Ja som tam pred piatimi rokmi chytil za týždeň cez päťdesiat kingov a niektoré mali cez 20 kíl!“ - líčil nám Saša svoje spomienky na jeho výpravu do Cottonwood Lodge, keď sme plánovali výpravu na Aljašku v roku 2011. Aby som trochu ochladil všeobecný optimizmus a nadšenie, namietol som, že v posledných rokoch počty kingov - lososov čavyča - tiahnucich do riek pevninskej časti centrálnej Aljašky znateľne poklesli, ale v kútiku duše som dúfal, že to s tým poklesom tiahnucich kingov nebude zase také horúce. Bolo.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2013
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Keď sme vystúpili z hydroplánu, ktorý nás po necelej hodine letu dopravil do Cottonwood Lodge, viedli naše kroky najprv k prístrešku, kde sa evidujú, vážia a filetujú ulovené lososy. Všade čisto, len na brehu niekoľko zaschnutých šupín. „Hmmm, tu sa dnes asi veľa rýb nečistilo“ - pomyslel som si.
Toto je Aljaška a tu si príroda robí čo chce
Moje neblahé tušenie ešte umocnil Bruno - majiteľ Cottonwood, ktorý nás ako správny nadšenec ihneď informoval o aktuálnom ťahu rýb: „Tí z vás, ktorí tu boli pred pár rokmi, to tu asi nemôžu poznať. Niet divu, na druhej strane rieky sú dva nové rybárske kempy, pár ľudí z Anchorage si tu postavilo chaty a rieka už netečie tadiaľ, čo skôr.“
„Ako, že netečie čo skôr?“ - začudoval sa Saša, ktorému sa ihneď dostalo vysvetlenie:
„Ak si spomínaš, tak pôvodne ústil Lake Creek do rieky Yentna asi 500 metrov pod Cottonwood. Najviac lososov sa vždy chytalo pri ústí a potom na prvých troch kilometroch rieky, kam ste jazdili sami na motorových člnoch. Prípadne som vás vozil na veľkej motorovej lodi ešte ďalej proti prúdu Lake Creeku a niektorí z vás vyrážali z Cottonwood asi 300 metrov proti prúdu rieky Yentna k ústiu malého ramena Lake Creeku, ktorému sa vtedy hovorilo Little Lake Creek. Lenže toto je Aljaška a tu si príroda robí tak trochu čo chce a keď vlani prišla veľká voda, tak si rieka prerazila novú cestu bývalým korytom Little Lake Creeku. No a dnes je to malé rameno desaťkrát väčšie ako pôvodný hlavný tok rieky, ktorý pomaly ale isto vysychá. Prejsť tým novým veľkým ramenom nie je žiadna „sranda“, pretože rieka stále podkopáva brehy okolitého lesa, do koryta padajú stromy a skoro každý deň tam nejaká loď zostane visieť. Posledné dva dni tadiaľ dokonca neprešiel hore nikto, pretože cez rieku ležia dva topole, ktoré nie je možné obísť. Skúšali sme ich odstrániť pílou, ale stromy sú čiastočne pod vodou a je tam silný prúd. Takže sa teraz všetci rybári z okolia sústreďujú na najbližšie okolie sútoku Lake Creeku s riekou Yentna, kde je o dobrý flek núdza a k tomu všetkému ťahá king ešte menej ako vlani a predvlani. Ťah sa začal tento rok už na prelome mája a júna veľmi sľubne, stav vody bol a je priamo ideálny, ale v polovici júna začalo rýb náhle ubúdať a v posledných dňoch len tu a tam pritiahne pár lososov. Prečo, to nikto nevie.“
Takú dávku negatívnych informácií hneď prvý deň pobytu sme nečakali. Začal sa nás zmocňovať zdravý pesimizmus, ktorý trochu odplašil príchod jedného z hostí lodge. Ten za sebou ťahal jedenásťkilového kinga: „Chytil som ho priamo pred kempom na vrtuľu spin-glow, jeden väčší mi spadol a naši kolegovia na druhej lodi majú tiež jedného.“
Z neplodných úvah ako a kde chytať nás nakoniec vytrhol Jirka, ktorý otvoril jednu zo svojich fliaš slivovice a s komentárom, že slušné by bolo najprv sa s vodou privítať, nám každému nalial.
Po večeri som sa podujal pripraviť si prúty a navijaky, ale únava po viac ako dvanásť hodín dlhej ceste ma zmohla. Kým ostatní nastúpili do lodí a išli skúsiť večerný lov kingov s prívlačovým vybavením, stogramovými olovami a vrtuľami, ja som sa rozhodol vyskúšať, ako sa mi bude v našej chate spať. Spalo sa mi dobre, teda až do polnoci, keď sa chatou rozľahol hurhaj vracajúcich sa priateľov.
„Saša chytil bobra“ - hlásil Laco odo dverí.
„Mám tak náladu na kraviny. Mne sa krásne spalo, než ste tu začali robiť cirkus“ - zavrčal som a otočil sa na druhý bok.
„Ale nie, on fakt chytil bobra“- nedal sa odbiť Laco a so slovami: „Je to prvý úlovok, tak ho musíme zapiť“ - ma vytiahol z postele.
„A okrem bobra?“- spýtal som sa po tom, čo som odovzdal pohár Sášovi.
„Inak nič, čistá nula. Vlastne nula nie, chytil som dva jacky - asi kilové - nedospelé lososy. Okolo kotvilo päť lodí a videli sme vytiahnuť tri kingy, tak od desiatich do pätnástich kíl. Všetky chytené vlastne na ťažko, na vrtule“ - odpovedal neradostne Saša.
„Ale ten bobor bol fakt dobrý. Keď sa dve hodiny nič nedialo, tak pozerám, že okolo brehu pláva vo vode bobor. Ukázal som ho Sašovi, ktorý skúšal vláčiť voblery a on tak nejako napoly v spánku nahodil smerom k bobrovi. To hlúpe zviera bohvieprečo vyrazilo smerom k vobleru a pichlo si ho do labky. To si píš, že sa nám ho veľmi nechcelo brať do ruky - vieš aké má veľký zuby. Ale bobor sa nechal celkom v pohode dotiahnuť k lodi a keď som ho chcel vziať do podberáka, aby sme mu ten vobler vybrali, tak sa háčik našťastie uvoľnil. Bobor potom chvíľu plával okolo lode, vyčítavo na nás pozeral a niečo si brblal. Chvíľkami to vyzeral, že po nás skočí, ale nakoniec tresol chvostom a plával zase k ďalšej lodi. Skoro by som povedal, že je na ľudí zvyknutý a žobral niečo pod zub“ - líčil vyvrcholenie večerného lovu Laco.
Tie ryby mu doslova žrali z ruky
Keď sme ďalší deň po výdatných raňajkách vyrazili k rieke, všimol som si, že Jirka so Zdeňkom a Pavlom chytajú na nymfu pod kotviskom lodí. No nechytali na nymfu, ale na ikry - na jigový háčik imitujúci ikry, prípadne na háčik s pravými ikrami tu ťahali jedného dúhaka za druhým a neboli to žiadne malé „Karlíky“, ale pekné dúhaky medzi 45-60 cm, ktoré sa sťahovali k miestu, kde sa filetujú ulovené lososy.
Keď si Jirka všimol, že ich pozorujem, povedal mi: „Teraz niečo uvidíš.“ Vzal z filetovacieho stola hrsť ikier, ktoré tam zostali z kinga, ktorého tu ráno filetoval jeden z amerických rybárov, a hodil do vody pár guľôčok. Pod hladinou sa mihlo pár dúhakov. Hodil do vody o niečo viac ikier a voda sa zavarila. Potom podržal zvyšok ikier v ruke tak, že sa dotýkali hladiny a medzi dúhákmi sa rozpútala bitka - tie ryby mu doslova žrali z ruky! V sekunde nezostala ani guľôčka a Jirka musel uhnúť s rukou, aby ho rozvášnené dúhaky nepohrýzli! Scéna ako z jazierka s piraňami.
Nasledujúci lov lososov rozhodne taký dramatický nebol. Kým Saša s Lacom vyskúšali medzi miestnymi rybármi osvedčený spôsob lovu a „bobkárili“ pri lososej jame nad kempom, ja som sa na piesčitom mieste uprostred rieky pokúšal dostať nejakého lososa na mušku. Márne. Voda v rieke bola veľmi rýchla, a hoci som mušky, osvedčené v minulých rokoch, dodatočne zaťažil, nedokázal som ich dostať do hĺbky, kadiaľ sa lososy preťahujú. Rýb bolo v rieke navyše evidentne málo a sústredili sa na jamách, kam som sa s muškou nemohol dostať.
Moji priatelia zatiaľ vystriedali niekoľko lovísk, kde včera miestni rybári pár lososov ulovili: zakotvili vždy proti prúdu nad jamou a do jamy potom nahodili stogramovým olovom zaťaženú udicu s vrtuľou (spin-glow) na konci. Dopoludňajší lov lososov však priniesol len jeden nevydarený záber a na desiatich lodiach, ktoré sa pohybovali v našom okolí, sme videli uloviť len dva desaťkilové kingy. Zrak nám však vytrel „dedo“, asi sedemdesiatročný Švajčiar, ktorý do Cottonwood jazdí pravidelne viac ako desať rokov: nikam sa nenaháňal, dokonca ani motor na lodi nenaštartoval a priamo z lode zakotvenej pred kempom ulovil takmer dvadsaťkilového kinga. A ešte si so zdolávaním toho macka drzo počkal na chvíľu, keď sme sa my vracali naprázdno!
Zmena taktiky
Po obede sme vsadili na zmenu taktiky. Laco a Saša sa rozhodli „bobkáriť“ na jamách pod kempom, kde Saša chytával pri svojej poslednej návšteve Cottonwood, Zdeněk s Jirkom sa vydali rybárčiť so sprievodcom do nového ramena Lake Creeku a ja s Pavlom som zamieril na staré rameno Lake Creeku, kde sme chceli skúsiť nájsť nejakú lososiu jamu.
Jamy sme v čiastočne suchom koryte rieky naozaj našli, ale buď v nich bolo príliš málo vody, alebo sa tam preháňali len dúhaky a sivone malmö (Dolly Varden). Po celej štyri kilometre dlhej trase bývalého hlavného toku rieky, kde bývali aj 4 metre hlboké jamy, sme v pohode prešli a nebrodili sme viac ako po kolená! V nádhernej krištáľovo čistej vode bola vidieť každá ryba, ale losos tam nebol žiadny.
Cestou sme stretli ďalších päť rybárov, ktorí sa rovnako ako my snažili márne nájsť stanovište kingov. Došli sme až na miesto, kde sa tok rieky Lake Creek rozdeľuje na dve ramená. Bývalé hlavné koryto je tu z väčšej časti prehradené naplavenými stromami a pňami. Skoro všetka riečna voda sa valí užším korytom do lesa, v ktorom si určite časom vytvorí širší tok. Lenže to bude trvať pár mesiacov alebo rokov - zatiaľ si preráža cestu medzi podomletými brehmi a vyvrátenými stromami. Prejsť po takej rieke s motorovou loďou bude naozaj ťažké a zdolávať v tej spleti konárov, stromov a koreňov viac ako desaťkilové lososy priam nemožné.
Dva kingy - 10 a 14 kg
O niečo ďalej nad miestom, kde sa rieka rozdvojuje, som chvíľu pozoroval skupinky prívlačiarov aj muškárov, ktorí nahadzovali z kamenistých brehov a štrkových lavíc. Počas pol hodiny som videl zdolávať päť lososov. To už nevyzeralo tak beznádejne, navyše som si trochu zdvihol sebavedomie desiatimi dúhakmi, ktoré som chytil v poloprázdnom riečnom koryte počas návratu do Cottonwood. Na večeru som sa vrátil v lepšej nálade, ktorú ešte trochu vylepšil kuchár tristogramovými steakmi a Jirka so Zdeňkom, ktorí pod vedením sprievodcu ulovili na vrtule nastražené „na ťažko“ dva kingy - 10 a 14 kg.
Počas večeri bolo rozhodnuté – „bobkáriť“ pred kempom, kde každú chvíľu prejde motorová loď s ďalšími zúfalcami hľadajúcimi ryby, sa nám nikomu nechcelo, a tak zajtra vyrazíme proti prúdu rieky. Buď sa podarí nášmu sprievodcovi prejsť hore loďou alebo pôjdeme pešo. S plným žalúdkom som sa z jedálne dovalil na breh rieky, kde sa náš českomoravský muškársky team venoval tréningu nenažraných aljašských dúhakov. Ten večer Saša žiadneho bobra neulovil.
Pokračovanie nabudúce
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
