Nádherný posledný septembrový víkend. Nové gate na brodenie, ktoré treba pred výpravou na San vyskúšať. Rozlúčka so pstruhovými vodami, bolo by chybou neuskutočniť poslednú tohtoročnú rybačku na rieke Poprad v Kežmarku, podporovanú toľkými argumentmi. Navrhujem manželke výlet, ktorý prijíma zhovievavo, dokonca ako keby sa potešila, aby sme v tejto hektickej dobe boli aspoň chvíľu spolu. Nijako neprotestuje. Pobalím a ideme...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2010
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Navrhujem manželke výlet, ktorý prijíma zhovievavo, dokonca ako keby sa potešila, aby sme v tejto hektickej dobe boli aspoň chvíľu spolu. Baterky do fotoaparátu nabiehajú na šťavu. Vlastne do fotoaparátov, aby som bol presný. Nič, čo by bolo potrebné nejako extra opisovať, až na jeden fakt. Prosím Andreu, aby si zobrala skoro nové broďáky, ktoré vlastním pre prípad, že by niektorý z mojich synov prejavil záujem a vybral sa s otcom na vodu. Nijako neprotestuje. Pobalím a ideme.
Na kežmarskom chyť a pusť ma vysadí nad mostom pri Tatraľane a odchádza autom na miesto, kde by sme mali rybačku ukončiť.
Prvé ohnutie udice
Vchádzam do vody. Som nadšený nízkym stavom, čistota vody je až neuveriteľná. Parašutka sa jemným dotykom oprie o vodu a statočne pláva dole prúdom. Zle. Zabrázdila. Oči v polarizákoch však registrujú pohyb lipňa, ktorý zbadal zradu. Opakujem hod a tentoraz je výsledkom nasatie mušky a prvé ohnutie jemnej udice AFTMA 3 a vlasca 0,10.
Ako sa cíti rybár na takejto vode? Zabúdam na čas a chytám ryby. Podo mnou chalani z Moravy (Hendsáci) taktiež chytajú ryby, a tak sa neponáhľam, aby som netlačil na hostí.
Nech si užijú
Vlastne rýb je tu toľko, že to nie je žiaden problém. Slnko nádherne presvecuje vodu a zelené trávy tvoria rohože, kde sa dá po chôdzi na šmykľavom povrchu kamennými slojmi oddýchnuť ako na koberci v obývačke. Lipne, cítiac jeseň, začínajú robiť krúžky a hladina je kde-tu poprepichovaná rojacou sa olivkou, jemnou a krehkou, začínajúcou žiť svoj posledný okamih. Rybár, muškár, má dnes jeden z úžasných dní, keď suchá muška dokáže zakonkurovať aj ostatným lovným technikám v love muškou, počtom ulovených lipňov.
Aj tak sa vrátia domov...
Tak si proste chytám a užívam nádherný deň babieho leta. Po očku sledujem, ako Andrea odparkovala svoje autíčko na dohodnutom mieste. Cez kamene preskakuje voda, keďže je nízka, nie je ťažké určiť pravdepodobnosť výskytu ryby takmer stopercentne. Na konci prúdikov stoja lipne, myslím fakt lipne od 35 cm hore.
Ježiši, tento úsek je naozaj plný rýb! V hlave mi prebleslo, len nech to preboha niekto nepokazí. Posielam do vody ďalšieho lipňa a už ma aj celkom zaujíma, kde je moja pani, pretože podmienky na fotenie sú priam ideálne. Potom zvyknú zafungovať Murphyho zákony a pekné lipne sa kdesi stratia, keď je foťák na dosah. Vidím, ako pomaličky brodí proti prúdu. Určite nie je oblečená ako od Gucciho, ale celkom sa zabáva. Keďže nás delí asi 300 metrov, tak rybári podo mnou majú prednosť. Absolútne mi to nevadí, hádam ani im. Vidím, že komunikujú, tak je predpoklad, že je to OK. Fotí a pomaly kráča ku mne.
Lipne si to akosi nevšímajú a riešia svoje životné potreby, ako keby nebolo potrebné sa vzrušovať nad divákmi, ktorí si krátia krásnu slnečnú chvíľu ich pozorovaním. Asi vedia, že sa aj tak dostanú domov, tak s výberom mušky nerobia drahoty.
Fotoaparát v permanencii
So slnkom a Andreou za chrbtom ukazujem potenciálne objekty lovu a fotoaparát je v permanencii. Čas uteká ako jesenná voda, fotiek pribúda a priznám sa, aj ruka dostáva riadne zabrať. Rybári pod nami sa už kdesi stratili, odkaz od nich doniesla Andrea vo vete: „Máte tady ráj...“, a ja nemám dôvod s nimi nesúhlasiť.
Vôbec sa mi nechce z vody, jeseň však so sebou nesie aj kratší čas denného svetla a je mi jasné, že sa sem dostanem až o pekných pár mesiacov. Predstieram, že je to OK, ale nostalgia kdesi v hĺbke duše sa nedá zakryť. Ešte aj pri balení stále pozerám na vodu a v posledných vodných trblietkach zapadajúceho slnka sa snažím zapamätať si tieto obrázky. Hej, napadlo ma vtedy, že som si tento deň maximálne užil. No napadlo ma aj to, že okolo nás chodia ľudia, ktorí nám tieto okamihy spríjemňujú aj na úkor svojich nárokov na život.
Fotografi, ktorými sú aj rybári, uchovávajú spomienku a pri fotení sa nevenujú svojmu koníčku, ktorý majú tak radi. Zachytávajú okamihy iných, na úkor svojho času a lovu. Nemusí to byť len Andrea, takých je určite viac. Tým by som sa chcel poďakovať, že nám pomáhajú vrátiť sa niekam, kde nám bolo dobre. Ľudia s pochopením pre naše zvláštne konanie. Všetkým tým, čo v čase aj nečase našli chuť a zvečnili to, na čo budeme spomínať, keď za oknom bude ujúkať metelica a trešťať mráz. Keďže v tomto čase je už vonku poriadna zima, o to viac na to myslím. Takže ešte raz, srdečne ďakujem.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
