"Ryba, ktorá zmenila svet" - takto ju charakterizoval Mark Kurlansky vo svojom bestselleri "Kabeljau". Zmieňuje sa v ňom o vojnách vyvolaných kvôli lovu tresiek, o dobývaní a stavbe miest - všetko v mene tresky, alebo lepších možností jej lovu. Aj keď sú hociktoré ryby chutnejšie a na udici bojovnejšie, pre športových rybárov má treska značný význam. Stále platí, že ten, kto vyťahuje cez bok lode kapitálnu tresku, je stredobodom pozornosti ostatných rybárov...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2011
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 56
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Treska obyčajná (Gadus morhua)
Ide o najznámejšieho zástupcu čeľade treskovitých (lat. rýb čeľade Gadidae). Treska môže dorásť do dĺžky 2 m, nadobudnúť hmotnosť 96 kg a dožiť sa až 25 rokov. Treska sa vyskytuje v Atlantickom oceáne pri pobreží Kanady a USA, okolo Grónska, Islandu, britských ostrovov, v Biskajskom zálive, Severnom a Baltskom mori, vo vodách Nórska a Barentsovho mora. Zdržiava sa v hĺbkach od jedného metra do 600 metrov, mladé ryby však častejšie žijú v pobrežných partiách, ktoré sú porastené rastlinami.
Tresky žijú v početných kŕdľoch. Veľké ryby bývajú samotárske, ak sa však ženú do trenia alebo za potravou, kusy približne rovnakej veľkosti vytvárajú malé kŕdle. Rozlišujeme ťažné tresky, ktoré počas roka preplávajú tisíce kilometrov, a tresky stanovištné, ktoré trávia svoj život v tom istom fjorde - a tam dokonca iba na určitom mieste.
Trenie trvá dohromady len pár týždňov v roku, ktoré máme my, rybári, k dispozícii. Doba trenia závisí od geografickej polohy, zvyčajne to býva od januára do apríla. Ikernačka môže naklásť až 1,5 milióna ikier. Ikry sú guľaté a transparentné, majú priemer asi 1,4-1,5 milimetra, voľne sa vznášajú a vyvíjajú sa v povrchových vrstvách vody. Podľa jej teploty majú inkubačnú dobu dva až štyri týždne; vtedy sa objaví asi päť milimetrov dlhý plôdik. Za pár mesiacov poter vyrastie a pláva ku dnu, kde sa potom zdržiava aj ako dospelý väčšinu svojho života.
Ikernačky tresky sa vytierajú v niekoľkých etapách; počas niekoľkých dní vypustia určité množstvo ikier, pretože tie nedozrievajú rovnako rýchlo. Rozlišujeme šesť stupňov zrelosti. Zrelé ikry sú číre, preto pripravené na oplodnenie.
INFO: Obrovská treska, ktorú premohol nemecký rybár Carsten Dietz v Jøkelfjorde na jar 1998, vážila 40,5 kilogramu.
Revír s trofejnými rybami
Kde sa teda vyskytujú tie kapitálne tresky nad desať kíl? Podobne ako pri mnohých ďalších druhoch nórskych rýb, rastie ich priemerná hmotnosť od juhu na sever. Zatiaľ čo na juhu ulovíte väčšie tresky len na jar, pretože vtedy priplávali slede do fjordov na trenie a veľké tresky ich nasledujú, po zvyšok roka to býva výnimka. Tiež v juhozápadnom Nórsku až po úroveň Bergenu nemôže byť treska cieľovou rybou. Nad Bergenom, presnejšie o pár desiatok kilometrov severnejšie, je to už inak. Ostrovy Smola a Hitra patria k tým správnym revírom, hoci aj tu býva dvadsaťkilový kus prevažne výnimkou ako pravidlom.
Čím ďalej na sever, tým väčšia je šanca na vyšší priemer hmotnosti ulovených tresiek. Predovšetkým počas posledných rokov sa veľmi preslávili „urastenými“ jedincami severské ostrovy Vannøya, Senja, Sørøya, Sommerøy, Skjervøy a Rost - miesta, kde sa dá prekonať oných magických 20 kilogramov. A, samozrejme, Lofoty, čo sa tohto lovu týka, priam legendárne miesto. Sú stále špičkovým revírom lovu mohutných tresiek, hlavne teda v dobe párenia v marci a apríli, hoci sa tu prevádzkuje vo veľkej miere komerčný rybolov.
V ostatných rokoch zaznamenávame pomerne málo rýb s hmotnosťou väčšou ako 25 kíl. Jedinou istotou je zatiaľ preslávený Jøkelfjord, nachádzajúci sa ešte severnejšie. Túto relatívne krátku zátoku severne od Lofot navštívili nemeckí rybári už na začiatku deväťdesiatych rokov - za čiastočne dobrodružných podmienok. Frank Kaseler, pionier prvých lovov v Jøkelfjorde, podrobne referoval o denných úlovkoch tresiek vážiacich 25 až 30 kilogramov, ktorých sa vo fjorde vyskytovalo také množstvo, že mu to v súčasnosti pripadá už len ako sen. Tento malebný fjord s ohromným ľadovcom, padajúcim do mora, sa stále počíta medzi „Top Ten“ nórske revíry s obrovskými treskami.
Gumou na tresky
Snáď žiadne iné nástrahy nespôsobili v ostatných rokoch toľko rozruchu ako plastové mäkké nástrahy, či už ide o prvé twistre, neskôr rippre, alebo najmodernejšie tvary týchto „gúm“. Najskôr sa chytávali v plytších vodách s malými modelmi tresky polak a príbrežné tresky, dnes používame „megagumy“ pri love obrích tresiek a tmavých, ale aj halibutov.
Ruku na rybárske srdce: kapitálna treska predsa nenechá našu pomaly sa vlniacu gumovú rybku bez povšimnutia! Musí zaútočiť. Jej škoda - naša radosť. Ak použijeme gumenú nástrahu väčšiu ako 30 centimetrov, máme v ruke silnú a selektívnu zbraň na kapitálne ryby. Tá je zvyčajne efektívnejšia než pilker.
Zloženie gumenej nástrahy
Gumová nástraha pozostáva v podstate z dvoch častí: vlastného mäkkého plastového tela (gumy) a záťaže s háčikom, tzv. jigovej hlavy. Pri jigovej hlave nie je najdôležitejšou súčasťou vlastná olovená hlavička, ale háčik, ktorý je do nej zaliaty a na ktorom guma sedí. Ja dávam prednosť veľkým a pevným jednoháčikom, iní rybári si zase vyberajú iba trojháčiky. Pravdou je, že trojháčik rýchlejšie uviazne na dne a nebezpečenstvo uviaznutí sa teda zvyšuje.
Okrem toho bývajú ryby zaseknuté mimo papule a pri zdolávaní spadnú. Avšak poznám veľmi veľa úspešných rybárov, ktorí nedajú na trojháčik dopustiť. Najlepšie bude, keď si vyskúšate oba druhy háčikov a až potom sa rozhodnete, ktorému dáte prednosť. Samozrejme, že typ háčika by sme mali vyberať podľa druhu nástrahy. Skrátka, každý podľa svojho gusta a skúseností.
Pri chytaní veľkých tresiek na gumy s úspechom uplatníte pomalé vedenie nástrahy. Pri ňom nie je pozícia vyústenia háčika z gumovej nástrahy (alebo umiestnenie trojháčika) taká rozhodujúca. Kým halibut alebo treska tmavá útočí prevažne na nástrahu veľmi razantne, treska obyčajná nasaje nástrahu tou svojou neskutočne veľkú tlamou ako vysávačom. Veď keď takáto pätnásťkilová treska v dobrej kondícii roztiahne „hubu“, takmer do nej vsuniete hlavu! Radšej to však neskúšajte, zuby severoatlantickej tresky sú oveľa väčšie a ostrejšie ako zuby jej príbuznej z Baltu.
Veľké gumy – veľké háčiky
Pri love „obecky“ na gumu je dôležitejšia veľkosť háčika než jeho pozícia. A pretože papuľu má tento dravec skutočne obrovskú, musíte vybrať háčik zodpovedajúcej veľkosti. Súčasne je však potrebné tiež prihliadnuť na veľkosť a typ gumovej nástrahy. Pri priamom love veľkých tresiek používame gumy veľkosti XXL, a preto aj háčiky môžu, alebo skôr musia byť, rovnakej veľkosti.
Pri väčšine jigových hláv bývajú háčiky zaliate v olovenej hlave príliš malé. Vzhľadom na rastúci dopyt po jigových hlavách nadmernej veľkosti sa na trhu ich sortiment rozšíril. Takmer v každom obchode, kde predávajú tovar určený na nórske rybárčenie, také „bomby“ iste nájdete. A nezabudnite sa tiež pozrieť do oddelenia nástrah na šťuky. Hlavy ťažšie ako 100 gramov tam síce uvidíte len občas, na druhej strane tam sú zase špeciálne rýchlo potápajúce hlavy, alebo hlavy s nesmierne ľahkými, super ostrými háčikmi s veľmi dlhým ramienkom. Ja hľadám nové jigové hlavy sústavne a práve v oddelení nástrah na sladkovodné dravce som už objavil celý rad potrebných vecí aj na morský rybolov.
Farba nie je rozhodujúca
Trochu ma unavuje, keď sa ma niekto stále pýta na správnu farbu hlavičky. Ktorej farbe žiadna treska neodolá? Odpoveď sa ponúka vlastne trochu sama: farba nie je taká rozhodujúca.
Chod gumovej nástrahy, správna hĺbka, v ktorej nástrahu vedieme a štipka šťastia zásadne rozhodujú o tom, či kapitálna treska zaberie, alebo nie. Iste, pri love v plytšej vode, napríklad pod kŕdľami sleďov, má dobre zladená nástraha (farba, veľkosť, tvar) väčšiu šancu prilákať na háčik peknú tresku. Mám veľmi dobré skúsenosti s fluorescenčnými gumovými nástrahami tak v plytkých, ako aj v hlbokých vodách. Preto by ste mali mať také svietiacej gumy v škatuľke s nástrahami.
Spôsob vedenia gumových nástrah sa musí počas lovu meniť a neexistuje žiadny zaručený a predpísaný. Vyberte si ten, ktorý sa vám v danej situácii najlepšie osvedčil. Tiež nezabudnite, že sa tresky nezdržujú stále pri dne. Rady číhajú pod kŕdľami menších rýb, napríklad sleďov a tresiek tmavých, aby to mali bližšie ku svojej potrave.
Teplota vody
V čase ťahu tresiek na trenie hrá rozhodujúcu úlohu teplota vody, podľa ktorej sa riadi hĺbka, v ktorej ryby plávajú. Predovšetkým v oblastiach trenia vyhľadávajú ideálne podmienky na výter ikier. A práve vtedy má svoj nezastupiteľný význam teplota vody.
Veľké tresky sa spravidla lovia v hĺbke desať až sto metrov, rozhodne však má zmysel prechytať buď s pilkrom, alebo s gumou celý vodný stĺpec. Necháte teda klesnúť nástrahu až ku dnu a potom ju priťahujete späť ku hladine. Gumovú nástrahu je pritom nutné vodiť veľmi rozdielnymi spôsobmi: raz pomaly, v tiahlych sínusoidách, potom zase rýchlo, s hektickými prískokmi.
Rovnako je potrebné veľmi zvoľna navíjať. Guma sa má vodiť prískokmi aj v stĺpci, a to v hĺbke, v ktorej sa na sonare zobrazujú ryby. Za vyskúšanie stoja vždy hrany a špičky podvodných hôr. Často sa stáva, že veľa veľkých tresiek zaberie v čase, keď je minimum záberov, dokonca aj od menších rýb!
Dokončenie v budúcom čísle.
V nasledujúcom čísle nájdete aj súťaž o kvalitný elektrický multiplikátor v hodnote 950 EUR.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
