V dnešnom článku sa zameriam na čoraz širšiu a populárnejšiu skupinu nástrah a to na nástrahy z mäkkých plastových hmôt, tzv. gumičky a na ich jednotlivé špecifiká a úpravy pre zlepšenie chodu. Neobídem ich špecifické vlastnosti a najvhodnejšie podmienky, pri ktorých ich ja používam a vylepšujem. Tri sekundy a dosť! V prvom rade považujem za dôležité upozorniť na potrebu používania špeciálnych jigových prútov buď s jemnou vlepovanou špičkou alebo prútov tzv. celoblankových. Na úvod sa budem venovať lovu na jigový prút s jemnou chvejivou špičkou, ktorá nám pri práci s jigom a nástrahou dokonale a prakticky ukazuje, čo sa s našou nástrahou počas lovu deje.
Tento jemný signalizátor sa pri vedení nástrahy štýlom poskakovania pri dostatočnej miere zaťaženia vychýli, pri dopade jigu na dno nám celá zostava povolí, a tým sa aj táto špička zreteľnejšie narovná. Myslím, že toto sú síce viac-menej známe fakty, no aj tak ešte podotknem, že pri tomto love, kedy nástrahu vlastne prakticky iba odlepujeme odo dna a znova ju púšťame, sa mi pri love ostrieža osvedčili tieto skoky trvajúce približne 3 sekundy. Zdá sa, a prax to potvrdila, že práve tento časový úsek je najuniverzálnejší na to, aby ryba zaregistrovala nástrahu. Súčasne má dosť času, aby ju vyprovokovala k pohybu a útoku a zároveň aby jej nedala veľa času na obkukanie a odhalenie gumeného pôvodu nástrahy. Na takýto štýl lovu sú vhodné všetky druhy gumených nástrah a používa sa skôr na vodách s hĺbkou presahujúcou 2 – 3 m.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2009
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 56
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tri sekundy a dosť!
V prvom rade považujem za dôležité upozorniť na potrebu používania špeciálnych jigových prútov buď s jemnou vlepovanou špičkou alebo prútov tzv. celoblankových. Na úvod sa budem venovať lovu na jigový prút s jemnou chvejivou špičkou, ktorá nám pri práci s jigom a nástrahou dokonale a prakticky ukazuje, čo sa s našou nástrahou počas lovu deje.
Tento jemný signalizátor sa pri vedení nástrahy štýlom poskakovania pri dostatočnej miere zaťaženia vychýli, pri dopade jigu na dno nám celá zostava povolí, a tým sa aj táto špička zreteľnejšie narovná. Myslím, že toto sú síce viac-menej známe fakty, no aj tak ešte podotknem, že pri tomto love, kedy nástrahu vlastne prakticky iba odlepujeme odo dna a znova ju púšťame, sa mi pri love ostrieža osvedčili tieto skoky trvajúce približne 3 sekundy. Zdá sa, a prax to potvrdila, že práve tento časový úsek je najuniverzálnejší na to, aby ryba zaregistrovala nástrahu. Súčasne má dosť času, aby ju vyprovokovala k pohybu a útoku a zároveň aby jej nedala veľa času na obkukanie a odhalenie gumeného pôvodu nástrahy. Na takýto štýl lovu sú vhodné všetky druhy gumených nástrah a používa sa skôr na vodách s hĺbkou presahujúcou 2 – 3 m.
Vyprovokuje aj ospalého dravca
Keďže pri predchádzajúcom type lovu a prúta bola dominantnou záležitosťou jemná špička, tak pri prúte, tzv. celoblanku, sú zábery oveľa lepšie registrovateľné priamo impulzom do ruky. Takýto prút by mal byť čo najmäkší
s vrhacou záťažou do 15 g. Zásadný rozdiel medzi týmito dvomi druhmi prútov je ten, že celoblank používam v plytších vodách, kde svojou tvrdšou špičkou vie nástrahu „roztancovať“ už pri najjemnejšom náznaku. Prútu s jemnou špičkou trvá trochu dlhšie, kým sa reakcia prenesie cez jemnú špičku na nástrahy.
V podstate to znamená, že keď potrebujem dravca na plytkej vode čo najrýchlejšie zaujať a vydráždiť k útoku, použijem prút celoblankového typu, ktorý toto dráždenie vie zrealizovať oveľa agresívnejšie. Nie raz sa to jasne ukázalo pri love pstruhov a ostriežov na gumené nymfy. Naopak, ako je už väčšia zima alebo ryby sú letargické, treba použiť prút s jemnou špičkou, ktorá v tomto prípade dodá nástrahe potrebnú jemnosť a ladnosť chodu dostatočne dlhú na záber aj od ospalého dravca.
Či už pri jednom alebo druhom štýle lovu sa vždy snažím čo najprecíznejšie prechytať dno, keďže ryby, milujúce gumy, sa vo väčšine prípadov zdržujú pri ňom. Prácu s prútmi a nástrahami treba pozorne sledovať, lebo už aj jemné prihnutie špičky mimo taktu, alebo jemný ťukanček do celoblanku, môže znamenať životnú rybu. Faktom zostáva – čím väčšia ryba, tým skúsenejšie a jemnejšie berie.
Pohyblivé a pevné nástrahy
V našom prípade môžeme nástrahy rozdeliť na tzv. gumy s pohyblivou časťou nástrahy, kde patria známe twistre a rippery, poprípade ich variácie, a do druhej skupiny nástrah s pevnými časťami zaraďujem tzv. smáčky, ráčiky a nymfy.
V prípade prvej skupiny k rozhýbaniu ich chvostíkov stačí dostatočný tlak vody na ne. No pri tých druhých nástrahách musíme zapojiť oveľa viacej fantázie a variácií pri ich vedení, pretože práve iba pri aktívnej práci s prútom dostaneme z nich pohyby provokujúce ryby k záberu. Priznám sa, že ostatnú dobu venujem veľa času práve týmto nástrahám a pri správnom použití sú pravdepodobne absolútne najspoľahlivejšími.
Rippery
Ale konkrétne k nástrahám. Začal by som rippermi, všeobecne známymi ako kopýtka. Pri nich je rozhodujúca tvrdosť gumy a ich objemnosť. Ripper z tvrdšieho materiálu a s menšími výkyvmi chvostíka pri práci môže byť a je vhodnejší pri love aj v plytších partiách vôd. Takýto ripper síce nevrtí pekne chvostíkom, no pri vhodne zvolenej hmotnosti hlavičky a dostatočnom tlaku vody na chvostík sa rozkníše z boka na bok, takže pracuje podobne ako vobler. Týmto krútivým pohybom dáva vo vode efekt pripomínajúci ranenú malú rybku.
Na odstránenie tuhosti chvostíka existuje viacero metód, no mne sa najviac osvedčil mechanicky spôsob vyrezania otvoru buď koncom pera alebo rozobratou teleskopickou anténou. Nemenej významná je aj veľkosť bruška, ktoré zmenšuje tlak vody na chvostík, a tým horšie pracuje. Osobne dávam prednosť štíhlym kopýtkam s čo najväčším chvostíkom, aby jeho vibrácie boli čo najsilnejšie.
Twistre
Ďalšou skupinou nástrah sú notoricky známe twistre. Pri ich výbere opäť záleží na tvrdosti gumy a tvare chvostíka. Všeobecne platí, že širšie chvostíky sa používajú na tečúcich vodách s väčšími a ťažšími jigovými hlavičkami. Tenšie chvostíky sa uplatnia na stojatých vodách a platí, že na ich rozhýbanie stačí menší tlak vody.
O tvrdosti snáď len toľko, že zdanlivo rovnaké chvostíky sa budú inak správať: kým chvostík z tvrdšieho materiálu potrebuje väčší tlak a hmotnosť hlavičky aby sa pravidelne rozbehol, jeho mäkší druh sa uspokojí aj s minimálnym pohybom pri už peknej práci jeho chvostíka. Závisí to od situácie, kedy ktorý použiť.
,,Smáčky“
V ostatnom čase je skupina nástrah s označením ,,smáček“ veľmi diskutovanou a do povedomia sa dostávajúcou skupinou nástrah pripomínajúcich plôdik. Ich práca spočíva v ich mäkkom tele a napichnutie v hlavovej časti telíčka dáva tejto ,,lahôdke“ dráždivý pohyb, ktorému máloktorý dravec len ťažko odolá. Smáčky sú tak realisticky vyvinuté, že ak už skúsenú rybu nevyprovokujeme na ne, tak hádzať inú nástrahu do vody nemá zmysel.
Smáčky sa vodia pri neustálom pobrnkávaní špičky prúta, čo nástrahe dáva „mŕtvolné impulzy“ dožívajúcej rybky. Uchytenie nástrahy v hlavovej časti nemusí vzbudzovať nedôveru zo strhávania a nedoberania nástrahy, pretože ju dravec jednoducho vytvorením podtlaku nasaje kompletne celú do papuľky. Keď sa prívlačiar naučí s ňou pracovať, majú ostrieže na jeho obľúbených miestach o „zábavu“ postarané.
Ráčiky
Azda mojimi najobľúbenejšími nástrahami sú ráčiky a nymfy. Ráčiky najradšej používam na lov ostriežov na stojatých vodách, kde ho s obľubou zoberie aj zubáč, jalec, kapor a všetky ostatné druhy bielych rýb. Nepotvrdilo sa, že úspešnosť závisí od výskytu rakov v danej lokalite.
Špecifikum práce s nástrahou spočíva snáď len v tom, že sa snažíme pri vodení robiť čo najmenšie poskoky, možno po 5 – 10 cm. S ráčikom chytám štandardným jigovým spôsobom a s jemnou špičkou.
Nymfy
Úplne iný lov pre mňa predstavujú nymfy. Túto nástrahu som si obľúbil hlavne vďaka skvelým výsledkom pri love pstruhov a ostriežov. Dokázali mi rybu donútiť k záberu aj vtedy, keď nič iné nefungovalo.
Tieto nástrahy volím k celoblankovému prútu, ktorý svojim agresívnejším pohybom dá do chodu všetky časti nymfy takým spôsobom, že aj „vyškolené“ ryby neváhajú a útočia. S nymfami chodím prakticky len na plytšie a čisté vody, kde ich nahadzujem buď proti prúdu alebo pod 45-stupňovým uhlom dole k druhému brehu. Vždy však záleží na rybe a na momente prekvapenia.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
