O odborné stanovisko sme požiadali Ing. Radovana Koppa PhD. z Ústavu rybárstva a hydrobiológie Mendlovej zemědělskej a lesníckej univerzity v Brne.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Vážená redakcia, obraciam sa na vás s nasledujúcim problémom, začína svoj list Pavol Varhaník z Bánoviec nad Bebravou a pokračuje: Na kaprových revíroch našej MO SRZ dochádza podľa mňa k nadmernému zarybňovaniu amurom. Následkom toho je úplná absencia vodného rastlinstva, a tým aj nedostatok kyslíka vo vode. Počas sezóny sa na týchto vodách pri love kaprov na ťažko nedočkáte záberu, lebo všetky ryby sa zdržiavajú v stĺpci, kde je voda prekysličenejšia. Toto sme si viackrát overili aj sonarom a tieto pozorovania iba potvrdili našu hypotézu. Ryby boli iba v horných vrstvách vodného stĺpca.
Neuvážené vysádzanie amura do revíru môže preto úplne pokaziť rybačku počas letnej sezóny. Pritom vegetácia vo vode vytvára kyslík, slúži rybám ako úkryt a vytvára sa tam aj prirodzená potrava. Amura, ktorý je u nás nepôvodný druh, vysádzajú do zarastených vôd väčšinou preto, že pri športovom rybolove vegetácia spôsobuje nemalé problémy rybárom. Rybám však prospieva. Amur vie skonzumovať denne veľké množstvo potravy, ale dokáže ju stráviť asi len na 50 %, takže jeho exkrementy obsahujú veľa rastlinnej zložky, ktorá sa bude ďalej rozkladať a to odoberá z vody ďalší kyslík. Preto si myslím, že amury treba vysádzať s rozumom a nepodľahnúť prvému dojmu; škody, ktoré spôsobia, sa potom naprávajú dlhú dobu, uzatvára svoju úvahu Pavol Varhaník.
S názorom, že nadmerné vysádzanie amura môže vplývať na chemizmus vody, sa dá čiastočne súhlasiť. Vyššia obsádka amura v lokalite s prevahou vodných makrofytov vedie doslova k vyžraniu tohto rastlinstva a
k prevedeniu nádrže na typ s dominanciou fytoplanktónu. To so sebou prináša aj zníženie viditeľnosti, väčšej rozkolísanosti chemických parametrov, atď. Kyslík je cez deň iba v hornej presvetlenej vrstve vody (voda je často presýtená kyslíkom), ale pri dne býva takmer nulová koncentrácia kyslíka (hlavne v hlbších nádržiach). Klasické chytanie na ťažko je potom neúčinné, lebo ryby pri dne nie sú.
Koncentrácia kyslíka býva v týchto nádržiach najnižšia ráno pred východom slnka, kedy fytoplankton nevyrába fotosyntézou kyslík, ale, naopak, ho spotrebúva spolu s ostatnými vodnými organizmami – zooplanktónom a rybami. Nedokonalé trávenie amura tomu určite napomáha, ale nie je hlavnou príčinou poklesu obsahu kyslíka vo vode. Ak sa do nadrže dostávajú aj dalšie organické látky, napríklad z nadmerneho vnadenia, to iba zvyšuje eutrofizáciu a umožňuje ešte väčší rozvoj fytoplanktónu.
Tento stav rybám veľmi neprospieva
a vytvoriť v nádrži pôvodné podmienky sa dá len veľmi ťažko. Väčšinou je nutné výrazne zredukovať celú rybiu obsádku, ak je to možné, úplne vylúčiť amura a obmedziť zooplanktónofágne druhy rýb (kaprovité)
a podporiť vysádzanie dravých druhov. Tým sa zvýši biomasa zooplanktónu, ktorý bude účinne redukovať fytoplanktón.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
