Hovorí sa, že človek nevstúpi dvakrát do tej istej rieky. My sme sa však rozhodli konať inak, ako je dané v tomto prísloví. Na podnet jedného z vás, milí čitatelia, pokračujeme v uverejňovaní článkov tak, ako boli publikované v uznávaných rybárskych časopisoch koncom štyridsiatych rokov minulého storočia. Dozviete sa z nich nielen to, aké problémy, z ktorých sú mnohé aktuálne i dnes, trápili rybárov už pred desaťročiami a ako sa ich vtedy snažili riešiť. Môžete zároveň porovnať aj štýl písania v tých rokoch, a preto kvôli autentickosti sú články v pôvodnej podobe, teda bez jazykovej a štylistickej úpravy. Prajeme pekné a poučné čítanie.
nezadaný
22.12.2009 (1/2010)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2010
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Prečo nezamrzne rieka lebo rybník do dna a prečo nezamrznú ryby ani pri najtuhšom mraze
Dobrý rybár - športovec nerozmýšla len o tom, ako si zadovážiť čím dokonalejšiu výstroj, ktorou by čím väčší rybolovný úspech vedel docieliť, ale rozmýšla hlavne o živote rýb, o prírode, o vode atd., pri čom dozaista nie jednému napadne myšlienka, prečo nezamrzne rieka, lebo rybník až do dna a prečo ryby ani pri najväčšom mraze nezamrznú.
K objasneniu tomuto protiprírodnému zvyku vody a záchrany rýb aj v najtuhších mrazoch podávam nasledovné vysvetlenie tým kolegom rybárom, ktorí na túto otázku dosaváď odpoveď ešte nedostali.
Čím na väčší stupeň (+C°) hrejeme neaké teleso, tým väčší priestor zaujme, lebo sa rozširuje, a čím ho na väčší stupeň (-C°) chladíme, tým menší priestor zaujímá, lebo sa sťahuje. Voda ale neposlúcha tento zákon prírody. Voda najväčšiu špecifičnú váhu má pri +4 C°, to jest, len pri tomto stupni má najväčšiu sťahovaciu možnosť. Keď vodu pod tento stupeň schladíme na nulu, tak viac sa uš nesťahuje, ale proti prírodnému zákonu sa rozširuje.
Pri 0 C° v prvom rade zamrzne povrch vody a nastavší ľad si vyžiada o 10 % väčší priestor, ako + 4 C° teplá voda. Keď sa povrch vody lebo rybníka schladí na +4 C°, vtedy horajšia vrstva vody následkom väčšej špecifičnej váhy prúdi na dol ku dnu rieky a jej miesto záujme z dola na hor prúdiaca vrstva vody menšej špecifičnej váhy.
Toto prúdenie pokračuje do tých čias, kým v rieke celé množstvo vody neklesne na +4 C°. Keď teraz povrch rieky lebo rybníka do určitej hĺbky zamrzne, celé množstvo vody pod ľadom ešte vždy má teplotu +4 C° a izolováčna vrstva ľadu ochrání vodu proti vonkajšej zime tak, že voda nemôže zamrznuť až po dno.
Vode táto protiprírodná vlastnosť zamedzuje aj zamrznutie rýb v rieke lebo v rybníku.
Nechápavé je aj toto múdre riešenie Všemohúceho pri sostavení vesmíru.
Andrej Dlhoš
člen rybárskeho šport. klubu vo Zvolene
Československý rybář 5/1949
Porcelán, achát alebo antikoro?
Mal som možnosť ich vyskúšať, a to mnohokrát – všetky boly dobré. Pokiaľ som chytával naľahko, vydržaly vodiace krúžky z porcelánu i achátu dosť dlho. Prišla však doba na prívlač a tým aj prvé sklamanie.
Vyšiel som na hlavátky. Pri druhom hodení som sa skĺzol na kameni a už boly porcelánové i achátové krúžky rozbité. Rozmýšľal som, čím ich nahradiť. Skúšal som rôzne kovy, oceľ pochromovanú, bronz, nerez. materiál AKV extra, ale žiadny sa na 100% neosvedčil.
V roku 1939 som si spravil krúžky z materiálu Poldi AK 5 a mám ich doteraz. Krúžky som zhotovil tak, že z materiálu AK 5 ø 20 mm som nechal vytočiť vodiace krúžky podľa achátového, potom zakalil a po zakalení čisto vyleštil. Krúžok v drôtenej objímke som nechal tak tesný, aby sa dal rukou pootočiť.
Po určitom čase som krúžok vždy otočil asi o 2 mm. Za 4 roky boly vnútri slabé jamky bez ostrých hrán. Krúžky som potom znovu na sústruhu preleštil a mám ich ešte dobré. Achátový krúžok mi vydržal najviac 3 mesiace a z materiálu AK 5 vydržia roky, takže sa osvedčily na 100%.
Toto vie oceniť len ten, kto sám už také vláčenie prevádzal a za jeden deň prehádzal úsek 4-6 km s podústvou 20 až 25 dkg ťažkou. Keď sa krúžky osvedčily pri ťažkom vláčení, úfam, že na normálne vláčenie s malými blyskáčmi vydržia až 10 rokov.
Myslím, že sa nájde niektorý výrobca rybárskych prútov, ktorý si materiál obstará a moje údaje si vyskúša prakticky.
Ján Režný
Československý rybář 3/1949
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
