Ak sa november počasím vydarí, môže to byť pre rybára veľmi zaujímavý a úspešný mesiac. Iste, otázne je, čo budeme brať ako vydarené počasie. Asi by malo byť aspoň nad nulou a predpoklad, že voda nie je zamrznutá, by mal byť splnený. To len ako praktická poznámka.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2008
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 51
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tohtoročný november bol premenlivý a úprimne som si po zasneženom a mrazivom začiatku mesiaca udice pozatláčal trochu hlbšie za skriňu. Nepredpokladal som, že by som ich tohto roku ešte vytiahol. No polovica mesiaca sa ukázala ako aprílová a predsa sa ešte oteplilo aspoň na jeden týždeň. Všelijaké myšlienky mi prebiehali hlavou, kde by sa ešte dalo rozvinúť muškársku šnúru pred jej uložením do zásuvky. Z letargie ma prebral sobotňajší telefonát Janka Bartka a jeho návrh na nedeľňajšiu rybačku na Liptovskej Mare som s radosťou prijal.
U rybárskeho guru
Tešil som sa z niekoľkých dôvodov. Jeden z nich bol určite ten, že s muškárením na veľkej kaprovej vode mám pramálo skúseností a človek, s ktorým som mal stráviť niekoľko hodín v člne bol zárukou, že bude veľa priestoru pre výučbu.
Teplota bola ráno v Poprade okolo 7 stupňov a meteorológovia hlásili ochladenie. Pravda, že nezávisle od seba a, bohužiaľ, trafili sa. Keď som okolo siedmej zaparkoval pred bytovkou v Liptovskom Petri, Janko ma už čakal pred vchodom. Zhodnotil, že je ešte čas na jednu kávu a na chvíľu sme sa ešte zohriali v útulnom obyváku.
Kým Jano urobil kafe, obzeral som si poličku s trofejami tohto rybárskeho guru. Bolo tam toho požehnane. Zhodnotenie muškárskej etapy úspešného slovenského reprezentanta. Čo ma však tešilo trochu viac, že príjemného chlapa, ochotného podeliť sa o cenné skúsenosti.
Nakoniec sme sa predsa len vybrali do upršaného sychravého dňa. Zastavili sme sa narýchlo v obchode v Liptovskom Mikuláši a spod skla vybral Jano ešte niekoľko strímrov. O nejakú polhodinku sme už parkovali v „Hariňovej zátoke“ pri klietkach.
Práca mukla
Povyberali sme náradie a náčinie a o chvíľu už sedíme v člne, ktorý pilotuje Jano a navádza ho na predpokladané úspešné miesta s výskytom ryby. Na vode je už celá flotila člnov, Jano manévrovaním veslami predsa len nachádza miestečko na ukotvenie lode.
Vyberám foťák, v sychravom ráne sa obloha spája v diaľke so zelenkavou vodou Liptovskej Mary a nevidieť rozdiel medzi nebom a vodou. Asi mi už trochu hrabe, ale voda je pre rybára nebo, alebo nie? Takže je to vlastne jedno.
Jano už napína šnúru a z jeho Tomasa vystreľuje v ústrety rybám ťažkú šnúru spôsobom, až mi padne sánka. Šnúra si po napnutí ešte pýta backing z cievky a sadá do tmavej chladnej vody. Začína sa práca mukla, nahadzovanie a prehľadávanie vody strímrami. V podstate sú to pomerne jednoduché wooly bugre s chvostíkmi z marabu rôznych farieb, aké len poskytuje dnešné spektrum viazacích materiálov dostupných v rybárskych obchodoch. Jano ladnými pohybmi priťahuje šnúru z hĺbky k lodi a dráždi pruhované krásavce.
Devíza úspešného lovu
Po chvíli sa udica ohne a na konci sa snaží uniknúť prvá ryba. Mám na mysli Janovu udicu. Hody z mojej udice sú nepomerne kratšie. Ešte sa mám čo učiť. Táto ryba síce ešte po ceste k lodi padá, ale po niekoľkominútovom love prichádza ďalší záber a na hladine predvádza svoju energiu pekný ostriež. V chladnom počasí je to, samozrejme, vzpruha pre očakávanie ďalších úlovkov.
Nalievame si kávu, debatujeme a smejeme sa; pod odev sa vkráda chlad, ale ten sa dá úspešne eliminovať občasným nahadzovaním ťažkej šnúry. Po hodnej chvíli oťažie aj moja udica, ryba sa po krátkom boji vracia do svojho obydlia. Jano už má za sebou niekoľko ostriežov, no hodnotí túto rybačku ako najslabšiu v porovnaní s jeho predošlými lovmi na tejto priehrade. Meníme preto miesto, presúvame sa do ďalšej časti zátoky a ja počúvam rady a zážitky po absolvovaní predošlých rybačiek.
Janove nahodenia režú vzduch v pravidelných intervaloch a šnúra sa vracia späť do člna priťahovaním vláčnych nástrah. Tvorivý prístup a vytrvalosť sú podľa všetkého devízou pre úspešnosť celého lovu.
Nielen alternatíva
Striedame farby a nástrahy a celkovo sa nedá povedať o jednoznačnom výbere tutovky. Mám pocit, že ide skôr o pohyb a rýchlosť sťahovaného dráždidla a dlhoročné skúsenosti pri love rýb na tejto nádrži. V každom prípade je to vynikajúca alternatíva pre možnosť jazerného lovu muškárskym náčiním po uzavretí pstruhových revírov.
A určite nielen alternatíva. Kto by sa chcel špecializovať na tento lov, musí počítať s výbavou razantnejšej muškárskej paličky, schopnej ťažkú šnúru vyhadzovať v obmedzenom priestore člna čo možno najďalej. Je to určite jeden z artiklov, od ktorého závisí, ako bude celý tento lov úspešný. Pamätám si Janovho suseda na člne, ktorý opúšťal vodu so skľúčeným smutným pohľadom zlomenú špičku muškárskej udice... Aj to je rybačka.
So sporadickými úlovkami na Janovej udici uteká čas ako voda. Som už slušne zmrznutý a ochladenie cítiť vo vzduchu s pribúdajúcim časom čoraz intenzívnejšie. Prebehneme ešte niekoľko nádejných miest, Jana straší veľký ostriež, ktorý sa mu otočil za strímrom tesne pod hladinou. Berie to športovo, ale predsa mu dáva ešte nejakú tú šancu. Ten lapaj ju však nevyužil. No čo už. Nech sa má.
Unavené ruky a vysmiate ústa...
Pomaly vychádzame na breh a stuhnuté nohy ma veľmi neposlúchajú a prehrabujú v štrku. Jano sa na tom celkom dobre baví. Nakoniec ho predsa len vytiahnem aj s člnom na breh. Kým pobalíme veci, pokúša sa Jano ešte z brehu otestovať niekoľko bobíkov. Toto sa už ale s úspechom nestretlo.
Pre mňa táto rybačka znamenala hlavne možnosť naučiť sa niečo o love ostriežov na tejto veľkej vode. Veľkosť tejto priehrady tento spôsob určite nezjednoduší. Výberu lovných miest predchádzajú dlhoročné skúsenosti a dnes už aj rôzne vymoženosti techniky. Ostrieže na Mare dorastajú do veľmi slušných rozmerov, a podľa rozprávania mojich priateľov, pokiaľ sú pri chuti, tak sú to rybačky s unavenými rukami a vysmiatymi ústami.
Lov muškárskym náčiním je, pochopiteľne, tiež jedným z najúčinnejších, pokiaľ človek tomu venuje energiu, čas a ocení kvalitnejšiu výbavu. Žiada sa mi však zdôrazniť, že ani nádrže ako Liptovská Mara nie sú bezodné. Verím, že pri počúvaní rybárov, ako to bolo niekedy, že to už nie je čo to bolo, a že aj tých ostriežov je menej, nám napovedia, ako by sme sa pri tomto love mali správať, aby sme si túto krásnu rybačku vedeli vychutnávať ešte dlho, predlho.
Ďakujem Janovi za jeho spoločnosť a rady a už sa teším na riadny prídel niečoho horúceho s ešte horúcejším.
Stiahnuť článok v PDF formáte.