa naučili vyhľadávať dospelé kačice s mláďatami. Vlastne by som mal povedať, že sme s ťažkosťami našli kačicu s jedným, alebo dvoma káčatkami! Znova a znova sa nám vtedy potvrdilo, že práve tam je to horúce miesto na lov s hladinovými nástrahami!
Namiesto pažravého útoku sa šťuky však snažili nástrahu nasať! Žiadny vír, žiadne hlasné špliechanie za nástrahou, ale často len mľaskavý zvuk a otvorená šťučia papuľa priamo pod nástrahou. Spočiatku sme to nevideli kvôli veľkej vzdialenosti, do ktorej sme nástrahy hádzali. Potom sme si všimli tieto zábery, keď boli bližšie a ukázalo sa, že sme dovtedy premrhali náramne veľa záberov bez toho, aby sme o tom vedeli.
Aby sme predišli tejto forme útokov, prestali sme navíjať v častejších intervaloch. Je jasné, že rybár musí byť stále koncentrovaný na to, čo robí. Ale tento spôsob lovu skutočne potrebuje ešte viacej koncentrovaný pohľad na nástrahu a činnosť, ktorá sa deje za ňou. Ihneď, ako sa šťuka priblížila do vhodnej vzdialenosti, prestali sme navíjať a potom len mykali nástrahou zopár metrov, čo často malo za následok ulovenie ryby. Pochopiteľne, mali sme aj prudké a vášnivé útoky, ale naučili sme sa reagovať aj na prieberčivé a nenápadné šťučie pokusy dostať našu nástrahu pod hladinu. Bola to pre nás novinka.
Rybačka na severe je znova a znova veľkou skúsenosťou. Je virtuálne nemožné tam neuloviť ani šupinu. Viem a som ten posledný, čo by vám to nepovedal: šťuky na severe Švédska nie sú tlsté. Desaťkilogramovú chytíte, ale len niekedy chytíte zopár desať kilogramových za deň. Väčšina vašich rýb bude medzi jedným až piatimi kilogramami. Len zopár rýb sa bude pohybovať v dvojciferných číslach.
Ste z toho rozčarovaní? Nebuďte. Chytíte predsa veľa rýb a ak budete chcieť, tak napínavým spôsobom. Potom sa môžete vrátiť a chytať na svojich domácich vodách s kopou nových skúseností v talóne. A vďaka severskému tréningu z vás bude lepší a úspešnejší rybár na miestnych vodách.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
