Mnohí z nás, rybárov, každoročne kritizujú nedostatočné zarybňovanie našich vôd, veľkosť nasadených rýb, premnoženosť kormoránov a škody nimi spôsobené... Ale je zaujímavé, akí dokážeme byť nevšímaví k oveľa závažnejším predátorom, ktorí už dlhodobo vyprázdňujú naše revíry....
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2010
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Začiatkom rybárskej sezóny som sa vybral na jedno z bratislavských jazier skúsiť šťastie a uloviť nejakého kapríka. Po príchode k vode ma čakalo nemilé prekvapenie: množstvo malých nafukovacích člnov brázdilo hladinu jazera. Vyvážanie udíc a kŕmenie rýb v strede jazera sa stalo novodobým fenoménom aj na takýchto malých vodách. V blízkosti majiteľov člnov sa už rozmiestňovali ich kamaráti a známi.
Netrvalo dlho a začali zábery na vyvezené udice. Ryba za rybou putovali do úlovkových sieťok všetkých kamarátov a známych. Čo na tom, že všetky ryby ulovil iba jeden rybár. Všetci boli spokojní, niektorí dokonca ani nerozbaľovali rybárske náradie, stačilo si zapísať príchod k vode a darované ryby a spokojne sa pobrať domov.
Tým lepším kamarátom dovolil hlavný lovec zdolať už zaseknutú rybu na svoju udicu, takže nikto nemohol nič povedať. Takýmto spôsobom sa každý deň vytiahlo z vody na jednom vyvážacom mieste od desať do pätnásť násadových kaprov; niekedy menej, inokedy viac.
Podobných člnkárskych skupiniek bolo na jazere pravidelne päť, no niekedy aj deväť. Pri každom z člnkárov boli jeho kamaráti a väčšinou všetci odchytali alebo rybu dostali. Musím konštatovať, že kormorán je v porovnaní s takýmito predátormi úplný anorektik a vôbec ma neprekvapuje, že už koncom júna sú naše jazerá prázdne.
Podobnú skúsenosť, tentoraz na jazere, kde je vyvážanie zakázané, som mal po jesennom zarybnení. Niektorí rybári ťahali rybu za rybou a rozdávali ostatným. Dovolím si tvrdiť, že z množstva rýb, zapísaných v úlovkových lístkoch niektorých „rybárov“, je minimálne jedna tretina darovaných. Nie je vôbec zriedkavé počuť pri vode konštatovanie: „Potrebujem rybu.“
Ryby sa stali všimným (úplatkom), aj preto ich majú rybári nedostatok. Česť výnimkám. Nemám nič proti tomu, keď človek pomôže staršiemu, alebo telesne postihnutému rybárovi nahodiť udicu alebo pri zdolávaní úlovku, ale tým by sa to malo končiť. Rybárska stráž, ktorá je v iných prípadoch nekompromisná a niekedy bazíruje na nepodstatných detailoch, by mala k týmto praktikám zaujať trochu tvrdšie stanovisko, aby sme tento neduh, typický asi iba pre Slovensko, z našich vôd odstránili.
Je samozrejmé, že nie vždy sa každému rybárovi podarí niečo uloviť, ale mal by mať aspoň toľko hrdosti, aby darovanú rybu odmietol, a tak prinútil spomínaných predátorov aby buď rybu pustili, alebo si ju zobrali a ukončili lov. Určite by sa to premietlo do blízkej budúcnosti, a v našich vodách by bola hojnosť rýb, i kapitálnych rozmerov, a každý by si mal možnosť toho vytúženého kapríka chytiť sám.
Keď zostaneme k podobným prípadom ľahostajní, môžeme sa o pár rokov stretnúť s rybármi, ktorí budú chodiť k vode iba s rybárskym lístkom, nebudú musieť kupovať drahé rybárske náradie, návnady, nástrahy, oblečenie... Tým všetkým bude stačiť vybaviť iba jedného predátora, ktorý na revanš bude loviť a rozdávať ryby.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
