Lov s feedrom je niečo jedinečné, čo mi doslova učarovalo. Čím dlhšie s ním lovím, tým viac ma to baví a málokedy idem domov s konštatovaním, že ryby nebrali. Nie je to však udicou, ale tým, že som sa ju naučil používať, aj keď stále nie podľa mojich predstáv. Občas mi je až smutno pri pohľade na feeder prút, ktorý si niekto kúpil dúfajúc, že bude hneď vyťahovať viac rýb, a loví s ním na plavák len preto, že sa s ním nenaučil chytať. Odradili ho počiatočné neúspechy a takto ho aspoň na niečo využije. Niektoré možné príčiny neúspechu som spomenul v predošlých častiach, dnes si rozoberieme ďalšie a začneme u systémov.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 66
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Občas mi je až smutno pri pohľade na feeder prút, ktorý si niekto kúpil dúfajúc, že bude hneď vyťahovať viac rýb, a loví s ním na plavák len preto, že sa s ním nenaučil chytať. Odradili ho počiatočné neúspechy a takto ho aspoň na niečo využije. Niektoré možné príčiny neúspechu som spomenul v predošlých častiach, dnes si rozoberieme ďalšie a začneme u systémov.
Systémy
Ak teraz niekto očakáva podrobný popis, alebo nákresy systémov vhodných na feedrovačku, bude sklamaný. O nich sa toho už popísalo dosť aj na stránkach tohto časopisu. Mojim cieľom je poukázať na nedostatky a často zanedbateľne vyzerajúce, nepriaznivo pôsobiace maličkosti, na niekedy až zbytočne komplikované systémy pre túto metódu lovu.
Tu platí tak ako všade, že v jednoduchosti je sila. Čím komplikovanejší systém si zostrojíme, tým častejšie má tendenciu sa motať. A niekedy je to zamotané až tak, že keby ste takto chceli pomotať systém úmyselne, tak by sa vám to nepodarilo. Zamotaný systém nám nedostatočne, alebo vo väčšine prípadov vôbec nesignalizuje zábery, no a následným rozmotávaním strácame zbytočne čas, ktorý by sme inak mohli venovať lovu.
Nie je nič príjemné potom zistiť, že z miesta, kde sme mali dostatok záberov, počas našej snahy rozmotať vzniknutú „nehodu“, ryba odišla. Skrátka sa narušila pravidelná dodávka krmiva, hlavne ak sa nám takáto vec stane viackrát po sebe a aj dovtedy bola frekvencia nahadzovania slabšia.
Zásobník nadväzcov
Preto je rýchlejším a jednoduchším riešením zostrojenie celého systému nanovo. Čím bude jednoduchší, tým rýchlejšie ho znova zhotovíme. Dobrým riešením v takýchto situáciách je mať zásobník nadväzcov, aký majú poruke hlavne pretekári v love rýb udicou na plavák.
Už doma si pripravíme pár nadväzcov s rôznymi veľkosťami háčikov a aj rozdielnej hrúbky vlasca a následná výmena potom trvá len pár sekúnd. Niekomu sa možno zdá, že je to zbytočné plytvanie nadväzcovým vlascom a rozmotanému systému nič nie, je len trochu „dokrčený“. Ale práve to je jednoznačným znakom jeho poškodenia a zároveň aj dôvodom na výmenu, ak nechceme zažiť zbytočné sklamanie zo straty ryby.
Tak, ako som spomínal nutnosť výmeny otupeného háčika za nový, treba bez váhania vymeniť aj „pokrčený“, zauzlený, alebo inak poškodený vlasec, lebo zákon schválnosti pracuje aj pri rybačke a takmer vždy zaberie veľká ryba vtedy, keď niečo zanedbáme. Ako keby nás tie „potvory“ pozorne sledovali a využijú každú príležitosť dať nám príučku.
Pravdou je, že za kvalitný nadväzcový vlasec musíme hlbšie načrieť do vrecka. Ale neoplatí sa na ňom šetriť, lebo zväčša práve táto časť nášho systému je najviac namáhaná a zároveň býva aj najslabším článkom, lebo ho úmyselne zjemňujeme, len aby sme mali čo najviac záberov.
Priebežný a paternoster
Vráťme sa však k systémom ako takým. Veľa rybárov vymýšľa a zostrojuje rôzne, veľa razy až neuveriteľne komplikované systémy na lov rýb. Možno časom niekto vymyslí niečo prevratné, čo postaví celú doterajšiu rybačku na ruby, ale zatiaľ najspoľahlivejšie, s čím som lovil, sa javia dva systémy a to klasický priebežný a paternoster.
S rôznymi menšími úpravami ich môžeme využiť všade, treba ich len občas prispôsobiť momentálnej situácii. Aj ja som vo svojich začiatkoch mal snahu vymýšľať rôzne systémy, či už s ohnutou trubičkou proti zamotaniu, alebo nejaké iné, ale nakoniec som skončil pri najjednoduchšom priebežnom systéme, kde je košík zavesený na karabínke a lovím s ním takmer stále a všade.
Občas si naviažem paternoster, ale aj to len zriedka, hlavne ak lovím v miestach, kde sú ryby veľmi opatrné a som nútený používať čo najjemnejšiu zostavu, ktorá nekladie rybe veľký odpor. Pri samotnom zostrojovaní systému si musíme uvedomiť, že napnutý vlasec prechádzajúci napríklad už len cez očko obratlíka karabínky, na ktorom je zavesené kŕmidlo, kladie rybe určitý odpor, a ten ju môže odradiť od konzumácie našej nástrahy.
Čo potom, ak vlasec prechádza nejakou 30 cm dlhou trubičkou? Má síce niekoľkonásobne väčší priemer ako náš vlasec, ale je tu príliš veľká kontaktná plocha medzi vlascom a trubičkou. No a pri potiahnutí vlasec kladie niekoľkonásobne väčší odpor ako vlasec prechádzajúci len očkom z tenkého drôtu.
Pokiaľ nemusím, nepoužijem ich!
Ku treniu vlasca o stenu trubičky dochádza preto, lebo ryba zväčša ťahá nástrahu do boku a nie priamo, ako by sme si predstavovali. Nechcem tu nikoho odrádzať od týchto trubičiek, občas sú dokonca nutné, ale pokiaľ naozaj nemusím, nepoužijem ich.
To už nevravím o systémoch, kde cez trubičku vedieme feeder gumu, ktorá je podstatne hrubšia ako vlasec. Na takúto zostavu sa jemne berúce ryby veru nelovia. Poviem to trochu drsne, ale to môžete nahodiť rovno za chrbát.
Určite sa nejaké ryby ulovili aj na takéto zostavy, ale to je možné len v čase intenzívneho brania rýb, hlavne v lete. To sú dni, o ktorých sníva nejeden rybár, do roka ich býva len pár a vtedy ryby loví každý, s akoukoľvek udicou a na čokoľvek. Ale ak chceme byť úspešní naďalej pravidelne aj vtedy, keď sa ostatným nedarí, musíme zjemniť.
Aby sme počas rybačky nevenovali viac času udici ako rybám, zhotovíme si čo najjednoduchší systém. Žiadne komplikované uzly či niečo podobné. Každý uzol je potenciálnym zdrojom úniku ryby, lebo sa stáva ďalším slabým miestom systému. Čím menej slabých miest budeme v systéme mať, tým istejšie budeme môcť rybu vyloviť.
Košíky
Ako sú plaváky symbolom plavačkárov, tak košíky symbolizujú feedristov. Feeder je feedrom práve kvôli nim a keď ich vyradíme zo zostavy, stávame sa lovcom „na ťažko“ s jemnou udicou. Ale nebudem to tu rozoberať, lebo názory na to sú rôzne.
Košíky sú určené na dopravu krmiva na lovné miesto a vyrábajú sa v rôznych hmotnostných, aj tvarových vzoroch. Nás v tomto prípade bude zaujímať ich hmotnosť, čiže gramáž. Ak som spomínal, že vlasec prechádzajúci očkom karabínky kladie rybe určitý odpor, hlavne pri love v silnejších prúdoch, tak hmotnosť košíka ho dokáže ešte znásobiť.
Vždy musíme brať do úvahy, že hmotnosť košíka je nepriaznivý činiteľ, ktorý je pre zachovanie jemnosti systému nutné minimalizovať. Preto sa snažme použiť košík čo najľahší, v danom okamihu potrebný na udržanie sa na lovnom mieste.
Mnohí rybári sa dopúšťajú chyby, keď používajú zbytočne ťažké košíky. Tešia sa z toho, že po dopade na dno pekne sedí na jednom mieste, čo je vlastne našim cieľom, ale nie za každú cenu. Radšej dáme o niečo ľahší košík, ktorý párkrát podskočí na dne a posunie sa o čosi nižšie po prúde, ako keby sme mali mať „priklincovanú“, ale zároveň necitlivú zostavu.
Košík na dne
Vlasec pod vodou nikdy nesmeruje k udici priamo, ale pôsobením prúdu tvorí oblúk. Ak ho má ryba narovnať, musí na to vyvinúť veľkú silu, čo ju odradí a často sa stáva, že záber ani nezaregistrujeme a po vytiahnutí máme na háčiku len vycucané červy.
Ak sa nám také niečo prihodí, musíme použiť ľahší košík. Aby sme zistili, aký by to mal byť, musíme postupne pôvodný košík vymeniť za menší, napríklad o 10 g, a ak ani to nestačí, tak ho nahradíme zasa o 10 g ľahším. Po nahodení a dopade na dno sa najprv párkrát o kúsok posunie, čo sa na špičke prejavuje akoby poskakoval po dne a potom zostane stáť. Keď už chvíľu stál a potom sa znova posunie, je to záber a treba naň patrične reagovať. Košík máme totiž taký ľahký, že najmenšie potiahnutie rybou za vlasec nám ho posunie po dne, čo aj hneď vidíme na špičke udice.
Počas lovu je pre nás podstatné to, aby sa košík po dopade a pár podskočeniach zastavil a necestoval po dne. To je zas druhý extrém, ktorého sa niektorí rybári dopúšťajú, keď použijú príliš ľahký košík a ten cestuje ani nevedia kam. Kým sa zastaví, je zväčša už prázdny a krmivo je všade, len nie tam, kde ho potrebujeme. Ryby sa nakŕmia a my ideme domov s dlhým nosom.
Primeraná veľkosť košíka
Doteraz sme sa stále zaoberali lovom v prúde rieky, ale mnohí lovia na jazerách. Akú veľkosť košíka použiť tam? Odpoveď je jednoduchá: taký veľký, aby sme s ním dokázali dohodiť na nami vytypované miesto a zároveň mohli celý systém napnúť. Ak nám na to postačí 20-gramový košík, nedávame väčší, iba ak by na našom lovnom mieste bolo nejaké silnejšie prúdenie vody (voda prúdi aj na jazerách, aj keď sa to niekedy nezdá), alebo fúkal silný vietor a ten by nám systém sťahoval z lovného miesta.
Ďalej je nutné si uvedomiť, že košík už pri dopade na hladinu spôsobuje hluk. Čím je väčší a ťažší, tým výraznejšie sa to prejavuje. Pri vode je častým javom vidieť a hlavne počuť priam výbuchom podobné rany po dopade na hladinu. Tohto sa musíme vyvarovať. Rovnako je tomu aj pod vodou, pri samotnom klesnutí na dno, kedy košík rázne o dno buchne a čím je ťažší, tým výraznejšie. To nám ryby na lovné miesto tiež nepriláka, skôr naopak.
Samozrejme, je rozdiel, ak je dno štrkové, alebo pokryté bahnom. Pri bahnitom dne síce nebúcha o dno, ale ťažší košík zas hlbšie zapadne do bahna a to tiež nie je žiaduce. Čiže z toho všetkého nám vyplýva, že košík na lov použijeme len taký veľký, aby nám nástrahu dopravil na lovné miesto a aby sme boli schopní systém napnúť kvôli signalizácii záberu.
Fedrová guma
Už som tu medzi rečou spomenul feedrovú gumu. Je to zaujímavá pomôcka, ktorá nám môže podstatne ovplyvniť výsledok lovu. Niekto ju používa často, iný jej nevie prísť na chuť. Priznám sa, že mi tiež trvalo určitý čas, kým som si na ňu zvykol a hlavne, kým som sa ju naučil používať.
Počiatočných problémov bolo niekoľko – umiestnenie v zostave, ako ju naviazať, aký veľký kus použiť a podobne. Dnes sa nad tým len pousmejem, ale boli to krušné chvíle prežívané v duchu pokus - omyl. Najviac starostí mi narobilo nájsť ten správny uzol, ktorým by som feedrovú gumu mohol do zostavy zaradiť. Dôležité bolo, aby dobre držal na pomerne tvrdej, na viazanie uzlov dosť nepoddajnej a šmykľavej hmote.
Riešením bolo naviazanie dvoch obratlíkov na konce gumy uzlom „grinner“. Ale časom som zistil, že pri tenších a pružnejších gumách stačí obratlík navliecť na gumu a potom naviazať obyčajnú slučku, akou sa spájajú dva vlasce. Podstatné je potom uzol dobre utiahnuť, aby časom nepovolil.
Niekto zvykne taký uzol zakvapnúť sekundovým lepidlom, ale ja som to nerobieval a málokedy sa stalo, že by povolil. Dnes je už dostať v obchodoch hotové feedrové gumy s obratlíkom na jednom konci a gumovým krúžkom na druhom. Takto ich máme stále pripravené na použitie, stačí len siahnuť do vrecka a nemusíte prácne viazať uzly. Je to síce trochu drahšie, ale za pohodlnosť sa platí.
Umiestnenie gumy
Čo sa umiestnenia týka, tak vždy ju dávam ku košíku, presnejšie pod košík, kde vrchný obratlík s gumovým stoperom tvorí zarážku pre košík na kmeňovom vlasci a na spodný naviažem nadväzec. Keď potom dvihnem udicu, tak feedrová guma visí vedľa košíka a jej dĺžka je o málo väčšia, ako je dĺžka visiaceho košíka s karabinkou, čo je asi 10 – 15 cm.
Dlhšiu gumu už nedávam, lebo je pomerne ťažká (oproti vlascu) a systém sa potom stáva menej citlivý. Keďže feedrová guma je o poznanie tvrdšia ako vlasec, je aj menej ohybná, a tým nám zabezpečí menšie motanie nadväzca okolo košíka počas nahadzovania. Takto nám plní dve funkcie.
Prvou je už spomenuté menej časté motanie systému a druhou je odpruženie výpadov ryby počas zdolávania. Sú vody, ako napríklad Hron, kde sa vyskytuje nosáľ vo väčšom množstve. Tam je použitie feedrovej gumy priam nutnosťou, lebo nosáľ sa dosť urputne bráni a má jemnú papuľku, ktorá často nevydrží ten nápor a pretrhne sa. Guma nám nielenže umožní zdolať viac nosáľov, ale je aj šetrnejšia k rybám.
Tak ako pri vlascoch, aj pri feedrovej gume sú rozdiely vo vlastnostiach od rôznych výrobcov. Na trhu je viac značiek s rozdielnou kvalitou a aj cenou. Jedna je tvrdšia, menej ohybná a ani pružnosť nie je najlepšia, iná je zasa mäkšia, pružnejšia. Pokiaľ si môžem vybrať, tak si vždy vezmem tú mäkšiu, lebo tá mi umožní používať tenšie nadväzce pri hrubšom kmeni. Dokáže totiž svojou pružnosťou veľmi dobre eliminovať niekedy až veľmi veľký rozdiel v hrúbke a nosnosti vlascov. Nie je to však všeliek a jej používanie má tiež svoje hranice.
Nabudúce si pohovoríme o zladení jemnosti systémov s udicou a navijakom a pripravíme si krmivo na lov.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
