Neďaleko odo mňa zastavilo vozidlo s označením „Taxi”. O chvíľu z neho vystúpil vodič - rybár a po krátkej príprave náčinia, ktoré pozostávalo z jemnej bolonézy s plaváčikom, sa rozhodol loviť. Predtým si ešte pripravil vedierko s vodou a mne bolo hneď jasné o čo ide. Mal v pláne nachytať si nástrahové rybky, nakoľko sezóna lovu dravých rýb bola v plnom prúde. No v tomto úseku Hornádu je v tom čase prakticky nemožné inú rybku ako plosku pásavú uloviť. Jeho lov netrval ani päť minút a prvá ploska sa trepotala na háčiku. Spokojne ju zbavil háčika a vložil do vedierka. Vzápätí druhá, tretia. To mi však už nedalo, pristúpil som k nemu a opýtal sa ho, či vie, aký druh loví. On na to: „Poťky.” Vysvetlil som mu, že to, čo pláva v jeho vedierku, sú chránené plosky a v prípade návštevy RS by to asi ťažko vysvetľoval...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2010
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Čo vlastne o nej vieme?
Ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus, BLOCH, 1783)
Ploska pásavá patrí do čeľade kaprovitých rýb. Telo oproti jej príbuznej – beličke európskej, s ktorou je najčastejšie zamieňaná, je oveľa vyššie a ploché. Typickým znakom je tmavý pruh tiahnuci sa nad postrannou čiarou od hlavy až po chvost. V čase neresu je výraznejší a mimo tohto obdobia menej viditeľný. Farba tela je na chrbte tmavo-modro-zelená, na bruchu a spodnej časti striebristá. Chvostová a chrbtová plutva je zeleno-šedá, prsné plutvy sú svetložlté, pri koreni ružové. Brušné a ritné plutvy sú oranžovo-šedé.
Postranná čiara zasahuje k hornej časti žiabrového viečka a je lemovaná zo spodnej a hornej strany prúžkami - zoskupenými tmavými škvrnami. Chvostová plutva je vidlicovo vykrojená. Papuľka je jemná, vrchného postavenia. Je to krátkoveká ryba, zvyčajne sa dožíva 3-5 rokov a dĺžky okolo 15 cm. Neresí sa v plytkej, prúdivej vode so štrkovitým substrátom, v období od apríla až júna. Počet ikier zvyčajne nepresahuje 6 000 – 8 000.
Ploska je typický zástupca mierne prúdivých úsekov podhorských tokov. V uzavretých vodách sa síce vyskytuje, ale jej počty nebývajú také veľké, ako v tečúcich vodách. V nižšie položených úsekoch rieky postupne jej zastúpenie ubúda. V mladosti sa živí planktónom, neskôr drobným vodným živočíšstvom a náletovým hmyzom. Často požiera aj ikry iných druhov rýb. Potravne konkuruje svojej príbuznej beličke, s ktorou zdieľa hlavne v nižšie položených tokoch spoločné úseky a stanovištia.
Čas minulý
V nedávnej minulosti bol tento nenápadný druh pre rybárov tu na východe republiky zaujímavý hlavne ako nástrahová rybka, ktorú využívali pri love dravých rýb – šťúk, zubáčov, ostriežov, jalcov a pstruhov. S príchodom prvých chladných októbrových dní, keď si ulovenie inej nástrahovej rybky už vyžaduje určitý fortieľ, ich bolo často vídať s „čereňom” v rieke, ako ju bezstarostne lovia.
Ulovenie plosiek trvalo veľmi krátko, nakoľko jej množstvá boli značné. A tak zabezpečenie si hoci aj väčšieho množstva tejto rybky bola otázka snáď 20-30 minút. V pokročilom jesennom období to bol jediný druh, ktorý sa dal na rieke s istotou uloviť. Netrúfam si odhadnúť, aké to boli množstvá, no na okolitých štrkoviskách to bola jedna z najčastejších nástrahových rybiek pri love dravých rýb. A vcelku úspešná.
Čas však plynul a z plosky pásavej sa stal druh, ktorý si v súčasnosti zaslúži našu ochranu. Nedá sa povedať, že by bolo možné pozorovať na rieke jej úbytok a jej stavy sa rapídne zhoršili, ale zákon je zákon. Nepovoľuje už používať plosku pásavú ako nástrahovú rybku pri love dravých rýb.
Čas prítomný
Táto malá, striebristá rybka, vyskytujúca v tejto rieke, pôsobí nenápadným dojmom. Je častým úlovkom pri love na plávanú, feeder a nesporne aj pri muškárení. Druh vyskytujúci sa v spoločenstve jej príbuznej beličky európskej, viac-menej ovláda túto rieku v ohromnom množstve. V poslednej dobe akoby práve belička ustúpila veľkému tlaku zo strany tejto drobnej rybky. Očividne sa jej v tomto „mestskom” zregulovanom toku rieky darí veľmi dobre.
Už všadeprítomné kormorány sa mestskej lokalite vyhýbajú a ploska vlastne ani nemá väčších nepriateľov, ktorí by sa podpísali pod jej klesajúce stavy. Z času na čas vidno na rieke snáď iba nenápadného rybárika, ako zo skaly číha na niečo súce pod zub. A to býva hlavne počas zimných mesiacov, keď sú už stojaté vody spútané ľadom a on si hľadá obživu na blízkej rieke. A práve ploska je pre neho ľahko dostupnou korisťou.
V priebehu roka zaznamenávam dni, keď pri love ostatných - hlavne bielych rýb - sa iná ryba k nástrahe ani „nedostane“, nakoľko je pri prepade montáže vodným stĺpcom atakovaná okamžite ploskou. Pri plávanej rýchle vodorovné rozbehnutie sa plaváka po hladine signalizuje jej prítomnosť. Takýchto dní na rieke je často veľa a možnosť uloviť iný druh je takmer minimálna. Je všade: v malej prúdnej vode i v lenivejších úsekoch rieky.
Malé nástrahy, akými sú kostné červy, kúsky hnojového červa, umelé mušky, sú tými nástrahami, ktoré rada atakuje. Jej apetít je značný a uloviť napríklad pri muškárení dubletu tohto druhu - nie je ničím výnimočným. Aktívna je skoro po celý rok a s jej úlovkami môžeme počítať aj v zimných mesiacoch. Vtedy však na rieke je možné pozorovať, ako sa ploska zhlukuje do obrovských skupín (tu ide väčšinou o menšie jedince), vyhľadáva hlbšie, pokojné úseky a takto prečkáva pre ňu nehostinné obdobie roka.
V tomto čase v pokojnejších úsekoch rieky plosku okrem tohto zhluku nenájdeme. Veľakrát je aj niekoľko sto metrov úsek rieky „prázdy“ bez jej výskytu. Neraz dokáže znepríjemniť „riečnu” rybačku, ale, naopak, vie aj potešiť. To sa deje pri zimných a jarných návštevách rieky, kedy býva o zábery núdza. A tak niekedy aj úlovok plosky pohladí aj poteší srdce rybára zároveň.
Príbeh
Práve pred pár mesiacmi, na začiatku sezóny dravcov, som bol svedkom takéhoto lovu na rieke. Neďaleko odo mňa zastavilo vozidlo s označením „Taxi”. O chvíľu z neho vystúpil vodič - rybár a po krátkej príprave náčinia, ktoré pozostávalo z jemnej bolonézy s plaváčikom, sa rozhodol loviť. Predtým si ešte pripravil vedierko s vodou a mne bolo hneď jasné o čo ide. Mal v pláne nachytať si nástrahové rybky, nakoľko sezóna lovu dravých rýb bola v plnom prúde. No v tomto úseku Hornádu je v tom čase prakticky nemožné inú rybku ako plosku pásavú uloviť.
Jeho lov netrval ani päť minút a prvá ploska sa trepotala na háčiku. Spokojne ju zbavil háčika a vložil do vedierka. Vzápätí druhá, tretia. To mi však už nedalo, pristúpil som k nemu a opýtal sa ho, či vie, aký druh loví. On na to: „Poťky”. Vysvetlil som mu, že to, čo pláva v jeho vedierku, sú chránené plosky a v prípade návštevy RS by to asi ťažko vysvetľoval...
Opätoval mi „vražedný” pohľad v zmysle – no a čo?? Lovil spokojne ďalej. To, že sa na tomto mieste vôbec objavil, nasvedčovalo tomu, že to tam dobre pozná a vedel aj to, že uloviť tieto rybky pri troche snahy nie je žiaden problém. A výskyt rybárskej stráže tu a v tomto čase je skôr výnimočný.
Aj na tejto príhode je možné vidieť, aký prístup majú niektorí rybári k tomuto ohrozenému druhu...
Na základe vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo 17. marca 2006, ktorou sa vykonáva zákon č.139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskorších predpisov je zaradená do kategórie rýb celoročne chránených. Spoločenská hodnota plosky pásavej je vyčíslená na 265 eur.
Čas budúci
Veľmi dôležitým faktom je, že mnohí rybári tento zákaz ignorujú a lovia ju napriek tomu ako nástrahovú rybku, využívajúc ju pri love dravcov. Dúfajú, že pri prípadnej kontrole rybárskou strážou sa vyhovoria na to, že sa pomýlili - zamenili si ju za beličku. No často je to aj z ich nevedomosti určenia tohto druhu.
A práve to sa môže mnohým vypomstiť, keďže tým napĺňajú podstatu trestného činu. Veď už aj teraz sú známe prípady, keď kvôli lovu na zakázané a celoročne chránené druhy rýb sa niektorí „rybári“ ocitli za svoj čin vo väzení. Nájsť napríklad pytliacky „kombajn“ s možno aj dvadsiatimi nadväzcami, na ktorých sú navešané plosky ako nástrahy, nie je ničím výnimočným. Bezcitnosť takýchto lovcov nemá hraníc. A ochrana prírody im, žiaľ, nič nehovorí a zrejme ešte dlho ani hovoriť nebude.
Možno by snáď pomohla nejaká väčšia osveta zo strany miestnych organizácií - kde sa daný druh vyskytuje – napríklad osadením tabúľ pri rieke s nákresom a opisom ohrozeného druhu, zvýraznením ohrozených druhov na konkrétnej vode v miestnych rybárskych poriadkoch... Viem, je to sféra sci-fi a mnohí si povedia – je to v človeku ako takom. Ale akousi osvetou by to snáď šlo.
A preto snáď aj tento príspevok možno pomôže niekomu spoznať tento ohrozený druh, ktorým ploska pásavá nesporne je. Veď možno už o pár rokov budú patriť medzi ohrozené druhy rýb aj dnes bežné druhy, s ktorými sa stretávame. Chrániť a pomáhať prírode v jej neľahkých časoch by už v dnešnej dobe pre každého rybára malo byť samozrejmosťou. Aby ani taká malá a nenápadná ploska nevymizla z našich vôd a mohla pokojne plávať proti prúdu rieky naďalej. A v tom jej musíme byť zo všetkých síl nápomocný...
Status quo: Celoročne chránený a ohrozený druh!!!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
