Tu sú uverejňované príbehy z rybačiek od Vás čitateľov.
nezadaný
03.06.2008 (1/2008)
0
info
Kategória: Iné
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2008
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Prvýkrát a vyšlo to
Som rybárom už niekoľko rokov, ale, bohužiaľ, šťastie ma obchádzalo. Teda väčšiu rybu som nevedel chytiť aj napriek tomu, že som navštevoval súkromné rybníky v okolitých dedinách okresu Komárno.
Tento rok však otvorili istý súkromný rybník a jedným správcom je práve môj dlhoročný kamarát a sused. Obdivujem ho, pretože kedykoľvek sa na tomto jazere ukázal a chytal ryby, zakaždým ulovil prekrásne kusy nad 10 kg. Pravda, chytá na boilies a práve on ten rybník pozná ako vlastnú dlaň.
Na jednej rybačke, keď ja som chytal na kukuricu a podarilo sa mi uloviť niekoľko kapríkov, on mal nahodené o kúsok ďalej. Práve ukážkovo zdolával jednu peknú rybu, keď som k nemu podišiel a kochal sa v tom prekrásnom úlovku. A vtedy sa to všetko začalo. Ja som sa ho začal vypytovať a on mi s veľkým oduševnením vysvetlil všetko, čo sa týka lovu na boilies. Ochotne mi ukázal viazania a naučil ma chápať lov kapra. Dohodli sme sa na jeden deň, keď tam bude aj on, čo padlo na sobotu 28. júla.
Prišiel ten očakávaný deň s veľkým D. My sme sa stretli na tomto jazere. Bol som nedočkavý, ale poukazoval mi vodu, ukázal presné miesta, kde by som mal loviť, čo mi aj patrične odôvodnil. A tak som si začal skladať moju výbavu. Pri viazaní som ešte toho môjho kamaráta – správcu – poprosil, či by neostal pri mne, pokiaľ si naviažem montáže. S úsmevom na tvári súhlasil a vďačne mi pomohol.
Montáže leteli na ním vytypované miesta, zakŕmil som zopár guľôčkami a už iba čakal s patričným napätím, či aj mne sa to podarí. Bol som neuveriteľne nervózny, ale krátko pred jedenástou moju pozornosť upútala neuveriteľná jazda. Ani som v panike nevedel či mám zakričať na správcu, alebo čo mám urobiť. Jemným zásekom som sa teda s rybou kontaktoval. Len čo to však môj kamarát videl, ihneď sa ponáhľala ku mne.
Ryba mi nič nedarovala, bojovala a trápila ma, pričom mi adrenalín neskutočne stúpal. Kamarát iba stál a nič iné nepovedal, iba toľko, aby som nič nesilil a aby som cítil s rybou. Tieto jeho slová ma upokojili. Po 15 minútach sa ryba poddala a ja som ostal v totálnom šoku. Nechcel som veriť vlastným očiam: na podložke ležal nádherný kapor šupináč, ktorý vážil rovných 12 kg. Celý som sa chvel. Správca ma odfotil, prezrel rybu, ranu jej dezinfikoval a ja som ju s poctou púšťal naspäť do vody.
Na šťastnú montáž som dal čerstvé guľôčky a nahodil na miesto, ktoré mi dalo tú nádhernú rybu. Prihodil som zopár guliek a čakal. Čas ubiehal a záber neprichádzal, nervozita sa stupňovala. Môj učiteľ ma však upokojoval rozprávaním niekoľkých príhod, ako na týždňových výpravách občas pohoreli. Ale ako to on hovorí: každý deň Vianoce nemôžu byť a trpezlivosť ruže prináša.
Asi desať minút pred šiestou to aj prišlo: razantný záber a súboj, ktorý sa ani nedá opísať. Však to poznáte: kolená sa trasú, hlások neviete zo seba vydať... Zdolávanie trvalo trocha dlhšie, ale kamarát tam stál opäť; iba ma povzbudzoval a radil. Ryba bojovala, ale dostal som ju tam, kde som chcel - na podložku. Bol to ešte krajší kapor šupináč s hmotnosťou 14,20 kg. Znovu fotka a už si to kapor mieril do hlbín...
V ten deň som chytil ešte dve ryby - jedna mala 11 a tá druhá 9,6 kíl, čo ma správne naladilo, ale hlavne mi to zmenilo život, respektíve myslenie, čo sa týka rybárčenia. Za všetko veľmi pekne ďakujem svojmu kamarátovi - správcovi, ktorého meno nie je dôležité. Týmto sa mu chcem poďakovať a zaželať mu, aby pri svojich výpravách za kaprami prežil iba to NAJ a poprosiť ho, aby naučil chápať rybolov tak ako aj mňa, ešte viacerých. No a potom to na našich zväzových vodách bude vypadať úplne inak.
Tomáš Pastorek, Komárno
Unikátny úlovok
Dnes vám ponúkam napínavý dobrodružný príbeh z jednej veľkej rybačky, ktorá sa udiala 9. júna práve končiaceho sa roku 2007. Spolu s manželkou a synom som sa vybral na výlet na priehradu Tesáre pri Topoľčanoch s cieľom trochu sa opáliť. Slnko krásne hrialo, vetrík mierne pohupoval vlnkami. Ako pravý rybár som si pomyslel, že spojím príjemné s užitočným a spolu s nafukovačkou som si pribalil aj udice. Veď keď je nahodené, tak je vždy šanca niečo chytiť...
V prvom rade som vystrojil syna do vody, rozprestrel slnečník, nachystal rybárske stoličky a slastne som sa uvelebil na svojom nádejnom mieste. Na háčik putovala kukurička spolu s jedným kostným červom. Obe udice zasvišťali vzduchom a ako sa len dalo, tak ďaleko letela nástraha do vody. Podarilo sa mi to bez toho, aby som niekoho z kúpajúcich neposlal s olovom v tele ku dnu alebo prinajlepšom na pohotovosť. Založil som si aj signalizátory a vystrel sa s úžasom pod slnečnou oblohou.
Zrátal som rybárov, ktorí neodolali a prišli dnes k vode, tak ako ja. Bolo ich neúrekom... Slnko neuveriteľne pražilo a ja som si musel utierať mokré čelo. Aby toho nebolo málo, odkiaľsi priletel veľký ovad a sadol mi na nohu. Nasledoval srdcervúci výkrik, prudké oháňanie a hmyz bol preč. Veľký červený fľak na stehne dokazoval, že si riadne pochutil.
Zo stoličky som sa presunul na deku k manželke v nádeji, že snáď ďalší útok už nepríde a mohol som relaxovať. Na moje prekvapenie však začalo po deke niečo behať. S inštinktom pravého zálesáka som totiž deku položil priamo na hniezdo červených mravcov. S nostalgiou som zaspomínal na môjho ovada a povedal si, že by som mu navrhol zmier, len aby tieto červené beštie zmizli. Nestalo sa tak.
Ryby nebrali, a tak som v zúfalstve prehodil udice. A potom to prišlo. Signalizátor zapípal. Rýchlosťou blesku som vyletel priamo k udici a zasekol. Zásek sedel a niečo obrovské, tak sa mi zdalo, sa pomaly odliepalo od dna. Snáď kapor, amur, sumec, preháňalo sa mi hlavou. Prút zaprašťal. Akosi som ním nemohol pohnúť, silon sa napol na prasknutie a ja som pomaličky začínal priťahovať. Je tam. Je tááááám!!! Kričal som z plného hrdla, načo manželka pribehla aj s podberákom, ochotná mi pomôcť. Môj krik prilákal aj ľudí na okolí, ktorí sa pri nás pristavovali.
Je to možné? Niekomu sa v tomto tropickom počasí podarilo chytiť rybu? A ako s ňou bojuje, musí byť veľká! A aj bola... Po tuhom boji som ju končené zdolal a pritiahol ku brehu. Už-už som ju takmer mal, už bola na dosah a napätie sa dalo krájať. Ale čo to? Nebola to ryba, bola to... šľapka, či slušnejšie povedané gumená papuča veľkosti 23, ktorú som tak úmorné ťahal spod riadneho nánosu blata.
Starostlivo by som ju mal zvážiť a zapísať úlovok, premýšľal som. Avšak v rybárskom poriadku o takomto druhu nie je ani zmienky. A tak „nádherný úlovok“ som aspoň fotograficky zdokumentoval a pustil ho namiesto do vody do smetného koša. A bolo mi smutno, že už nikto nebude mať potešenie uloviť si ju. Iba ak, prebleslo mi mysľou, by mala pár.
A tak, vážení priatelia, baľte udice a hor´ sa na ryby! Ak budete mať povestné rybárske šťastie, tak budete mať úspech. Minimálne taký, ako ja.
Peter Vizičkanič, Topoľčany
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
