Jemný vánok mi fúkal do tváre a vzduch bol plný zvukov benzínového motora. Pred pár minútami sme mali – ja a môj rybársky partner Andy – ešte pevnú pôdu pod nohami, ale teraz už sedíme v našom člne a smerujeme k ostrovu v strede najväčšej a najnavštevovanejšej nemeckej rieky Rýn. Nadišiel koniec apríla a pre mňa to bola prvá rybačka na tomto ostrove od predchádzajúceho roka. Andy tam už bol minulý víkend a bol veľmi úspešný, keď chytil niekoľko veľkých kaprov do desať kilogramov a pekného amura...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Nadišiel koniec apríla a pre mňa to bola prvá rybačka na tomto ostrove od predchádzajúceho roka. Andy tam už bol minulý víkend a bol veľmi úspešný, keď chytil niekoľko kaprov do desať kilogramov a pekného amura.
Sebavedomie rýchlo stúpalo
Bol to prvý amur ulovený z nášho miesta na ostrove. Už sa nám podarilo uloviť zopár amurov z Rýna predtým, ale vždy len pri pobrežných hrádzach, najmä počas letných mesiacov. Keďže bolo ešte dosť chladno aj na apríl, Andy a ja sme predpokladali, že amury sa môžu zdržiavať blízko pri ostrove, pretože tam bol veľmi slabý prúd. Ihneď ako sa oteplí, sme očakávali, že sa amury presťahujú do svojich obvyklých miest kŕmenia v hlavnom prúde Rýna.
Obaja sme horlivo chceli zistiť, či naša teória bola správna a dúfali sme, že sa nám podarí chytiť jedno z týchto bojových torpéd. Asi za pätnásť minút naša loďka dosiahla vybrané miesto. Vyzeralo nádherne ako vždy a naše sebavedomie rýchlo stúplo. Bolo zatiahnuté a vyzeralo to, že dážď sa spustí každú minútu. Preto sme rýchlo postavili bivaky a udice vybalili až potom.
Rozhodli sme sa ich rozhodiť čo najširšie, pretože sme zatiaľ presne nevedeli, kde sa na začiatku roka kapry kŕmia. Dve udice sme umiestnili blízko prevísajúcich kríkov neďaleko ďalšieho ostrova. A tretia udica putovala do medzery medzi paralelnou prekážkou s našim brehom a protiľahlým brehom. Tieto miesta boli vynikajúce minulý rok, takže bolo samozrejmé, že sme udice nastražili práve sem.
Najlepšie čo sa dá zohnať
S ostatnými tromi udicami sme pokryli zvyšok lovného miesta priamo pred nami, skúšajúc rozličné hĺbky. Maximálna hĺbka nášho miesta bola 3 metre. Keďže amury, ktoré sme chytili za ostatných pár rokov, nám zabrali na sladké nástrahy, použili sme ich tiež. Boli veľké 15 až 18 milimetrov a nasprejované s Hutchie´s Wasp Grub s nektárovou arómou. Pretože voda bola ešte dosť studená, neočakávali sme, že sa kapry budú silno kŕmiť, takže sme zvolili slabé vnadenie. Dve hrste nasekaného boilies a pelety Scopex na každú udicu na prvú noc.
Naše nadväzce boli veľmi jednoduché. Háčiky Carp“R“Us Centurion veľkosť číslo 4 naviazané nakrátko s kúskom šnúry Ledkor Ultra s nosnosťou 25 libier, boli našimi jednotkami už niekoľko sezón. Táto kombinácia nás nikdy nezradila. Štvoruncové olovko (cca 120 g) Essential Products´ Comet dopĺňalo náš nadväzec. Teraz používam olovká Essential Products` na všetkých rybačkách, pretože podľa mojej mienky v kombinácii s korálikmi Mike Willmott´s Torpedo sú najlepšie, čo sa dá zohnať.
S pomocou našej loďky sme stihli položiť všetky naše nástrahy tesne pred západom slnka. Po tom, čo boli udice nastražené, pripravili sme si miesto na noc, prichystali podberák a manipulačnú podložku dali do lode... A konečne si našli čas na prepotrebný odpočinok. Keďže sme obaja boli unavení po náročnom týždni, ľahli sme si do postelí ihneď po dobrom jedle v nádeji, že nás počas nadchádzajúcej noci zobudí jeden z našich indikátorov.
Obrovský šupináč!
O štvrť na jedenásť udica po mojej ľavej ruke, ktorú som umiestnil na jedno z najhlbších miest, dvakrát zapípala. Šnúra jemne padla dolu. Kľakol som si vedľa udice a pozoroval jej špičku. Potom šnúra úplne povolila a spadla opäť. Trošku som navinul a zasekol. Cítil som kontakt s rybou.
Keďže ryba bola dosť ďaleko, Andy vzal čln, natočil motor a zapol osvetlenie nášho miesta, aby sme sa vedeli vrátiť potme späť. Po pár minútach sa svetlo začalo zmenšovať a zmenšovať. Zatiaľ čo ja som navíjal a udržiaval kontakt s rybou, Andy viedol náš Zodiac.
V slabom mesačnom svite sme mohli vidieť obrovské víry vychádzajúce ku hladine neďaleko od nášho člna. Zrazu som zacítil ako uzlík nadväzca prešiel cez koncové očko. Cítil som, že ryba je veľká, ale ani ja ani Andy sme ju zatiaľ nevideli. Mocne križovala pod našou loďou. Môj 12-stopový (cca 3,6 m) a 3-librový Dream Maker bol totálne zohnutý.
Masívny bok prerezal hladinu. „Tak tu ju máme,“ - povedal som Andymu. Podberák mal pripravený a ja som sa zatiaľ pokúšal dostať rybu preč od konárov visiacich nad vodou. Pri druhom pokuse sme ho dostali do podberáka. Andy opatrne vytiahol rybu na manipulačnú podložku v loďke. Krásny šupináč! Obaja sme vedeli, že táto ryba je nad 13-kilovou hranicou. Žiadny amur, ale nikto z nás sa o to nezaujímal, pretože to bola super ryba.
Neuveriteľné!
Vrátili sme sa späť na naše stanovište a Andy nachystal váhu, zatiaľ čo ja som sa staral o kapra. Jeho hmotnosť bola trošku nad 13 kilogramov. Môj prvý kapor z Rýna v roku 1998 a 13-kilogramový; vyzeralo to, že mám ďalší úspešný kaprársky rok pred sebou. Keď sme ho nafotili v tme a dali do saku, znovu som nastražil udicu a prihodil na miesto dve hrste peliet Scopex.
Obaja sme sa potom vrátili do postele a dúfali v ďalší záber. Desať minút po druhej udica po pravej ruke Andyho začala jačať do noci. Veľmi rýchla jazda. Andy skočil do člna a ja som ho odtlačil smerom k rybe. O desať minút neskôr sa vrátil späť s šupináčom, ktorý vážil 13,5 kilogramu.
Neuveriteľné! Po zasakovaní ryby bol opäť čas na spánok. Obaja sme boli veľmi šťastní z pekných trinásťkilových šupináčov, ale zároveň sme rozmýšľali, kde sú asi tie amury. O 4. hodine ráno som dostal typický záber od amura – veľmi pomalý padák na strednej udici. Po záseku som tušil, že toto by mohol byť jeden z našich torpédových priateľov. Amur najprv nerobil skoro nič. Mohol som ho priťahovať takmer bez námahy. Poznal som ako amury bojujú, a tak som povolil brzdu, keď sa ryba priblížila k brehu.
Šplééch!!! Voda explodovala a v mesačnom svite sme mohli vidieť skákajúcu rybu s torpédovým telom. Našťastie mal som povolenú brzdu na navijaku, pretože inak by som ju stratil. Väčšina chytených amurov sa úplne zblázni, keď sa priblížia k brehu.
Naša teória bola správna
O pár minút Andy navliekol podberák pod pekného amura. Kým ja som upokojoval rybu vo vode, Andy vzal váhu. Amur je citlivá ryba a my ju nikdy nedávame do saku. Vždy ich ihneď odvážime a odfotografujeme. Ryba vážila 9 a pol kilogramu a naša teória, že amury zostanú na tomto mieste počas chladných mesiacov, bola pravdepodobne správna.
Amur rýchlo odplával, keď sme ho o pár minút neskôr pustili späť do jeho mokrého prostredia. Amur má veľmi tvrdú papuľku, preto sú dosť dôležité ostré háčiky. Urobil som dobre, keď som nadviazal háčiky Carp „R“ Us Centurion vo veľkosti 4, alebo nové háčiky Precision Rig od Roda Hutchinsona. Treťou, ale dobrou alternatívou sú háčiky s dlhým ramienkom Long Shank od Carp“R“ Us s veľkosťou číslo 6.
Nasledujúce ráno sme odfotografovali naše šupináče ešte predtým, než som odviezol Andyho na druhý breh, pretože ten mohol zostať len jednu noc. Ja som zotrval ešte jednu, ale okrem dažďa, ktorý sa spustil o deviatej večer a neskončil pred ôsmou ráno, sa nestalo nič. Bez ohľadu na dážď som sa ráno zbalil ako šťastný muž, vediac, že nasledujúci víkend prídem na ďalšiu kaprársku výpravu na náš ostrov.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
