Myšlienka stretnutia muškárov diskutujúcich na fóre Slovenského RYBÁRA sa zrodila už dávno, ale ako to býva, dohodnúť vyhovujúci termín, miesto a revír nebol ľahký oriešok. Konečné rozhodnutie padlo na polovicu novembra. Z množstva prihlásených a diskutujúcich nakoniec ostala pätica najvytrvalejších muškárov, ktorým nevadila ani zima, ktorá nekompromisne udrela na náš zvolený Hron č. 11 pri Brezne...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2012
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Stretli sme sa večer pred akciou, 16. novembra. Presunuli sme sa do obce Braväcovo, kde sme mali rezervované ubytovanie vo veľmi peknom penzióne Schweintaal. Stretnutie sa začalo búrlivými debatami na izbe a ochutnávkou vynikajúceho vyprážaného sumca, ktorého priniesol Oreno. Jaro, moderátor, nám všetkým daroval krásne „retro“ rybárske publikácie. Týmto mu ešte raz všetci ďakujeme. Posilnení sme sa vybrali preskúmať reštauračnú časť penzióna, rozbalili viazačské kufríky a spolu s Ľubom (LuiRA) naviazali niekoľko vzorov. Debaty na rybárske témy nemali konca, no nakoniec sme ich rozlúčkovými pohárikmi ukončili. Ráno sme predsa museli byť svieži!
Lipne všetko ignorovali
Chladný horehronský vzduch sa o to postaral, a tak sme sviatočný 17. november odštartovali zabrodením pri Filipove. Skúšali sme ružové a fialové kriváky i maličké podenky. Lipne nás však úspešne ignorovali. Preskúmali sme dosť veľkú časť rieky v okolí, úspech sa nedostavil. Bolo to spôsobené zrejme plávajúcimi kryhami a prudkou zmenou počasia (rázny príchod chladného frontu). Smutní, ale o to viac nabudení sme vybrodili z rieky a stretli sa s posledným členom výpravy – Martinom (Martin78). Dohodli sme sa na presune k Zadným Halnám. Okolie sa radikálne zmenilo, presvetlenú krajinu vystriedali stromy pokryté inovaťou, vtáky zamŕzali v letku. Očká našich prútov na tom neboli inak, lov nám sťažovali nepríjemné plávajúce kryhy, ale o pocit zo zdolávania sa postarali aspoň tie.
Jeden sa nechal oklamať
Česť nášho úderného tímu obhájil Ľubo, ktorý ulovil jedinú rybu – lipňa cca 15-centimetrového. Boli sme nadšení, ako keby ulovil metrového lososa. Mierne otepľovanie spôsobilo topenie snehu a ľadu vo vyšších častiach toku a nás začali ohrozovať čoraz väčšie plávajúce ľady. Rozhodli sme sa pre oddych, jedlo a dôsledné naplánovanie ďalšieho postupu. Pred obedom sa s nami rozlúčil Oreno a po rozmrznutí aj Ľubo, ktorého čakala dlhá cesta do Bratislavy. My traja (Martin78, Jaro – moderátor a Andy) sme zotrvali, no do vody sme sa už pre istotu nevrátili. Veď neutečie. Pre nechcený útek sa však rozhodol Jaro a večerným autobusom putoval do rodných Košíc. S Martinom sme „rozbili tábor“ v reštaurácii penziónu, viazali mušky, preverili kvalitu miestneho piva a klábosili o všetkom možnom.
Zrejme tam neboli
Po kvalitnej príprave sme na druhý deň začali trápiť lipne (alebo ony nás?) na úplnom začiatku lipňového revíru nad obcou Beňuš. Po príchode k vode sme iba neveriacky krútili hlavami. Ťah ľadových krýh bol ešte mohutnejší ako v predošlý deň, občasné voľné úseky sme opatrne prelovovali a opäť zdolávali tie nešťastné „zmrazky“. Smutne sme konštatovali debakel, nasadli do áut a vyštartovali do Bujakova. Tam to vyzeralo omnoho lepšie a už sme sa videli, ako zdolávame všetky ryby, ktoré tam skrátka museli byť. Neboli. A neboli ani o 500 metrov ďalej. Užívali sme si aspoň krásne slnečné počasie a indiánskym okom sledovali každý možný krúžok na hladine.
Reálny rozmer debát
Premohol nás hlad, zima a smäd, a tak sme vpochodovali do reštaurácie. Po obede sme sa zhodli, že príliš veľa rybačky škodí aj takým vytrvalým muškárom ako sme my a potrasením rúk sme symbolicky ukončili nultý ročník stretnutia muškárov fóra Slovenského RYBÁRA. Rýb sme si veľa neužili, to je pravda, ale boli sme spokojní so spoločného stretnutia. Debaty nadobudli reálny rozmer a neboli to len chladné písmená čítané z monitorov. A o tom to podľa mňa je. Spoznať osobne ľudí, s ktorými spoločne zdieľame obrazovku, spoznať osobitný humor, nárečie, starosti a radosti každého z nás. Páni, ďakujem vám za spoločnosť a teším sa na prvý ročník muškárskeho stretnutia. Chceme ho zorganizovať na jar, do úvahy pripadá rieka Váh a ja sa už teraz teším na hojnú účasť. Všetci „naši“ muškári, ste pozvaní!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
