To, že aj u našich západných susedov majú jazero, ktoré sa právom prezýva „zelené peklo“, som sa spolu s Ivanom Fabianom presvedčil na vlastnej koži v roku 2009. Na poslednú chvíľu sme sa dozvedeli, že niektorý z teamov zrušil svoju účasť, a tak sa nám naskytla možnosť zúčastniť sa na týchto najprestížnejších pretekoch v Českej republike. Išlo o tretí ročník organizovaný Kaprárskym spolkom, na ktorom sme si vylosovali miesto v strede jazera...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Minulý rok sa Carpmaraton Tovačov /CMT/ prekrýval s podujatím na Zemplínskej šírave, preto som nad jeho účasťou nepremýšľal a zvolil ,,domáce preteky“. V tomto roku som neplánoval absolvovať viac, ako dve účasti na kaprárskej súťaži... Zlákali ma jedny trojdňové preteky na Striebornici a Šíravský kapor. Začiatkom leta som sa dozvedel, že kamarát spoza rieky Moravy, Tomáš Vaněk, nemá partnera na tohtoročný CMT. Stačil jeden telefonát a s Tomášom sme dohodnutí, že piaty ročník tohto extrémneho maratónu skúsime spolu.
Metráky partiklu
Vraciam sa zo Šíravy, kde sa nám aj s Ivanom podarilo vybojovať sektorové víťazstvo. V hlave sa mi miešajú myšlienky a premýšľam, čo sme na Šírave mohli spraviť inak, aby sme uspeli lepšie a vzápätí už myslím na to, že o necelý týždeň vyrážam na Tovačov a nemám vlastne nič pripravené.
Trvá mi niekoľko dní, kým sa po prebdených šíravských nociach dostávam do normálu a začínam si doma postupne pripravovať veci na CMT. Namáčam veľké množstvo partiklu, ktoré varím vo veľkom kotle. Zohnal som repku, pšenicu, kukuricu, hrach a tigrí orech. V piatok v noci všetko nakladám do auta, ktoré je poriadne preťažené. Len uvareného partiklu mám cez 350 kg!
Tretí člen teamu
Ráno vyrážam smer Uherské Hradiště. V meste mi cez cestu prebieha náš pes, ktorý bol zrejme pozrieť frajerky. Deni mi celý vytešený naskakuje do auta a keďže nestíham, beriem ho na maratón so sebou. Je to ostrieľaný tulák a toto nebude jeho prvá rybárska výprava. V Hradišti sa stretávam s Tomášom a jeho otcom, ktorý na tohtoročnom maratóne štartuje ako Team Berkley, spolu s holandským priateľom Janom Mertensom.
Prichádzame k jazeru a už z diaľky vidíme postavené veľké pódium, stan s občerstvením a množstvo áut. Registrujeme sa v hlavnom stane a premiestňujeme sa k bufetu, kde stretávame viacero štartujúcich, ktorých dobre poznáme a s poniektorými sme sa len pred týždňom lúčili na Šírave. Opätovné stretnutie a privítanie je o to vrúcnejšie.
Žrebovanie
Na večer zvoláva hlavný organizátor Peter Tydlačka všetkých k pódiu, na ktorom prebehne žrebovanie. Nervozita a napätie je na každom evidentné. Po vyzvaní nášho teamu vstupujeme na pódium, kde máme pred sebou ešte tridsaťdva PVA pančúch. Opäť tá nepríjemná povinnosť! Bez dlhého premýšľania vyberám jeden tubus a netrpezlivo očakávame, aké číslo sa ukrýva z vnútornej strany vrchnáka.
Organizátor a moderátor v jednej osobe nám ukazuje vrchnák s číslom 23. V tom momente mi prebehnú mysľou tie najčernejšie myšlienky. Prvé, čo ma napadá je, že z tohto miesta bude ťažké uhrať aj sektorové víťazstvo, ktoré som si doma vytýčil ako hlavný cieľ a považoval by som to za veľký úspech. Vidím na Tomášovi, že je poriadne sklamaný, lebo práve toto miesto bolo jedno z tých, ktoré sme si nechceli vytiahnuť.
Chvíľu po nás ťahá žreb Rišo Ježík z teamu Star-baits SK, ktorý si z osudia vytiahol rovnaké miesto, na ktorom sme s Ivanom chytali pred dvomi rokmi. Aj Rišo má hlavu v smútku a vie, že na čísle 18 to nebude žiadna prechádzka ružovou záhradou. Najlepšie z našej partie pochodil Tomášov otec, ktorý má číslo päť. Mnohým je jasné, že na tomto mieste je pri správnej „konštelácii hviezd“ veľká šanca na dobré umiestnenie. Večer pokračuje zábavou, čo na niektorých nechalo stopy viditeľné i na druhý deň...
Ráno krátko po ôsmej všetci vyrážajú z provizórneho bivakového mestečka na svoje stanovištia, kde je dovolené okamžite vyplávať na vodu. Môžu sa označovať lovné miesta, trhať vodná tráva a kŕmiť. Samotné preteky sa začínajú presne na obed, keď je možné nahadzovať, prípadne zavážať udice.
Na lovnom mieste sa nám nálada značne zlepšuje. Vidíme pred sebou veľký priestor, na ktorom sa budeme môcť realizovať. Mňa zaujala hlavne pravá strana nášho sektora, kde sa nachádza zatopený šachor a množstvo trčiacich stromov a konárov z vody. Tomášovi navrhujem, že s dvoma prútmi to budeme skúšať pri brehu v okolí trčiacich stromov.
Tom súhlasí, ale jasne na ňom vidím akúsi nedôveru. Upokojujem ho, že z potápania mám odsledované, aké miesta ryby s obľubou vyhľadávajú. Navyše je to jediné takéto zákutie na celom jazere! Som na 100 % presvedčený, že nevyužiť tieto miesta by bol doslova hriech.
Prvá ryba maratónu
Príprava nám trvá pomerne dlho a mnohí okolo nás už majú osadené bójky, zakŕmené a poniektorí aj vytrhanú trávu. Nám je jasné, že sa nemáme kam ponáhľať a s rozvahou pripravujem udice, montáže a krmivo. Občas sa kúsok od brehu prevalí ryba, čomu spočiatku nevenujeme veľkú pozornosť. Neskôr si všímam, že sa ryby ukazujú čoraz intenzívnejšie a pokúšam sa ich identifikovať, lebo nejde o typické kaprie výskoky.
Po chvíli vidím ako „exploduje“ voda bez toho, aby sa ryba vôbec ukázala na hladine. Sme si istí, že za prvým pásom vodných tráv, zhruba 20 m od brehu, sa nám prevaľujú amury. Okamžite meníme plány a navrhujem, aby sme aspoň na tri udice našili kukuricu a nahodili ich ešte predtým, ako vyrazíme na vodu sondovať dno a hľadať vhodné lovné miesta.
Len čo preteky odštartovali, hneď tak aj robíme a dve udice nahadzujeme z brehu. Tretiu vyvážam s člnom a k montáži, ktorú ukladám na konci vodných tráv do 4 m hĺbky, vysýpam 20 kg varenej kukurice. Štvrtý prút zatiaľ nevyužívame.
Zapíname signalizátory a diaľkové prijímače si berieme so sebou do člna. V strede nášho sektora sa snažíme nájsť dve miesta vhodné na lov, ale počas stále sa zosilňujúceho vetra s tým máme značné problémy.
V momente, ako osádzame prvú tyčovú bóju, mi vo vrecku píska diaľkový prijímač. Bleskovo zapínam elektromotor na plný výkon a Tomáš sa ujíma vesiel. Letíme po vode ako s benzínovým motorom. Vedľa zohýbajúcej sa udice stojí rozhodca, ktorý sa bezmocne pozerá na miznúci silón z cievky a nemôže zasiahnuť.
Pri brehu vyskakujem z člna a beriem udicu do rúk. Tomáš nakladá podberák a odrážame sa od brehu. Mali sme šťastie, že sa ryba dobre chytila a nepodarilo sa jej zbaviť háčika. Zisťujeme, že máme dočinenie s amurom, ktorého aj úspešne zdolávame. Z vody kričím na rozhodcu, aby do vysielačky nahlásil bodovanú rybu a zároveň zisťujeme, či už niekto niečo chytil. Odpoveďou nám je, že máme prvú rybu maratónu, čo nás, samozrejme, nesmierne potešilo.
Priebežne na 16. priečke
Organizátori nám odovzdávajú symbolické ocenenie a nahrávajú s nami prvý rozhovor do internetového on-line prenosu. Len čo odišli, okamžite pokračujeme v začatej práci. S ťažkosťami osádzame v silnom vetre aj druhú bójku zhruba 150 m od brehu a asi 30 m vzdialenú od prvej. Podarilo sa nám nájsť štrkový pás medzi vodnými trávami, ktorý následne zakrmujeme.
Rozhodujeme sa pre masívnejšie prvotné zakŕmenie. Až na brehu zisťujeme, že sme na dve bójky vyhádzali 80 kg krmiva pozostávajúceho z boilies Signal a SK-30, peliet, tigrieho orecha a partiklového mixu. Z týchto miest očakávame zábery najskôr až na ďalší deň.
Ďalšie dve lovné miesta nachádzame v blízkosti brehu pri stromoch, kde kŕmime podstatne menej. Ako nástrahu volíme na všetky štyri udice polovičku 20 mm boilies Signal a polovičku PopUp SK-30. Montáže tvoria osvedčené háčiky SB 300 veľkosť č. 4 a Tomášova obľúbená stužená šnúrka Invander 25 lb.
Tom si berie za úlohu prípravu montáží, ja prebrusovanie háčikov. Všetky montáže vkladáme do PVA vrecúšok, ku ktorým pridávame rozkrájané boilies a 8 mm mini peletky Signal. Pripravujeme si aj niekoľko montáži navyše, ktoré vkladáme do vodotesných škatuliek /bait box/ a máme ich vždy pripravené v člne.
Uplynulo niekoľko hodín a my zaznamenávame prvé zábery, ale všetko od nebodovaných rýb. Trápime sa celú noc a aj druhý deň. Jediné, čo nás teší je fakt, že nám ryby nabehli na všetky štyri zakŕmené miesta a majú záujem o naše nástrahy. Z tašky vyťahujem ananás v konzerve a snažím sa motivovať Tomáša sľubom, že ho otvorím za prvého bodovaného kapra. Je to môj pretekársky rituál, ktorý často zaberá na Ivana Fabiana.
Niektoré teamy už zaznamenávajú prvé úlovky a večerné priebežné výsledky prezrádzajú, že sa chytá ryba oproti nám a chalani sú momentálne na prvom mieste. Tomášov otec má tiež rybu a sú priebežne na 10. mieste. My s jedným amurom obsadzujeme 16. priečku v tabuľke a dvadsaťtri družstiev je zatiaľ bez bodovanej ryby.
Dokončenie v budúcom čísle.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
