Ahmed nám ukazuje na most, ktorý je asi kilometer povyše. Pomaly sa k nemu približujeme, keď vtom z lesíka vybehne niekoľko vojakov so samopalmi v rukách. S veľkým krikom sa ženú k nám. Na Ahmedovi vidno, že to nečakal. Neviem síce, čo rozpráva, ale rýchlo otáčam čln a plným plynom sa vzďaľujem od kričiacich vojakov. Posledné, čo mi chýba, je dostať sa do ich rúk... Lúčime sa s našimi „tureckými priateľmi
od Červenej rieky“. Opúšťame Bafru
a popri Čiernom mori pomaly postupujeme
na západ. Asi po 150 km to otáčame na juh a znova stúpame do tureckých vrchov. Chari, ktorý je mimoriadne zbehlý v histórii svojho národa, nám robí turistického sprievodcu.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2009
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Lúčime sa s našimi „tureckými priateľmi od Červenej rieky“. Opúšťame Bafru a popri Čiernom mori pomaly postupujeme na západ. Asi po 150 km to otáčame na juh
a znova stúpame do tureckých vrchov. Chari, ktorý je mimoriadne zbehlý v histórii svojho národa, nám robí turistického sprievodcu.
Občas počuť aj streľbu
Prechádzame mestami, ktoré tu stáli už dávno pred Kristom a patrili k prvým známym mestám v histórii vôbec. Po desiatich hodinách jazdy vchádzame už po tme do vysvieteného Istanbulu. Noc strávime
u Chariho. Ráno nakúpime zásoby a odchádzame do Edirne. Tam nás už čaká Chariho priateľ.
V čajovni sadáme ku stolu. Po piatich minútach rozhovoru sme obkolesení hlúčikom štamgastov. V rukách jedného z nich sa objavuje fotka. Sú na nej dva, asi 50 kíl ťažké sumce. Zdá sa, že sme tu správne. S lovom rýb na rieke je to však trochu zložitejšie. Chytať ryby je možné len na asi 3 km dlhom úseku. Vyššie aj nižšie rieka tvorí turecko-grécku hranicu. Keďže vzťahy medzi týmito krajinami nie sú práve najlepšie, dosť často sa tam ozýva streľba. Na dôvažok tadiaľto vedie drogová cesta. Rieka je aj poslednou prekážkou pre tisíce ázijských emigrantov túžiacich po európskom blahobyte.
Noví známi nás odprevádzajú k rieke. Voda je tu široká asi 150 metrov. Dozvedáme sa, že v tomto úseku je Marica dosť plytká. Hĺbky viac ako 4 metre sú až na hraniciach. Spúšťame čln na vodu. Odrážam sa veslom od brehu a štartujem motor. Zapínam sonar a pomaly smerujem na druhú stranu. 525-ka však stále ukazuje hĺbku 1 meter. Za polovicou cítim ako vrtuľa začína orať piesčité dno.
Bambuska bez navijaka
S ťažkosťami sa dostávam na druhý breh. Tu však zisťujem, že som na akomsi ostrove, ktorý obteká asi 30 metrov široké koryto. Na druhej strane ťažia obrovské stroje štrk. Jediné miesto, odkiaľ sa dá loviť, leží v areáli ťažobnej firmy.
Vraciam sa späť. Chlapcom hovorím, čo som zistil. Chari sadá ku mne do člna. O dve minúty stojíme pred obrovským bagrom. Chlapík, ktorý z neho vyšiel, nás odprevádza k riaditeľovi. Chari mu vysvetľuje kto sme a čo tu robíme. Riaditeľ nás usadí a ponúkne čajom. Spoza dverí vyťahuje kufrík s rybárskym náradím. Zdá sa, že máme vyhrané. Posledný problém môže byť majiteľ firmy.
Po chvíli je všetko vybavené. Môžeme tu loviť. Autom sa dostávame celkom k vode. Rozkladáme výstroj a začíname chytať. Riaditeľ sa od nás ani nepohne. Sleduje všetko, čo robíme. Chari nám vysvetľuje, že je náruživý rybár a veľmi ho zaujíma naše náčinie. Hovorí mu, nech donesie to svoje. Po chvíli prichádzajú dvaja robotníci (ako neskôr zisťujeme, tiež rybári) a v rukách nesú prúty. Zostava pozostáva z asi 5 m dlhého bambusu bez navijaka, na ktorom je priviazaná 50-ka silon, korkový štopeľ a dva nadväzce s jednohákmi.
Vojaci so samopalmi...
Začíname s lovom. Posledné dva dovezené liene vyvážame na druhú stranu pod breh medzi spadnuté stromy. Po vode k nám prichádza malá dieselová bárka plná vrší a sietí. Chlapík, ktorý z nej vyskočí, je miestny profesionálny rybár. Chari mu vysvetľuje, čo tu robíme. Ahmed, tak sa volá rybár, tvrdí, že v tomto úseku veľa sumcov nie je. Vraj nás zavedie na miesta, kde veľké sumce sú.
Berieme ho do lode a odchádzame hore prúdom. Cestou stretávame niekoľko rybárov s bambusmi v rukách. Ahmed nám ukazuje na most, ktorý je asi kilometer povyše. Pomaly sa k nemu približujeme, keď vtom z lesíka vybehne niekoľko vojakov so samopalmi v rukách. S veľkým krikom sa ženú k nám. Na Ahmedovi vidno, že to nečakal. Neviem síce, čo rozpráva, ale rýchlo otáčam čln a plným plynom sa vzďaľujem od kričiacich vojakov. Posledné, čo mi chýba, je dostať sa do ich rúk a prácne, bez tlmočníka vysvetľovať, čo tu robíme.
Vraciame sa späť. Charimu hovorím, čo sa stalo. Majiteľ firmy, ktorý už s niekoľkými priateľmi sedí pri nás, mávne rukou. Všetko bude O.K. Kým nás naháňali tureckí vojaci, Chari s Mirom si užívali piknik, ktorý pre nás pripravil šéf Nežat. Hlavný chod bol zeleninový šalát s mäsom. Podával sa turecký čaj, na stole boli k dispozícii rôzne druhy melónov, čerešne, jahody, slivky, mandle, datle, lieskovce. Štedrosť a pohostinnosť tunajších ľudí nás naozaj dojala. Bolo by zaujímavé vidieť, čo by sa udialo, keby niekde na Slovensku pri bráne firmy zabúchala trojica Turkov, že chce chytať z ich areálu ryby.
Je rozhodnuté, meníme miesto
Počas pikniku Miro feedruje. Na hnojáky chytá dva karasy. Ryby nás potešia. Podvečer môžeme vytiahnuť ďalšie dva prúty. Od Nežata sme sa dozvedeli, že zajtra k nám príde jeho synovec Ersan. Je to vraj miestna „vydra“ a o sumcoch v tomto kraji vie všetko.
Druhý deň ráno sadáme spolu s Ahmedom do člna a prechádzame rieku dole prúdom. Priamo pred firmou prevábujeme asi 50 m dlhú a až 5 m hlbokú jamu, z ktorej ťažia štrk. Na jej konci sa dvíhajú dva tiene. Tok rieky je však dosť prudký. Po treťom prejazde to vzdávame a pokračujeme ďalej.
Vidím, že Ahmed na rieke vôbec nezaháľa. Každé, čo i len trochu zaujímavé miesto je obsadené vršou alebo sieťou. Dolu po prúde nachádzam pekný vracák. Hĺbka je tu takmer štyri metre. Pod vodou je dosť prekážok. Na korýtka mám síce jemný ťuk, no žiadny väčší sumec sa na obrazovke 525-ky neukazuje.
Tesne pred obedom sme späť. V tábore nás už víta Nežatov synovec Ersan. Znovu je pripravená hostina. Ersan vyberie z auta dva veľké rybárske kufre. Sú plné voblerov a twistrov. Vysvetľuje nám, že sumce loví na trolling. Ukáže nám niekoľko najúspešnejších modelov. Z vrecka vyťahuje fotku svojho najväčšieho sumca. Vážil 60 kg a chytil ho na priehrade vzdialenej asi 200 km odtiaľto. Veľakrát sa mu však stalo, že zaseknutého sumca ani po niekoľkých hodinách nezdolal. Keďže jeho náradie pozostávalo z 300 g prúta, malého multiplikátora a 60-ky silonu, bolo jasné, že išlo o väčšie ryby. Je rozhodnuté, poďakujeme sa našim hostiteľom a meníme miesto.
Šupinatý krásavec
V dedine, blízko priehrady, nás už čaká náš nový sprievodca. Je to miestny policajný šéf. Po dvadsiatich minútach jazdy v teréne stojíme na akomsi polostrove. Všade okolo nás je voda. Blízko brehu pozorujeme väčšie kŕdle asi kilových karasov. Mimoriadne ma poteší dno, posiate ulitami korýtok.
Ersan nám opísal celú priehradu. Nemusíme tak experimentovať. Miro s Marcelom zberajú korýtka. Ja s Charim nahadzujem feedre. Ani nie po polhodine sa ohýna jedna z udíc. Dobieham k nej prvý a sekám. Je jasné, že na konci nie je malá ryba. Asi po desiatich minútach boja dostávam bojovníka na dohľad. Je to pekný kapor. Dvadsiatka silon tlmí posledné výpady. Po chvíli sa v podberáku ocitá 75 cm dlhý šupinatý krásavec. Odhadujeme mu asi 8 kíl. Na bójku je trocha veľký, tak ho šetrne odopínam a púšťam späť.
Večer odchádzame všetci na vodu. Rozhodli sme sa, že bójkovať dnes nebudeme. Skúsime to len s vábničkou. Reliéf priehrady je ideálny, hĺbky sa tu menia od 6 až do 30-tich metrov. Voda je veľmi čistá. Ešte v štyroch metroch vidím svoju nástrahu. Po prvých úderoch vábničky sa dvíha niekoľko sumcov. Nie sú to žiadne giganty, no ich počet nás poteší.
Počas troch hodín vábenia máme 8 záberov a chytáme štyri sumce. Najväčší má 20 kíl.
Po toľkých dňoch pôstu sme všetci nadšení. Neskoro v noci sa vraciame späť. Menej radosti nám robia karasy a kapry. Po dvoch rybách chytených v priebehu jednej hodiny prestali úplne brať.
Užívame si sumčí ošiaľ
Rýchlo sa ukladáme na ležadlá. Pred nami sú ešte dva dni lovu. Musíme si oddýchnuť. Skoro ráno prichádza za nami Ersan. Je prekvapený, čo sme včera za pár hodín stihli nachytať. Prináša nám náhradnú batériu do elektromotora. Benzínový motor je na priehrade zakázaný. Berieme ho na vodu.
Počas hodiny vyťahujeme dva asi metrové sumce. Prechádzame na druhú stranu, asi 500 metrov od nás, na protiľahlom svahu, sa ozve výbuch. Na horizonte registrujeme niekoľko tankov a obrnených transportérov. Ersan nám zabudol povedať, že druhá strana priehrady slúži ako armádna strelnica. Prichádzajú ďalšie zábery. Naše nástrahy však atakujú aj sumčí pionieri. Miro to rieši „strapcom“ háčikov.
K dvom 3/0 ownerom trojhákom, na ktorých sú korýtka, priväzuje naspodok menšiu 2/0. Nad to na jednohák vešia niekoľko nádajov.
Odteraz ani malé sumce už nemajú šancu. Každý, ktorý sa pokúsil atakovať Mirovu „zostavu“, skončil v člne. Na sonare si všímam,
že mi aj na hlbokej vode pípa plytčinový alarm nastavený na 1 a pol metra. To, že sa tak často ozýva, môže znamenať len jedno. Tesne pod člnom plávajú sumce. To sa mi po chvíli potvrdí. Pod loďou zazriem biele brucho otáčajúcej sa ryby. Nástrahy všetci umiestňujeme do 2 m. Užívame si sumčí ošiaľ. Kým sa vrátime na breh, zdolávame 13 sumcov.
Zlatý klinec programu
V tábore nás už čakajú šéf polície so svojím zástupcom. Je tam aj syn starostu dediny. Počas vojenskej služby na irackých hraniciach pri bojoch s Kurdmi bol postrelený. Odvtedy je na vozíčku. Pýtame sa ich, kto si chce ešte chytiť rybu. Obaja policajti sadajú k nám do lode. Presunieme sa asi 300 m a začínam vábiť.
Po piatich minútach sa ohýba môj sportex. Podávam ho Alimu. Začína sa zdolávanie. Je vidno, že Ali je rybár. Pri prudkom ťahu sumca dobre pracuje s brzdou. Po pár minútach dostávam do lode asi 20 kg ťažkú rybu. Alimu gratulujeme. Neprejde ani 5 minút
a rybu zasekáva Marcel. Zlatý klinec programu prichádza po ďalšej štvrťhodinke; znova sa ohýba môj sportex. Ryba je však o poznanie väčšia. Po chvíľke boja zazriem asi v 4 m siluetu zmietajúceho sa sumca. Podľa ťahu som to odhadoval na 2 m rybu, sumec pod vodou je však o niečo menší. Ale aj necelých 40 kíl ťažká ryba dvíha posádke lode náladu.
Vraciame sa na breh. Naši tureckí priatelia sú šťastní. Volajú do dediny. Po chvíli k nám prichádza taxík. Ali so zástupcom z neho vyberajú zásoby. Je jasné, že budú hody. Pečie sa jahňacina, kuracina. Na stôl nosia jedlá od výmyslu sveta. Ďakujeme našim novým kamarátom za kulinárske hody.
Mirova aktivita sa oplatila
Posledný večer lovu si však chceme užiť, a tak sa hyperaktívny Miro spolu s Marcelom vydávajú potme uložiť bóje. Na trhačku vyvážame štyri prúty. Ja mám toho po náročnom dni už naozaj dosť, ukladám sa spať. O pol druhej sa budím na hluk. Miro spolu s Charim zdolávajú sumca. Mirova večerná aktivita sa oplatila. Na trhačku zabrala asi 20-kilová ryba.
Prichádza posledné ráno. Robíme ešte pár fotiek. S veľkou nechuťou sa púšťame do balenia. Komu by sa chcelo odísť od vody,
v ktorej chytíte za 48 hodín 23 sumcov?! Každý z nás má však doma pracovné povinnosti, a tak nie je čo riešiť.
Cestou na hranice sa zastavujeme v jockey klube u Ersana. Ten nás na rozlúčku ešte obdarúva asi 10-mi kilami kvalitného tureckého syra. Ja mu na oplátku nechávam zopár sumcových nadväzcov. Na hraniciach sa lúčime aj s Charim. Dohoda je však jasná. Turecko je pre nás stále výzva, a tak sme na jeseň v krajine polmesiaca zas. Sallam alleikum, priatelia!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
