V polovici júna 2010 sa po niekoľkoročnej prestávke opäť vraciam na miesto činu, do kanadskej provincie Yukon, ktorej divočina sa rozkladá na severozápade krajiny, pri hranici s Aljaškou. Deväť hodín priameho letu z Európy na letisko Whitehorse je prerušené len niekoľkými drinkami a už sú tu lesy, hory, rieky a jazerá. Pristávame za nádherného počasia a po vyzdvihnutí áut v požičovni mieri naša osemčlenná skupinka do centra mesta. Niektorí z nás si ešte chcú doplniť arzenál nástrah a kúpiť nové brodiace nohavice. Keď po hodine nakupovania opúšťame miestny rybársky obchod, má jeho majiteľ prekročenú plánovanú mesačnú tržbu a dôvod k menšej oslave...
info
Kategória: Plávaná
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2011
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pristávame za nádherného počasia a po vyzdvihnutí áut v požičovni mieri naša osemčlenná skupinka do centra mesta. Niektorí z nás si ešte chcú doplniť arzenál nástrah a kúpiť nové brodiace nohavice. Keď po hodine nakupovania opúšťame miestny rybársky obchod, má jeho majiteľ prekročenú plánovanú mesačnú tržbu a dôvod k menšej oslave.
Potom ešte niekoľko fotografií pri kolesovom parníčku Klondike, ktorý na brehu Yukonu pripomína časy zlatej horúčky a kolonizácie na sklonku 19. storočia, a už mierime po Alaska highway na sever.
Dôstojná staroba!
Keď som pred pätnástimi rokmi prvýkrát prechádzal tento úsek, boli niektoré časti cesty štrkové. Dnes je to veľmi dobrá asfaltová vozovka, po ktorej by sa človek rád rozbehol rýchlejšie, ako je predpísaných 90 km/h – keby nebolo občasných policajných kontrol a pomerne veľkého rizika konfliktu so zverou, ktorej je v okolitých lesoch veľké množstvo.
Po štvrtej hodine popoludňajšej prichádzame do Dalton Trail Lodge. Vítajú nás majitelia aj personál rybárskeho penziónu a po úvodnom zoznámení s programom našich najbližších dní je čas na večeru. Vychutnávame si lahodné jahňacie kotletky a gratulujeme americkej rybárke od susedného stolu k dnešnému úlovku. No povedzte sami: keď 86-ročná dáma strávi 3 dni v zrube na brehu jazera so svojimi o 20-50 rokov mladšími priateľmi a všetky ich úlovky prebije svojou šťukou 106 cm, nie je to nádhera? Tomu hovorím dôstojná staroba...
Na prvom lovisku
Druhý deň ráno sa vďaka časovému posunu budím už o piatej. Aspoň si v pokoji pripravím mušky a nadväzce na nadchádzajúci deň. Spolu s Jirkom a Pavlom sa dnes chceme venovať muškáreniu na rieke Kathleen.
K slovu teda príde päťkový prút, plávajúce šnúra, nadväzec 0,17 mm a niekoľko malých jigov, nýmf a pár suchých mušiek, keby sa popoludní oteplilo. Zatiaľ to však na suché muškárenie veľmi nevyzerá - nízka oblačnosť zakrýva okolité hory, od ktorých fúka studený vietor.
Počas raňajok sa rozdeľujeme na rôzne revíry - Vlasto s Mirkom a Romanom pocestujú na veľkej lodi so sprievodcom loviť sivone a šťuky na jazero Dezadeash, Rosťa a Jano zamieria na štvorkolkách na Sixmile river na lipne a šťuky.
O pol deviatej vyrážame na vodu. Náš sprievodca vedie loď poháňanú prúdovým motorom medzi kamene a o chvíľu zastavujeme na prvom lovisku. Krištáľovo čisté vody rieky Kathleen tu miznú do jedného z prietokových jazier. Nepríjemne studený vietor nám fúka do chrbta, aspoň sa nám dobre hádže. Skúšame chytať na nymfy tam, kde sa riečny prúd rozplýva vo vodách jazera.
Dúhačiky: jeden za druhým
Brodíme v plytkej vode len do polovice lýtok a prehadzujeme prúdnice, kde je hĺbka od jedného do poldruha metra. Na každý druhý hod mám záber, ale darí sa mi zaseknúť len jedného, asi tridsaťcentimetrového lipňa. Zatiaľ Pavel na druhej strane vypína asi tretiu malú rybu.
Keď náš sprievodca vidí, že sa nám príliš nedarí, velí k presunu. Ideme pár sto metrov ďalej po prúde rieky, kde je niekoľko pred vetrom pekne chránených meandrov. Občas je dokonca vidieť zalovenie na hladine. Keď však previažem na suchú mušku, chytám jedného malého dúhačika za druhým, a tak sa radšej zase vraciam k nymfe - snáď príde aj väčšia ryba.
A prišla. Žiadna trofej, ale medzi dúhakmi okolo 25 cm bol aj jeden cez 40 a po chvíli prišiel aj štyridsaťcentimetrový lipeň. Aj Pavol s Jirkom nezaháľajú a podchvíľou niekto z nás púšťa rybu. Keď o druhej prichádzame na dolný koniec posledného prietokového jazera, kde máme naplánovaný obed, má Pavel už cez dvadsať rýb a ja s Jirkom mu s naším skóre „šliapeme na päty“.
Naozajstná lahôdka
Po obede sa začíname pomaly vracať späť - vynechávame loviská, ktoré sme navštívili dopoludnia a skúšame nové miesta. Zdá sa, že sa ryby zväčšili - tlak stúpa, oblačnosť sa rozpúšťa a tu a tam sa objavuje modrá obloha. Na náveternej strane jedného z prietokových jazier mám dokonca trikrát na udici aj sivoňa namaycush, ale len jedného z nich sa mi podarilo zdolať. Šesťdesiatcentimetrový sivoň je na päťkový muškársky prút naozajstnou lahôdkou.
Na každom mieste, kde sme sa popoludní zastavili, sa nám podarilo chytiť niekoľko lipňov a dúhakov od 20 do 40 cm a Pavol v jednej z hlbších jám vydoloval na nymfu aj lipňa 45 cm. Ako beží čas, upokojuje sa vietor a slniečko začína hriať, rastie aktivita rýb. Okolo piatej popoludní, keď už sa potrebujeme vrátiť späť na základňu, žerú ryby úplne najviac. Keby nás nečakala večera, nikto by nás od rieky nedostal. Ale ako hovorila moja babička: „Čas k dielu, čas k jedlu.“
Balíme teda „fidlátka“ a vyrážame na plný plyn späť k autu.
Azda len sivone...
Pri večeri plánujeme rybačku na nasledujúci deň a, samozrejme, každá posádka prezentuje svoje rybárske úspechy. Šťuky v dnešnom veternom a chladnom počasí neboli aktívne, ale Rosťa s Janom zachytali veľmi dobre lipne na Sixmile river a Vlasto s Mirkom a Romanom „uvláčili“ na jazere Dezadeash päť sivoňov medzi 60-79 cm.
Pavla s Jirkom vylákala modrá obloha na večerný lov a idú si na dve hodiny zachytať na rieku. Zatiaľ čo zvyšok našej výpravy ešte po desiatej hodine večernej pokračuje v hodnotení rybárskych úspechov v bare, mňa definitívne premáha únava a odchádzam sa „pripraviť“ na zajtrajší rybolov. Vonku je úplne jasno, slnko sa práve ukrylo za vrcholky hôr...
Na ďalší deň som si plánoval relaxačný program, ale rovnako sa budím už o šiestej. Pohľad z okna neveští nič dobré - obloha zatiahnutá ťažkými mrakmi a pofukuje studený vietor. Na suchú mušku to asi nebude, ale toto počasie by malo vyhovovať sivoňom. Zlepšujem si aj tak dobrú náladu raňajkami a po tom, čo všetky posádky vyrazili so sprievodcami na ryby, nakladám do auta tubus s prútmi, termosku s čajom a balíček s obedom, do vrecka ochranný sprej proti medveďom a vyrážam.
Prax potvrdzuje teóriu
Auto parkujem na kraji cesty a podľa Thomasových rád hľadám cestičku, ktorá ma má doviesť k ústiu potoka do zátoky. Cestička je síce veľmi zarastená a občas vhupnem po členky do rašeliny, ale po desiatich minútach som pri jazernej zátoke, do ktorej ústi potok. Keďže je voda v jazere teplejšia ako 12 °C, čo je teplota, ktorá sivoňom namaycush vyhovuje najviac, sťahujú sa ku chladným vodám potoka. Teda sem, do zátoky. Taká je aspoň teória.
A prax ju potvrdzuje - prvého sivoňa mám už po dvadsiatich minútach lovu. Zabrodený po pás do vody pomaly priťahujem olivovo-zelenú luru, keď prišiel prvý záber. Žiadna rana do prúta, ale jemné zobnutie ako od lipňa a po záseku nádherná jazda. Dvakrát mi sivoň vymotal cez dvadsať metrov šnúry, než ho dokážem dostať k sebe.
Je to krásavec - zelený chrbát prechádza do oranžovo-bieleho brucha; usilovne trhá mohutnou hlavou v snahe zbaviť sa mušky. Tej ho nakoniec zbavujem ja, ale ešte predtým ho meriam - rovných 75 cm. Chytám ďalej a vietor, ktorý čerí vodu, pomaly ustáva.
Je dobojované
Keď sa hladina upokojila, tu i tam vidieť zalovenie alebo pohyb veľkej ryby. Nahadzujeme do tých miest, ale záber nakoniec prichádza z inej strany. A zase divoká jazda. Táto ryba sa bráni obzvlášť tvrdohlavo a vôbec sa jej nechce opustiť dvojmetrovú hĺbku, kde som ju zasekol. Zakaždým, keď ju pritiahnem k sebe na plytčinu, urobí prudký výpad na vodu. Ale po dvadsiatich minútach je dobojované.
Beriem unavenú rybu do ruky a skúšam urobiť pár fotiek. Aj keď sa sivoň bránil oveľa agresívnejšie, meter ukazuje presne rovnakú dĺžku, akú mala predchádzajúca ryba a tiež stavba tela i sfarbenie sú takmer zhodné. Po tom, čo som sivoňa pustil, mením mušku. Olivovo-zelená funguje, skúšam teda, čo urobí tmavá muška - asi šesť centimetrov dlhá čierno-zelená variácia montany.
V miestach, kde je v piesčitom dne kamenná hrana, opakovane zobral lipeň. Skôr zo zábavy nahadzujem mušku medzi zbierajúce ryby a čoskoro už v napätej šnúre cítim, ako na ňu rybky útočia. Jednému, asi tridsaťpäťcentimetrovému lipňovi sa dokonca podarilo mušku prehltnúť. Ešte lepšiu ukážku pažravosti však predvádza asi dvadsaťpäťcentimetrový sih, ktorý si mušku dokázal do svojej malej papuľky napchať tiež.
Kanaďania rozhodli...
Keď skúšam opäť šťastie na dvojmetrovej hĺbke, chytám ďalšieho sivoňa - 65 cm a po ďalšej polhodinke, keď mením mušku na hnedobielu larvu vážky, zasekávam ďalšieho - 60 cm. Nádhera. Vietor sa upokojil, tlak ide hore, oblačnosť vystúpila nad hrebeňmi hôr a medzi mrakmi sa čoraz častejšie objavuje modrá obloha. Aktivita rýb na hladine rastie.
Rozmýšľam, či chvíľu neskúsiť lipne a sihy na suchú mušku, ale o programe zvyšku dňa rozhodla skupinka piatich Kanaďanov, ktorí sa objavujú na brehu vyzbrojení kartónom piva a prívlačovými prútmi. Keď okolo mňa začínajú dopadať na hladinu plandavky a rotačky, mením lovisko. Zrejme ani rybám sa tá kanonáda nepáči, pretože po hodine chytania zostávajú vláčkari bez záberu.
Balím si na brehu svoje „nádobíčko“ a idem späť k autu, kde ma čaká balíček s obedom a chladený „Kokanee“ - čo je nielen tunajšie pomenovanie jazernej formy lososa nerka, ale aj názov miestneho piva. Obed si vychutnávam o dvadsať minút neskôr a 15 km ďalej, na brehu rieky.
Rýb viac než dosť
Pripravujem si päťkový prút a vyrážam od parkoviska asi 300 metrov ďalej po prúde, kde sa rieka vlieva do prietokového jazera. Malým goldheadom prehľadávam priehlbiny v koryte rieky, kde dosahuje hĺbka až dva metre a po necelej hodine mám niekoľko lipňov medzi 20-35 cm.
Potom sa presúvam o pár metrov nižšie a nahadzujem do jazera, v ktorom vtekajúca rieka vytvára niekoľko prúdnic. Mením goldheada za olivovú larvu vážky a na druhý hod mám prvého dúhaka - 40 cm. Počas ďalšej hodiny si pripisujem na konto ďalšie tri štyridsaťcentimetrové dúhaky a niekoľko o niečo menších lipňov. Niektoré lipne majú za hlavou na tele len 3-5 bodiek, iným sa bodky tiahnu cez celé telo.
Mohol by som chytať ďalej; všade, kam sa pozriem, sú nádherné pasáže a s postupným otepľovaním a vyjasňovaním sa aj aktivita rýb zvyšuje. Ale mám pocit, že už som dnes chytil rýb viac než dosť a tiež nehodlám prísť neskoro na večeru. Keď si pri aute vyzúvam broďáky, prichádza loď - sprievodca Thomas s Jirkom a Jaromírom na palube. Na rieke dnes, okrem lipňov a dúhakov, chytili aj niekoľko sihov, najväčší cez 50 cm. Sihy ulovil Jirka na malú nymfu vedenú na 8 m dlhom vlasci zakončenom jigom.
Pri večeri sa neskôr stretávame s ďalšími rybármi. Trojica, ktorá rybárčila na jazere Kloo, chytila celkom asi 50 šťúk dĺžky 50-80 cm, väčšinu z nich na povrchové nástrahy. Michal s priateľmi sa na rieke Sixmile bavili lovom šťúk. Najväčšia, ktorú ulovili, merala 90 cm. Jirka s Pavlom si užívali ďalší deň na štvorkolkách, na ktorých išli k jazeru Moraine lake. Pavol sa skoro celý deň trápil s muškou, ale podarilo sa mu chytiť len pár menších lipňov a sivoňov, zatiaľ čo Jirka na prívlač mal niekoľko väčších lipňov, sivoňov a šťúk. Najväčšie ryby potom hlási Vlasto s Mirkom a Romanom. Na jazere Aishihik, kde rybárčili posledné dva dni, ulovili v plytkých zátokách celý rad šťúk, najväčšie 108 a 106 cm a na trolling aj niekoľko sivoňov 60-80 cm.
Zajtra vyrážam na jazero Aishihik spolu s Jirkom a Pavlom. Máme sa teda na čo tešiť...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
