Nie, milí čitatelia. Toto nie je článok z dielne science-fiction tvorcu a ani názov ďalšieho hororového filmu. Je to článok o faktoch. Je skutočne možné, aby živočích takéhoto zjavu tak dlho unikal pozornosti okolitého prostredia? Je naozaj možné, že ryba s tzv. ľudskou hlavou sa chytila aj v slovenských vodách? Ide o žart, alebo reálny vedecký objav obrovských rozmerov, ktorého existencia je utajovaná? Na tieto a podobné otázky sa vám pokúsi odpovedať nasledujúci článok.
Pojem ryba s ľudskou hlavou nie je pojmom súčasnej doby. S prvými zmienkami o takomto stvorení sa stretávame v spojitosti so záhadou ešte väčšou ako je táto samotná mýtická bytosť. Touto záhadou sú Semiramidine visuté záhrady, ktoré sa nachádzali v starovekom meste Babylon.
Podľa legendy bola Semiramida dcérou bohyne Derkety, ktorá, ako tvrdí legenda, mala síce hlavu ľudskú, ale telo patrilo rybe. Dá sa však tejto povesti veriť? Už len fakt, že vznikla v období, keď sa na veci pozeralo z úplne iných uhlov ako v modernej dobe, svedčí o jej nepravdepodobnosti. Nie je však vylúčená ani jej pravdivosť, ktorú ale treba brať s rezervou vzhľadom na úroveň chápania vtedajších ľudí. Taktiež treba brať do úvahy aj rôzne zmeny, ktoré nastali v legende vplyvom jej tradovania hovorovou formou.
info
Kategória: Iné
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Nie, milí čitatelia. Toto nie je článok z dielne science-fiction tvorcu a ani názov ďalšieho hororového filmu. Je to článok o faktoch. Je skutočne možné, aby živočích takéhoto zjavu tak dlho unikal pozornosti okolitého prostredia? Je naozaj možné, že ryba s tzv. ľudskou hlavou sa chytila aj v slovenských vodách? Ide o žart, alebo reálny vedecký objav obrovských rozmerov, ktorého existencia je utajovaná? Na tieto a podobné otázky sa vám pokúsi odpovedať nasledujúci článok.
Pojem ryba s ľudskou hlavou nie je pojmom súčasnej doby. S prvými zmienkami o takomto stvorení sa stretávame v spojitosti so záhadou ešte väčšou ako je táto samotná mýtická bytosť. Touto záhadou sú Semiramidine visuté záhrady, ktoré sa nachádzali v starovekom meste Babylon.
Podľa legendy bola Semiramida dcérou bohyne Derkety, ktorá, ako tvrdí legenda, mala síce hlavu ľudskú, ale telo patrilo rybe. Dá sa však tejto povesti veriť? Už len fakt, že vznikla v období, keď sa na veci pozeralo z úplne iných uhlov ako v modernej dobe, svedčí o jej nepravdepodobnosti. Nie je však vylúčená ani jej pravdivosť, ktorú ale treba brať s rezervou vzhľadom na úroveň chápania vtedajších ľudí. Taktiež treba brať do úvahy aj rôzne zmeny, ktoré nastali v legende vplyvom jej tradovania hovorovou formou.
Raja gitarová
Prenesme sa do súčasnej doby na Slovensko. Nie je tomu tak dávno, čo medzi slovenskými rybármi zavládlo zdesenie, keď sa na internete objavilo záhadné video s údajnou rybou s ľudskou hlavou, ktorá bola chytená na rieke Latorica. Toto video vyvolalo medzi širokou verejnosťou rozruch. Avšak na tvárach iných len široký úsmev. Málokto totiž vedel, že tento živočích už svoje pomenovanie má. V tomto prípade išlo o Raju gitarovú (lat. Glaucostegus granulatus, ang. Sharpnose guitarfish).
Tento krásny a dozaista pozoruhodný živočích svojím zjavom spodnej strany tela nápadne pripomína ľudskú tvár.
Tejto novinárskej kačice sa však chytil bulvár, ktorý hneď priniesol informácie o tom, že toto video bolo natočené na Ukrajine v mestečku Čop. Čo je však veľmi nepravdepodobné, pretože tento druh sa vyskytuje v subtropickom pásme a obýva vody Vietnamu, Číny, Indonézie, Bornea, Sumatry a Filipín. Vo svojej domovine dorastá do veľkosti asi 280 cm. Za zmienku takisto stojí, že tento živočích figuruje v červenej knihe ohrozených druhov pod značkou VU, čo znamená Vulnerable – čiže zraniteľný.
Existuje niečo prevratné?
Ďalší príbeh o senzačnom objave bol teda vyvrátený a vedecky objasnený. Prečo teda toľko rozruchu okolo niečoho, čo pravdepodobne neexistuje? Odpoveď je jednoduchá. Príroda sa s nami totiž pohráva a niektoré svoje tajomstvá si zatiaľ necháva pre seba a odokrýva nám ich len veľmi pomaly.
Keď si predstavíte, že na svete je množstvo miest, kam nevkročila ľudská noha, že existujú obrovské nezmapovaného územia a tajomstvá života vo veľkých hĺbkach oceánu sú zahalené rúškom tmy, tak sa vynára otázka: Čo ak náhodou existuje niečo také prevratné, že by to zmenilo náš pohľad na okolitý svet?
Takýchto objavov nebolo v histórií veľa, ale za zmienku stojí udalosť z roku 1938, keď v žalúdku žraloka v prístave objavili rybu, ktorá dostala názov Latiméria divná. Ihneď po tomto objave sa mohlo zabudnúť na všetky hypotézy a doposiaľ zaužívané názory o vyhynutí tohto druhu.
Dve formy KOI
Doposiaľ asi najväčšia senzácia, však prišla z Japonska. Pojem šľachtenie tu nadobudol nový rozmer. Veď koho z nás by napadlo, že ryba, ktorá sa bude najviac v tvári ponášať na človeka, bude práve kapor.
Ide o špeciálne vyšľachtený hybrid medzi šupinatým kaprom a zrkadlovým kaprom.
Šľachtenie sa zameralo na znaky, ktoré najviac pripomínajú ľudské črty. Medzi tieto znaky nepochybne patria oči orientované na pozeranie dopredu a nie do strán. Táto ryba je tak odkázaná na podmienky umelého chovu, pretože v prírode by s týmto postavením očí nemala šancu prežiť.
Tento tzv. Human-faced Carp sa vyskytuje v mnohých farebných formách, pretože sa radí medzi kapry KOI. Tieto ornamentálne ryby momentálne na trhu dostať vo dvoch formách. V japonskej a v kórejskej forme.
Svetová senzácia?
Je však nutné podotknúť, že v tomto prípade nejde o hračku prírody, ale o priamy vplyv človeka na vývoj formou šľachtenia. Podmienky selektívneho šľachtenia boli v tomto prípade jednoznačné. Do chovu sa zaraďovali len ryby, ktoré svojím výzorom najviac pripomínali ľudskú hlavu. To znamená, že oči museli byť umiestnené dopredu a aj celkový tvar hlavy musel byť zaoblený, spredu mierne sploštený a, samozrejme, aj čuchové jamky tvoria akýsi celkový dojem nosa.
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že spoločných znakov medzi klasickým kaprom a Human-faced kaprom je len veľmi málo. Na hlave sa zachovali charakteristické fúziky, ktoré sú typické pre čeľaď kaprovité (cyprinidae) a rod kaprotvaré (cypriniformes).
Aj tejto informácii sa však chopili médiá a rozniesli správu, že túto rybu chytili miestni rybári pri pobreží. A razom sa z produktu šľachtenia stal výtvor prírody a svetová senzácia.
Ťažko povedať, kam až sa bude uberať táto cesta šľachtenia. Kapor KOI je pre Japoncov niečo ako národný symbol. A preto sa k nemu správajú s náležitou úctou. To je asi aj dôvod, prečo sa šľachteniu prikladá v tejto krajine vychádzajúceho slnka taká dôležitosť.
Máloktorý človek, ktorý má vo svojom jazierku KOI kapra totiž vie, že tieto ryby sa chovajú na okrasné účely už tisícky rokov a na počiatku plnili jednoduchú funkciu. Podľa legendy sa samuraji pohľadom na ich krásu upokojovali pred samotným bojom s nepriateľom.
No neostáva nám nič iné ako sa tešiť na ďalší výtvor šľachtiteľského umenia, ale jedno je isté: z tohto kapra asi nebudete mať na vianočnom stole.
Lochnesská príšera
Nech už sú dôkazy o existencií tohto tvora akékoľvek, doteraz boli všetky spoľahlivo vyvrátené. Denne pribúdajú na internete fotografie, ktoré zachytávajú rôzne príšery, duchov, legendárne bytosti a paranormálne javy. Tieto fotky a videá však neoplývajú prílišnou kvalitou, a preto je ťažké určiť, čo na nich vlastne je zachytené.
Netreba za tým hľadať vždy len pokus o žart. Priznajme si, kto z nás by poznal jazero Loch Ness, keby nebolo tzv. lochnesskej príšery? Táto legenda pritiahla zvedavcov z celého sveta a vždy čas od času pozdvihne vlnu dohadov o jej existencii nová fotografia, prípadne amatérsky videozáznam, na ktorom sa nachádza sčerená voda, prípadne silueta slávnej príšery.
Jej telo sa až nápadne podobá na tvora, ktorý našu planétu obýval pred miliónmi rokov a nazýval sa plesiosaurus. Toho však vedci, prirodzene, jednoznačne považujú za vyhynutého. Je teda možné, že aj v jeho prípade pôjde o zázračné zmŕtvychvstanie, ako v prípade latimérie divnej?
Na túto otázku ešte ľudstvo nepozná odpoveď. Faktom je, že ani za pomoci najmodernejšej techniky vedci nie sú schopní vylúčiť túto možnosť. Toto nahráva do karát obyvateľom okolo tohto škótskeho jazera, pretože tzv. Nessie im priniesla slávu a pozornosť celého sveta.
Nech už je to hociktorý člen tejto veľkej rodiny podivných tvorov, jedno majú spoločné. Nikto nikdy nevyvrátil a ani nepotvrdil ich existenciu na našej planéte. Aj keď pravdepodobnosť, že unikali našej pozornosti toľké tisícky rokov bez povšimnutia je mizivá, predsa tu vyvstáva otázka: Čo ak predsa len existujú? Ostáva iba veriť, že ich vedci objavia skôr, ako navždy zmiznú z tohto sveta.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
