Po sérii nýmf, ktoré sme si predstavili v predchádzajúcich častiach, si dnes ukážeme niektoré zo vzorov suchých mušiek na pstruhy a lipne. V odbornej literatúre a v ďalších publikáciách nájdete rozličné vzory mušiek na lov pstruhov a lipňov. Z praxe je jasné, že lov každej ryby si vyžaduje svoje. Inak muškár pristúpi k lovu, keď ide cielene loviť pstruhy, ale inak keď sa vyberie napríklad na jalce. Tak je to aj s výberom nástrah alebo umelých mušiek. Dajú sa naviazať mušky, ktoré sú vhodnejšie na lov pstruhov a to z toho dôvodu, že sú väčšie alebo viac farebné, čo, samozrejme, pstruhom na základe ich dravosti väčšinou vyhovuje...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2010
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tak je to aj s výberom nástrah alebo umelých mušiek. Dajú sa naviazať mušky, ktoré sú vhodnejšie na lov pstruhov a to z toho dôvodu, že sú väčšie alebo viac farebné, čo, samozrejme, pstruhom na základe ich dravosti väčšinou vyhovuje.
Oproti tomu sa určite každému stalo, že pri cielenom love pstruhov s väčšími suchými muškami zaútočil väčší lipeň alebo iná ryba. Z tohto dôvodu nemožno mušky rozlišovať na striktne lipňové, jalcové alebo pstruhové. Pochopiteľne, rozdiely medzi týmito muškami sú, ide hlavne o farbu, typ suchej mušky a predovšetkým veľkosť, prípadne konkrétny druh hmyzu, ktorý sa v danej lokalite vyskytuje.
Rozlišovanie mušiek
Z vlastnej skúsenosti rozlišujem tieto mušky predovšetkým podľa farieb a použitých materiálov. Ak cielene viažem suché vzory mušiek na pstruhy, využívam viac prírodné materiály: rôzne druhy letkových pier, prírodné dubingy alebo pierka z kohúta. Dobré vlastnosti má aj perie CDC, o ktorom si viac povieme v niektorej z nasledujúcich častí.
Ak chcete prejsť do farebných dráždivých verzií, je dobré namiesto lesklých holografických lametiek využívať farebné nite alebo kontrastné biele krídla. U suchých dráždivých mušiek sa tiež často využívajú pierka z obojkov zlatého bažanta. Ich žlto-oranžová farba s čiernymi koncami je celkom decentným a funkčným atraktorom. Muška si zachová prírodný vzhľad s funkčným atraktorom.
Pri viazaní pstruhových mušiek sa nemusíme báť zájsť aj do väčších veľkostí háčikov, samozrejme, že s postupom sezóny je potrebné veľkosti mušiek zmenšovať. Z jari chytám pstruhy bežne na suché mušky od veľkosti háčika č. 8 do cca č. 12, 14. Menší aktívny pstruh nemá problém zaútočiť na veľkého potočníka, alebo májovku. Na rozdiel od lipňa, ktorý sa väčšinou loví na menšie mušky od veľkosti háčika č. 15 až 18, alebo na konci sezóny aj na veľkosti č. 22 a menšie.
Na lov lipňa sú lepšie mušky s menšími rozmermi s prírodným zafarbením a drobnejším atraktorom, na ktoré sa lipne dajú chytať celý rok. Je potrebné rozlíšiť, či sa bavíme o farbách suchých, mokrých mušiek alebo nýmf. Každá z jednotlivých skupín vyžaduje určité farebné stvárnenie.
Silueta a farba
Nymfy môžeme, na rozdiel od suchých mušiek, viazať z viacerých krikľavých materiálov, ktoré rybu na mušku upozornia aj na tmavom dne rieky. Suché mušky vyžadujú, okrem prírodnej farby, aj dobrú siluetu. Tá je, prirodzene, dôležitá u všetkých mušiek; ak však bude nymfa o niečo „výživnejšia“ ako je štandard, tak to toľko nevadí ako u suchých mušiek, kde ryby útočia hlavne na základe siluety a farby.
Práve na základe siluety mušky ležiacej na hladine je schopná rozpoznať približný druh hmyzu. Preto je potrebné viazať suché mušky oveľa presnejšie a dávať si na nich viac záležať. Je pochopiteľné, že silueta závisí od použitých materiálov, u niektorých typov mušiek je potreba siluetu trochu upraviť ostrými nožnicami. Ale väčšinou je lepšie mušky viazať tak, aby sa nemuseli už vo finále veľmi upravovať. Mušky s telíčkom alebo krídelkami z CDC peria sa dajú nožnicami upraviť, bežne sa to takto praktizuje. Zásadne však nikdy nožnicami nezastrihávame nožičky alebo štety.
Takéto časti mušky je potrebné viazať už z vopred starostlivo vybraných materiálov. Dĺžka štetov by mala byť približne taká dlhá ako jedna tretina dĺžky ramienka háčika. Záleží však na konkrétnom type háčika, avšak je potrebné tieto pomery aspoň približne dodržiavať. To isté platí aj pre dĺžku nožičiek: ich dĺžka by mala byť tiež približne jedna tretina dĺžky ramienka.
Ešte pred vytrhnutím pierka zo skalpu si vždy priložím pierko na ramienko a urobím pol ovinutia, aby som si zistil dĺžku nožičiek. Ak je nezodpovedajúce, tak zbytočne nevytrhneme kosierik zo skalpu. Ich dĺžku si vždy overíme hneď po naviazaní, aby sme sa v prípade potreby mohli posunúť dopredu alebo dozadu.
Jednotkou sú podenky a potočníky
To isté platí pre nožičky: ak by sa do príliš dlhých nožičiek urobil zásah, tak by muška stratila svoju siluetu. Muška by vyzerala na vodnej hladine neprirodzene. Toto si môžeme dovoliť pri nymfách alebo kaprových larvách, kde, naopak, zastrihané tupé nepravidelné nožičky na nymfe vytvárajú živý dojem.
Suchá muška musí byť naviazaná precízne a s čo možno najmenším počtom chýb. Suché mušky robia väčšine začiatočníkov najväčší problém, pretože sú náročné na jemnú prácu s materiálom a rešpektovanie tej správnej siluety.
Medzi široké spektrum rôznych druhov a typov suchých pstruhových mušiek, ktoré sa najčastejšie používajú, radíme napodobeniny podeniek, potočníkov, chrobákov, mravcov. Všetky tieto druhy môžu byť prírodné alebo výraznejšie vybavené nejakým atraktorom, ktorý rybu vydráždi k útoku. Spomínané skupiny môžeme používať na lov všetkých druhov rýb, ktoré sa živia zbieraním hmyzu z hladiny.
Na lov pstruhov používam prevažne podenky a potočníky. Chrobáky, mravce a ďalší hmyz sú takou zálohou v škatuľke, ktorá sa hodí, ak práve nemôžeme prísť na tú správnu suchú mušku. S chrobáčikmi a mravcami mám celkom dobré skúsenosti pri chytaní jalcov, konkrétne s čiernymi vzormi s CDC perím. Mušky na lov jalcov si však predstavíme v jednom z nasledujúcich dielov. Výhodou rôznych napodobenín chrobáčikov je predovšetkým ich vysoká odlišnosť. Ryby sa síce môžu sústrediť na konkrétny hmyz, ktorý sa liahne, ale zachutí aj náhodne spadnutý chrobák.
Kráľovský kočiš
Dnes si ukážeme viazanie pomerne známej, ale účinnej mušky s názvom Kráľovský kočiš (Royal COACHMAN). Túto mušku využívajú muškári nielen u nás, ale najmä v zahraničí. Môžete ju vidieť v rôznych učebniciach a encyklopédiách zaoberajúcich sa muškárením.
Kráľovský kočiš je veľmi úspešná muška aj v mokrom variante, alebo ako malý strímer. Okrem pstruhov dúhových a potočných sa mi jej mokrá verzia osvedčila aj na jalce. Ak strávite nejaký čas pri hľadaní informácií o tejto muške na internete alebo v rôznych publikáciách, zistíte, že aj keď každý kočiš vyzerá trochu inak, všetky sa opierajú o kombináciu farieb rôznych prírodných materiálov.
Ide predovšetkým o dráždivé štety naviazané z obojkových pierok zlatého bažanta. Telíčko je tvorené kontrastom červenej nite a na začiatku a konci telíčka silnejšej časti z páva. Všimnite si, že táto kombinácia farieb sa používa aj pri veľmi úspešnej muške Red Tag (červenoritka). Existujú aj verzie tejto mušky s oranžovým alebo zeleným stredom telíčka viazaným z nite.
Nožičky sú v originálnej verzii viazané z hnedého kosierika kohúta, krídelká majú viac obmien. Môžu byť zo srsti, umelých materiálov, špičiek pierok alebo z bielych výrezov letiek.
Ako harmonika
Krídelká by sa pri sťahovaní nite nemali skrútiť alebo inak zdeformovať. Výrezy pera sú zložené z jednotlivých vetvičiek, tie sa pri stiahnutí nite musia poskladať ako harmonika, presne jedna na druhú. Ak nebude stiahnutie vinutí dostatočne rýchle, môže sa stať, že sa krídelká „zrútia“. Takéto krídelká sú už potom nepoužiteľné, pretože nebudú držať pohromade, a preto ich význam na muške už nebude taký ako má byť.
Lak Wing Fix v tomto prípade výrazne uľahčí prácu. Letky lak fixuje, ale dajú sa dobre oddeliť od letkového pierka. Pri rýchlom stiahnutí sa výrezy nezrútia, lak ich navyše dokáže dobre zafixovať, aj keď sa stiahnutie nite úplne nepodarí. Neodporúčam na fixáciu výrezových krídeliek používať laky alebo lepidlá, ktoré krídelká zlepia a potom sa s nimi nedá dostatočne pracovať.
Rozdiel je ešte v spôsobe naviazania krídeliek. Tento typ sa dá použiť ako na viazanie suchých aj mokrých vzorov mušiek. Rozdiel spočíva v polohe, v akej krídelká naviažete. Na suchých vzoroch sa krídelká viažu vztýčené hore, ak sa vám to podarí je lepšie ich ešte fixovať osmičkovým ovinutím, čo znamená zaistiť ich niťou i v priestore medzi krídelkami.
Ak chcete, môžete pridať kvapku laku do priestoru medzi krídelkami; lak je dobré použiť vo chvíli, keď by ďalšie ovinutia priadze mohli krídelká poškodiť.
Radšej z dvoch kosierikov
Viazanie krídeliek na mokré mušky je o niečo jednoduchšie. Po rýchlom stiahnutí výrezov len odstrihneme zvyšnú časť a nadviažeme hlavičku mušky. Na mokré mušky sa viažu krídelká obrátene, teda naležato pozdĺž ramienka háčika.
Rozdiel môžete vidieť na ilustračných fotografiách. Pravda je, že výrezové krídelká sa používajú prevažne na mokrých muškách, kde dobre imitujú siluetu zložených krídel.
Po niekoľkých odchytaných rybách sa takto viazané krídelká väčšinou rozpadnú, pri mokrých muškách na tom toľko nezáleží, pričom pri suchých už môžu nastať problémy so zníženým počtom záberov.
Ak sú ryby pri chuti a voda ako sa hovorí „varí“, tak polámané krídelká toľko nevadia.
U opatrných rýb už môžu budiť nedôveru. Kritickým krokom môže byť aj odvinutie kosierika, ktorý vytvorí na muške nožičky. Ak nemáte k dispozícii dlhé kosieriky zo špeciálne vyšľachtených kohútov, je lepšie viazať nožičky z dvoch kosierikov. Môžeme použiť rovnaké farby alebo napríklad skombinovať rôzne kosieriky dohromady. Úspešná je kombinácia bieločierny grizzly a medovo-hnedý alebo hrdzavý kohút.
Kosieriky navinieme na ramienko postupne, to znamená, že najskôr navinieme prvý kosierik. Ovinutia sústredíme predovšetkým do časti za krídelkami, posledné jedno alebo dve ovinutia urobíme pred krídelkami pri očku. Prvý kosierik zafixujeme viazacou niťou a druhý navinieme rovnako s tým rozdielom, že viac ovinutí urobíme v priestore pri očku. Nožičky by mali byť približne rovnako rozložené a krídelká by sa tak mali nachádzať uprostred.
Pri uviazaní posledného kosierika je potrebné všetky nožičky palcom a ukazovákom stiahnuť smerom dozadu a vyviazať muške peknú hlavičku bez nožičiek prečnievajúcich dopredu. Pritom, ako už asi sami tušíte, je dôležité nerozbiť prstami krídelká.
Nabudúce si opäť ukážeme niektoré úspešné vzory a praktické viazacie techniky.
TIP:
Viazanie krídeliek z letkových pier si ukážeme dnes ako jednu z viazacích techník. Ide o tradičnú viazaciu techniku, ktorá sa vám bude zo začiatku zdať ako ťažká, ale uvidíte, že celý vtip spočíva v jednoduchom fígli. Na viazanie takýchto krídeliek sa používajú sekundárne letkové perá z rôznych vtákov, najčastejšie z husi, káčera, bažanta a iné.
Ich viazanie spočíva v tom, že z každého krídla vezmete jedno pierko tak, aby ste mali sekundárnu letku z ľavého a pravého krídla. Pred vybratím výrezu z pierka treba celé pierko prelakovať lakom Wing Fix, ktorý zabezpečí dlhšiu životnosť a navyše sa bude s výrezmi pri viazaní lepšie pracovať.
Len čo lak zaschne, ostrými nožnicami oddelíme z každého pierka jeden výrez požadovanej šírky. Tá závisí od veľkosti mušky. Potom priložíme výrezy k sebe tak, aby tvorili tvar písmena „V“ pri pohľade spredu. Takto môžeme krídelká naviazať smerom dozadu (mokré mušky) alebo kolmo vztýčené nahor (suché mušky).
Veľmi dôležitým krokom je samotné nadviazanie krídeliek. Tie sa nadväzujú pomocou voľnej slučky, ktorú urobíme okolo pierok. Tie držíme pevne stlačené medzi palcom a ukazovákom. Na obrázkoch viazacieho postupu môžete vidieť techniku nadviazania týchto krídeliek. Niť je dobré pred utiahnutím vsadiť medzi články palca a ukazováka, t. j. presne v mieste, kde držíme krídelká pri sebe. Potom ju rýchlo stiahneme smerom nadol, pritom držíme prsty stále stlačené, kým sa slučka pevne neutiahne.
Viazacie materiály:
Viazacie materiály:
suchý háčik č. 14, dve sekundárne letky bielej farby, červená niť, lúče z páva, dva hnedé kosieriky z kohúta, pierko z obojku zlatého bažanta.
Postup:
1.
Suchý háčik upneme pevne do čeľustí zveráčika.
2.
Základným ovinutím nadviažeme viazaciu niť.
3.
Z pierka obojku zlatého bažanta nadviažeme snopček vetvičiek, ten podviažeme viazacou niťou, aby sme zafixovali jeho polohu.
4.
Za kraj nadviažeme dva lúče z pera páva; použijeme široké vyzreté lúče z oka.
5.
Lúče niekoľkokrát ovinieme okolo ramienka háčika a zaistíme viazacou niťou.
6.
Tenkou niťou prichytíme červenú niť, hlavnú viazaciu niť položíme do držiaka a červenou niťou s pomocou rotačného ramena vyrobíme telíčko.
7.
Rovnakým spôsobom ako pri krokoch 3-4 nadviažeme prednú časť telíčka z páva.
8.
Pri očku si necháme voľné miesto na krídelká a nožičky.
9.
Z nalakovaných letiek vyrežeme a odstrihneme dve krídelká.
10.
Krídelká priložíme k ramienku háčika a voľným ovinutím ich prichytíme, a potom utiahneme.
11.
Krídelká zafixujeme do zvislej polohy a odstrihneme ich konce čo najbližšie pri očku.
12.
Niťou krídelká zafixujeme do zvislej polohy; pri pohľade spredu by mali mať tvar písmena „V“.
13.
Pod krídelká nadviažeme dva hnedé kosieriky z kohúta zbavené spodnej časti prachového peria.
14.
Škripcom navinieme oba kosieriky okolo krídeliek a zafixujeme ich viazacou niťou.
15.
Odstrihneme niť, zalakujeme hlavičku a muška je hotová!
16.
Pohľad na mušku zdola.
Ďalšie varianty:
1. Royal coachman s “plným telíčkom”.
2. Ďalšia verzia kráľovského kočiša
3. Suchá podenka.
4. Mokrá mucha s použitím výrezov z letky.
5. Subtílnejšia mokrá mucha.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
