Piešťanská Sĺňava je zaujímavá vodná nádrž. Veľa rybárov z celého Slovenska pozná nielen ju, ale aj miesta pod priehradným telesom. Chodili sem dokonca aj bratislavskí „paštikári“, alebo „trestné výpravy“ z Čiech vyzbrojené udiarňami. Dá sa tu uloviť všeličo. Pleskáče, kapry, liene, šťuky, sumce, ale aj pekné zubáče. Tie však nevedel uloviť každý. Tlak na toto fantastické miesto stúpal z roka na rok a v poslednom období sa stávalo, že rybár sa vo vode takmer nemal kam postaviť. Vyvrcholilo to na jeseň po vypustení jazera, keď domáci, ale aj cudzí „rybári“ chodili podsekávať zhromaždené ryby. Rybárska stráž túto mimoriadnu situáciu vôbec nezvládla...
info
Kategória: Iné
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2010
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tlak na toto fantastické miesto stúpal z roka na rok a v poslednom období sa stávalo, že rybár sa vo vode takmer nemal kam postaviť. Vyvrcholilo to na jeseň po vypustení jazera, keď domáci, ale aj cudzí „rybári“ chodili podsekávať zhromaždené ryby. Rybárska stráž túto mimoriadnu situáciu vôbec nezvládla.
Začiatky prívlače Pod Jazom
Prívlač Pod Jazom sa vyvíjala rovnako ako prívlač na Slovensku. Na lyžice veľké ako obuváky sa chytali sumce, šťuky a bolene. Sem-tam sa podarilo niečo na rotačku. Voblerov bolo v škatuľkách ako šafranu. Rozdiel bol snáď len v tom, že už dávno cez letné slnečné dni ste mohli vidieť rybárov brodiacich v plavkách v okolí pilierov telesa hrádze.
Silnejší sersan a pevnejšie vlasce premohli nejedného fúzatého krásavca. Každé leto sa šírili po Piešťanoch chýry o 30-kilových sumcoch. V tom období sa rybári veľmi nechválili svojimi úlovkami a nefotili ich. Takmer každý skončil rozporciovaný v mrazničke.
Začiatkom 90-tych rokov, keď sa výraznejšie rozšírili rapaly, tak ich domáci pionieri skúšali priamo tam. Zubáčom rapaly chutia a zvesti o pekných kúskoch sa začali množiť. V tom období jesenné brodenie Pod Jazom poznalo málo ľudí. Prelom nastal, až keď sa začali voziť na Slovensko neoprénové broďáky. Vtedy sa osmelili chodiť lovci do vody aj októbri, novembri, ba aj decembri. Dovtedy mali zubáče na jeseň a v zime relatívny pokoj.
Lov na posede
Vyzerá to veľmi zvláštne. Kto nevidel, neuverí. Rybári sú veľkí výmyselníci. Neviem, čí to bol nápad, ale už v osemdesiatych rokoch minulého storočia som videl rybárov, ktorí si zmajstrovali niečo podobné rozhodcovskej stoličke na tenise, alebo na volejbale. Tento rybársky posed si umiestnili buď do stredu nad jamu na vybetónovaný pás, alebo najčastejšie na koniec podvodného plotu z ľavej strany. Nikde inde na Slovensku som niečo podobné nevidel.
Z tohto posedu najčastejšie chytali na plavák. Musela to byť super rybačka, hoci som ju vždy videl len z neveľkej diaľky. Rybári mali o posed pripevnenú sieťku s rybami a často mali problém ju vytiahnuť z vody. Ak je niečoho dostatok, nik si to neváži. Rýb bolo vtedy neúrekom. V súčasnosti už na pôvodné miesto posed nepostavíte.
Šestnástka na šestnástke
Zažil som, keď rybár na posede zapol 16-kilogramového kapra. Nebolo to nič nezvyčajné. Nezvyčajné bolo, že ho zapol na 16-tku vlasec a jemný match prútik. Najnezvyčajnejšie bolo to, že ho po pár hodinách zdolal. Bol to pekný súboj. Pozoroval som ho z vody pod piliermi.
Takéto súboje sa tu odohrávali často so striedavým úspechom. Množstvo prekážok, skál, kameňov dávali rybám šancu prežiť. No prišli ľahšie, ale pevnejšie prúty, tenšie, ale silnejšie vlasce a také ostré háky, že ryby nemajú šancu. Rýchlo sme zdokonalil sersan, ale ryby musia čakať na evolúciu. A tá je pomalá.
Kde a aké ryby sa chytali
Rozmiestnenie rýb, samozrejme, záležalo na ročnom období a množstve vody. Na jar biela ryba, ale aj šťuky, sa zdržiavali blízko plytčín. Na plytkej vode sa treli jalce, mreny, pleskáče. Raz sa mi podarilo do malého muškárskeho podberáka uloviť naraz dva také dvojkilové jalce. Bol som mladý a neodolal som loveckému inštinktu. Chcel som tiež vedieť, či to dokážem. Podarilo sa a jalcom som daroval slobodu. V horúcom lete sa biela ryba presunula do jamy a do prúdnejších častí. No krmivom sa dala prilákať takmer všade. Na jeseň sa trošku rozliezla, ale v zime sa koncentrovala znovu na jame.
Počas leta sa v prúde pod elektrárňou dali loviť pekné bolene. Hoci malú elektráreň postavili až neskôr. Spočiatku brali na prívlač, ale neskôr už väčšinou brali na strímer. Voblery, rotačky, lyžice poznali už z diaľky. Dokonca ja tie malé. Bolene ešte poľovali v prúde pri vtoku Dubovej, ale aj pri ústí rybovodu. Zábery boli prudké, viditeľné a niekedy trhali vlasec.
Boleň sa dal uloviť aj na voľnej vode. Väčšinou vtedy, ak nástraha išla rýchlo a tesne pod hladinou. Šťuky a ostrieže sa Pod Jazom nachádzali všade. Vďaka svojej pažravosti a neopatrnosti nedorástli do veľkých rozmerov.
Zubáče sa najčastejšie vyskytovali na jame a pri jej okrajoch. Z brehu sa k nim takmer nedalo dostať. Hoci raz sa mi podarilo ďalekonosnou strelou s lyžicou vyliatou olovom jednu 80-tku lapiť. To bola výnimka. Najlepšie sa lovili z betónového pásu nad jamou.
C&R pomáha
V istom období, pár rokov pred vypustením jazera, sme sa dohodli, že zubáče pod 60 cm budeme púšťať. Drvivá väčšina to dodržiavala. Rýb sa chytalo pomenej, akoby tie pustené ostatným porozprávali o našich nástrahách.
Veľká väčšina rybárov lovila na Rapaly Shad Rap Shallow Runner vo veľkosti od 5 do 11 cm. Raz brali malé a inokedy chceli len veľké. Farby sa tiež menili. V tom období sa z toho stala profesorská voda. Nad jamu sa dokážu postaviť len štyria rybári, tak aby si veľmi neprekážali a dokázali v pohode loviť. Na plot sa zmestia dvaja, možno traja. A rovnako je to aj na paneli od elektrárne.
Ešte pár rybárov sa mohlo postaviť do prúdu pod elektráreň, ale tam sa veľa zubáčov nelovilo. Faktom je, že lov systémom chyť a pusť vode pomáha. Ryby dorastajú do väčších rozmerov, ale najmä sa viackrát za život prirodzene trú. A to je to najdôležitejšie. Bolo to cítiť aj Pod Jazom.
Pod Jazom dnes
Pod Jazom sa to veľmi zmenilo. V okolí pilierov zostala hlbšia voda a prúd z Dubovej a z rybovodu si vyhĺbil vlastné cestičky. Okrem toho, že niekoľko miliónov ton štrku zasypalo jamu, zmenilo sa aj niečo iné. Po prvýkrát v histórii sa začala dodržiavať vyhláška. Odmeralo sa 100 metrov a na oba brehy sa jasnou farbou vyznačila táto hranica. A začalo sa dokonca aj kontrolovať dodržiavanie. Uvidíme, ako dlho to vydrží.
Pod Jazom sa to skrátka totálne zmenilo. Ľudská činnosť zničila jedno výborné lovisko, ale najmä zimovisko a neresisko. Verím, že si ryby nájdu iné vhodné miesta na svoje každoročné reprodukčné hry. A viem, že rybári tie ryby znovu nájdu, aby mohli tráviť s nimi čo najviac času spoločne. Ony v čistej vode a my na čistom vzduchu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
