Je polovica augusta. Spolu s Marcelom sedíme v aute a vychutnávame si pohodovú cestu. Pred nami je asi 500 km diaľnice a 100 km dedinských ciest. Čaká nás štvordňový pobyt pri rieke, o akej sa môže slovenskému rybárovi iba snívať. Dokážem si predstaviť, že takto nejako vyzerali naše najväčšie toky v 19. storočí. Čistá voda bez chemikálií. Množstvo rôznych druhov rýb, žijúcich v podmienkach, vhodných pre prirodzený výter. Na dôvažok, dobrú náladu posilňujú informácie od Miča, ktorý tam trávi takmer celé leto. Sumcom ponúkané nástrahy chutia. Deň pred naším odchodom sa nechal na trhačku oklamať takmer 70 kg ťažký sumec...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Na dôvažok, dobrú náladu posilňujú informácie od Miča, ktorý tam trávi takmer celé leto. Sumcom ponúkané nástrahy chutia. Deň pred naším odchodom sa nechal na trhačku oklamať takmer 70 kg ťažký sumec.
Našou prvoradou úlohou však nie je nachytať veľké ryby. Preto mierime asi 60 km dole prúdom od našej základne. Dohodli sme sa, že počas týchto štyroch dní prezrieme úsek rieky, na ktorom sme ešte nelovili. Sprievodcom na prieskumnej ceste nám bude Mif. Dôvod, prečo by sme sa bez jeho služieb nezaobišli, je jasný: pravý breh tohto asi 10 km dlhého úseku je ešte stále zamínovaný. Mif však v tejto oblasti cez vojnu pôsobil, a tak sa nám jeho znalosti terénu zídu.
Divadlo lahodiace oku rybára
Večer, pri odbáčaní z diaľnice, voláme nášmu sprievodcovi. Čaká nás na dohodnutom mieste. Ide o sútok menšej riečky so Sávou. V jej povodí sa nachádza najväčšie neresisko dunajských rýb. Keďže neexistuje žiadna umelá prekážka, vždy na jar sa tu skoncentrujú prvé zubáče. Čakajú na chvíľu, keď jarné veľké vody zodvihnú tok rieky a ony môžu vplávať na lúky, ktoré sú ich neresiskami už po stáročia.
Mif, ktorý ovláda dianie v lokalite, dokáže v tomto období uloviť za deň aj 30 zubáčov. Po nich nasledujú pleskáče, jalce, kapry, amury a na záver tu natiahnu mreny, jesetery a sumce. Počas týchto pár týždňov je niekoľko desiatok kilometrov štvorcových zaplavených lúk divadlom, ktoré dokáže potešiť oko každého milovníka prírody. Nad všetkým bdejú strážcovia parku spolu s políciou, ktorá na stráženie používa aj vrtuľníky.
Po polnoci prechádzame nad mostom vedúcim cez riečku. Je hustá hmla. Nedarí sa nám nájsť cestu, vedúcu k sútoku. Na nešťastie tu nie je ani telefónny signál. Po krátkom blúdení sa nám zazdá, že sme zbadali svetlo čelovky. Kričíme na Mifa. Ozýva sa nám známy hlas. Po chvíľke sme už na mieste.
Anglický trávnik a brehu rieky
S prvými lúčmi slnka vykladáme veci a začíname plniť päť metrov dlhú loď. O hodinu už sedíme v člne a kocháme sa prírodou. Zaujal ma zvláštny úkaz. Na brehoch vidieť, že tu bola veľká voda. Teraz je hladina nižšie asi o jeden a pol metra. Na celom úseku od nášho odchodu však pozorujem, že príbrežné partie v šírke asi dvoch metrov sú pokosené akoby kosačkou. Z piesku trčí päť centimetrov vysoký „anglický trávniček“.
Pýtam sa Mifa, čo sa to tu dialo. Mif odpovedá jedným slovom. Amury. Začína mi svitať. Až teraz si uvedomujem, aké veľké množstvo tejto ryby tu musí byť. Prešli sme takmer päťkilometrový úsek a brehy sú vykosené všade rovnako. Teraz už verím Mifovi, že dokáže za deň uloviť aj niekoľko amurov viac ako 10 kg ťažkých.
Mif hovorí o jednej zvláštnosti: na tejto rieke plávajú spolu amury približne rovnakej hmotnostnej kategórie. Lov sa začína rybami okolo 10 kg. S prvým väčším amurom nasledujú potom zábery vždy od väčších rýb. Najväčší amur, ktorého tam ulovili, vážil 35 kg. Na háčiku však mali aj ryby, s ktorými si nedokázali poradiť. Na otázku, ako je to tu s kaprami, Mif odpovedá: „Najväčší kapor, ktorý sa mi tu podaril uloviť, vážil 18 kg.“ Mif však kvôli finančnej dostupnosti loví len na kukuricu. S kvalitným boilies by sa podľa neho táto hranica dala aj zdvojnásobiť.
Zamínované!
Končíme rozhovor. Mif vypína motor. Sme na mieste. Spoznávam jamu, kde sme pred dvoma rokmi končili náš prieskum. Teraz však zisťujem, že ide vlastne o jamy dve. Vyhádzaný piesok na brehu svedčí o veľkej hĺbke točiacej sa vody.
Zapínam sonar. Hĺbka je až 23 m. V stĺpci od 19 do 12 m vidíme niekoľko odrazov rýb, kvôli ktorým sme sem prišli. Ukazujem Mifovi ideálne miesto na tábor. Ten však krúti hlavou. Prichádzame bližšie k brehu. Medzi stromami svieti červená tabuľa. Na nej je nakreslená lebka s dvoma prekríženými kosťami. Pod tým je nápis – zamínované.
Vraciame sa späť. Rozrábame krmivo, dosypávame kostné červy a začíname feedrovať. Okrem množstva malých karasov Mif vyťahuje na kukuricu dve šťuky. Veľké pleskáče a jalce, ktoré sú tu na sumce na trhačku najúspešnejšie, sa našim háčikom vyhýbajú. Neskoro popoludní začujeme zvuk silných lodných motorov. Spoza zákruty sa vynára súprava štyroch lodí. Vezú ropu do miestnej rafinérie. Máme šťastie, že sme ešte nestihli vyviezť prúty. Podľa Mifa sa lode budú vracať až o tri dni. Večer vyvážame päť prútov, naťahujeme plachtu a usíname.
Zábery prichádzajú okamžite
Po pokojnej noci vstávame zavčasu. Spolu s Marcelom odchádzame vábiť. Hornú jamu už ako-tak poznám. Motor vypínam asi 100 m nad zvažujúcim sa dnom. Na nadväzce umiestňujeme karafiáty. Na jednoháky zapíname korýtka, na trojháky napichujeme nádaje. Kombinácia týchto nástrah sa tu ukázala ako najúčinnejšia.
Zábery prichádzajú okamžite. Medzi niekoľkými väčšími odrazmi vidím množstvo malých. Tie sú podstatne rýchlejšie, a tak zábery prichádzajú väčšinou od nich. Marcel, ktorý toho ešte veľa odvábeného nemá, si nevie zvyknúť na krátke potriasania, a tak záseky väčšinou idú do prázdna.
Po dvoch hodinách lovu sa nám darí chytiť tri sumce. Keďže potrebujeme veľké nástrahové ryby, sadáme s Mifom do člna. Kotvíme sa nad vracákom medzi spadnutými stromami. Po dvoch menších pleskáčoch, zasekáva Mif veľkú rybu. Silon reže vodu. Je však jasné, že heavy feeder s 35-kou silonom na túto rybu nestačí. Pravdepodobne veľký kapor končí v stromoch. Po niekoľkých pokusoch dostať rybu von silon praská.
Ryba si vybojovala slobodu
Po obede sadáme s Marcelom do člna a odchádzame dole prúdom. Asi po dvoch kilometroch nachádzame ďalšiu jamu. Na sonare registrujem pod hladinou množstvo zatopených stromov. Takmer okamžite zdolávame sumca. Po 50 m splavovania vidím, ako zo stromu vyráža veľký tieň. Prút sa prudko ohýna. Sekám. Marcel zapína kameru. Rybu zdolávam asi 20 sekúnd. Pozerám pod čln. V čistej vode, pri viditeľnosti takmer 3 m, badám tieň. Po prudkom výpade sa však prút narovnáva. Ryba si vybojovala slobodu.
Vraciame sa späť. S Mifom odchádzame dokúpiť benzín. Najbližšia pumpa je takmer 40 km. Cestou mi Mif ukazuje miestne „pamätihodnosti“. Pri moste stojí odparkovaný tank. V jeho pancieri je asi 15 cm široká diera. Otvárame poklop. Vnútri je všetko vypálené. Mif hovorí, že je to srbský tank. Dostal zásah od protitankovej strely. Všetci vnútri zhoreli. Človeku sa nechce veriť, že tu ešte pred 15-mi rokmi zúrila vojna...
Polnočný záber
Voláme Mičovi a vyzvedáme, ako sa mu darí. V noci boli opäť úspešní. Na trojkilového pleskáča im zabral asi 60 kg ťažký sumec.
Podvečer znova vábim. Marcelovi konečne zaberá ako-tak slušná ryba. Pred poslednou nocou chytá konečne Mif veľkého pleskáča. Pomocou sonaru ho umiestňujem presne medzi húf asi desiatich 50 až 90 kg ťažkých rýb. Ešte hodinu sondujem celú jamu. Nachádzam ďalšie tri obrovské echá. Šanca, že majú viac ako 100 kg, je reálna.
Večer sa usádzame do kresiel. Tesne po polnoci sa ohýba jeden z prútov. Marcel uteká a seká. Prút sa medzitým narovnáva a zásek ide do prázdna. Záber prišiel na veľkého pleskáča. Vyťahujeme ho na breh. Je celý zodratý. Na obidvoch bokoch je bez šupín. Keďže pleskáč bol nastražený v hĺbke až 19 m, ani 45-ka trhací silon nedokázala vytvoriť dostatočný protiťah na zaseknutie evidentne veľkého sumca.
Sumce tu určite sú!
Ráno sa ešte venujeme dôkladnému prieskumu okolia. S Mifom sa zhodujeme, že jama je super. Tábor však budeme musieť spraviť na pravom brehu. Mif dostáva za úlohu do budúceho roku odmínovať terén. Člnom ešte prechádzame príbrežné partie. Natáčam kŕdle bielych rýb. V čistej vode sledujeme aj veľký počet šťúk, ktoré na ne striehnu.
Naposledy registrujeme na tejto rieke dosť častý úkaz – ranné otáčanie sa sumcov. Za zhruba pol hodiny to bolo päť veľkých kruhov. Dvakrát sa nám podarí zazrieť aj chvost otáčajúcej sa ryby.
Je zrejmé, že sumce v tejto jame sú. Prioritou bude dostať sa sem s poriadnymi nástrahovými rybami a vybudovať tábor na pravom brehu. Verím, že v blízkej budúcnosti nám jama prinesie úlovky veľkých sumcov.
Naša prieskumná výprava sa končí. Našli sme ďalšie nové miesta s veľmi vysokou pravdepodobnosťou ulovenia kapitálneho sumca. Pri odchode a rozlúčke s Mifom by ma určite nenapadlo, že naša ďalšia výprava bude smerovať do krajiny, o ktorej sa v spojitosti s lovom sumcov nikde nepísalo. O tom však v budúcom čísle.
Prajem veľa pekných rýb a radosti v novom roku, priatelia.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
