Je málo chvíľ v živote človeka, ktoré v ňom zanechajú také silné zážitky, že sa k nim vracia znova a znova, no najmä tých, o ktorých sníval a premenia sa na skutočnosť. Aj sny, ktoré máme, sa bojíme vysloviť, aby nezneli odvážne, a tak len v duchu dúfame, že sa splnia. Nakoniec súhra udalostí v živote dokáže prekonať aj tie najodvážnejšie sny a to dokonca aj tie rybárske...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2013
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tak to aj bolo počas októbrových 2 týždňov, ktoré sme strávili na čarovnom jazere Lac de Curton /RAINBOW lake/. O tomto jazere sa napísalo mnoho článkov, ktoré vyzdvihovali jeho krásu, rybiu obsádku, ale aj rybárske zážitky či sklamania. Už v čase pred približne rokom, keď sme prvýkrát s tímovým parťákom Dušanom Poltárskym vyslovili ideu, že raz v živote si musíme zachytať na tomto neprekonateľnom rybárskom revíri, sme narazili na problém, ako sa tam vôbec dostať. Niekoľko fórumových príspevkov hovorilo o takmer nemožnej „misii“, ktorá stroskotáva na obrovskom záujme rybárov z celej Európy, ako aj nemožnosti si miesto rezervovať inak ako osobne. Samozrejme, neverili sme, a dúfali, že nájdeme spôsob, ako sa s uvedeným problémom porátať...
Začalo sa to telefonátmi, na ktoré nik neodpovedal. A tak som požiadal francúzsku tlmočníčku - bývalú kolegyňu Ingrid, ktorej touto cestou ďakujem, aby volala čo najčastejšie na dostupné telefónne čísla, aby písala e-mail za e-mailom, pokiaľ nedostaneme odpoveď... Stále však žiadna odpoveď. Poslala tiež pár faxov, pochopiteľne, bez odpovede. Dokonca, zavolala známym do Francúzska, aby kontaktovali majiteľa jazera Pascala JOUSSEAUME – LOUCHATSA oni telefonicky – ako ináč, niekoľkokrát neúspešne... Toto všetko trvalo približne pol roka a naša nádej na rybačku snov sa rozplývala.
Konečne RAINBOW na dosah
Od roku 2002, keď sme prvýkrát skúsili čaro boiliesovej rybačky v zahraničí na priehrade Palotás, sa počet výprav za šupinatými krásavcami postupne zvyšoval. Najprv to bolo na legendárne jazero Háromfa, neskôr sa pridali ďalšie revíry ako Merenye, Nagy Kalló, Maconka. V lete roku 2012 sme si dopriali pár dňovú výpravu tiež v Maďarsku, počas ktorej sme si zachytali krásne jedince. Neboli to žiadne osobáky, ale 38 kaprov od 8 do 15 kg, čo určite poteší.
Na to, ako sa nám páči a darí, sa prišiel opýtať aj majiteľ jazera. Po družnej debate mi nedalo, keďže som vedel, že má za sebou niekoľko úspešných výprav na RAINBOW, porozprával som mu o našej snahe sa dostať do „Mekky“ kaprárčiny. Na to vytiahol telefón, dal mi telefónne číslo a povedal: „Ak vás tam niekto dostane, tak je to Imre.“
A tak som o pár dní volal Imreho... Zdvihol telefón a po oznámení, o čo nám ide, mi hovorí: „Chlapi, vy máte ale šťastie, pred troma hodinami mi rezerváciu odriekli, máte 4 hodiny na rozmyslenie!“ O 10 minút som volal späť, že ideme...
Ako sa to má robiť
Po potvrdení záujmu ma informoval o ďalšom postupe: „Dostanete pozvánku na spoločné stretnutie rybárov zúčastnených na výprave od 13. do 27.10.2012, kde si vyžrebujete miesto lovu, ďalej vám vysvetlím pravidlá lovu a správania sa pri vode, poskytnem odporúčania na cestu /pozn.: 2 260 km/ ako aj rád odpoviem na všetky vaše otázky.“
To, čo nás o mesiac čakalo, bolo viac ako prekvapením. Prenajatá reštaurácia s otvoreným barom, spoločný obed (vynikajúce maďarské špeciality formou švédskych stolov), prostredie spestrené fotkami úlovkov a lovcov, mapou jazera, prezentácia a srdečné správanie hostiteľa. Všetci 24 rybári výpravy ho rešpektovali, konzultovali dotazy, na ktoré srdečne odpovedal, bolo to proste perfektné.
Príprava, cesta, príchod...
Dôvodom, prečo píšem o podrobnostiach mimo samotného lovu je skutočnosť, že pred samotnou výpravou sme desiatky hodín presedeli za počítačom a na internete sme sa snažili zohnať informácie o jazere. Okrem príspevkov, ktoré toto legendárne jazero čiastočne opisujú, ďalšie informácie sa zháňali ťažko. Tak napríklad všetci píšu, že je to pri Bordeaux, ale že je to pri dedinke Le Tuzan, že treba ísť trasou cez Viedeň - Passau – Saarbrücken – Paríž - Belin Beliet – Hostens - Le Tuzan, to sme nenašli. Pár rybárov nakoniec počúvalo GPS a namiesto mýtnych poplatkov 85 € platili cez 200 € za jednu cestu.
Príchod - začíname
Po 23 hodinách jazdy /aj keď 22 hodín po diaľniciach/ sme dorazili do cieľa 12.10.2012 večer, deň pred začiatkom lovu. Hostiteľ nás, tak ako prvýkrát na spoločnom stretnutí v Maďarsku, srdečne privítal. Po jedinom, čo sme túžili, bol spánok, ale napriek únave sme ešte približne 2 hodinky strávili v rozhovore s prítomnými rybármi. Pri tejto príležitosti nás Imre opätovne nezabudol upozorniť na pravidlá lovu a udržiavania poriadku, ktoré sú tu veľmi prísne.
Jeden príklad za všetky: majiteľ nám nepovolil lov, napriek tomu, že miesto, na ktorom sme lovili /7, 8, 9/ bolo už niekoľko hodín voľné, predtým, ako ho dôkladne neprezrel jeho pracovník, nevyčistil hrabličkami... Musím sa priznať, s takým poriadkom a čistým prostredím na jazere, kde sa loví 51 týždňov v roku /1 týždeň je jazero uzavreté pre dôkladnú údržbu a čistenie stanovíšť/ som sa nestretol. O jedenástej nám povolil presun na stanovište. Vybaľovanie, príprava udíc - na jednotlivých stanovištiach sa chytá na 4 prúty na 1 rybára - ale najmä rozhodovanie o miestach pre položenie montáží, sa skončilo pol hodinu pred zotmením.
Vrátim sa ešte k miestam. Viete si predstaviť, že na väčšine jazier máte problém nájsť zlom, prekážku, ktorá sa líši od okolitého rovného dna a tu zrazu zlomov a prekážok máte desiatky až stovky? To, čo nám sonar ukazoval, sa nedá opísať. Hĺbka vody od 1,6 do 7 metrov, prechody/zlomy z 2-5 metrov, plató veľké niekoľko desiatok m2, potopené stromy, ostrov, zátoka za ostrovom, kde by bol hriech nedať montáž...
Rozhodovanie bolo ťažké, nakoniec sme vybrali 8 miest, ktoré sme už do konca lovu nezmenili... Radíme všetkým, ktorí budú mať to šťastie loviť na RAINBOW, jednu stratégiu, ktorú bude síce ťažké dodržať, najmä, ak zábery nebudú prichádzať, ale bude určite správna: nemeňte montáže skôr ako za 5-7 dní!
Prekvapivo, prvú rybu sme chytili po 24 hodinách. Šupináč 13,50 kg zaručil, že náš tím neodíde z RAINBOW bez ryby a záberu. Znie to neuveriteľne, ale veľa výprav končí po 10 - 14 dňoch bez záberu. Ostali sme naozaj prekvapení, keď nám spomínali kaprárske legendy, ktoré napriek mnohým úspešným výpravám to neraz balili bez záberu. A tak náš základný cieľ bol splnený. To, že to bude moja posledná ryba na dlhých 6 ďalších dní, som netušil...
Zázračná guľôčka Dynamite Baits
Nie je tajomstvom, že na RAINBOW /ale určite nielen tam/ sú kaprie obry opatrné. Ich opatrnosť spočíva v selektovaní nástrah, čo vysvetľuje aj čas, ktorý montáže musíte ponechať vo vode. Proste, čerstvé, resp. 1-2 dni vymáčané a sušené boilies neprijímajú. Pýtali sme sa, čo je dôvodom a dostali sme veľmi zaujímavú odpoveď. V jazere žije bližšie neurčená huba, ktorá obrastie okolo všetkého, čo do vody vložíte za 2-3 dni. Väčšie ryby prijímajú len nástrahy, ktoré sú takto „hubou“ pokryté. Samozrejme, výnimky potvrdzujú pravidlo, ale verte nám, väčšina záberov prichádzala po 3 dňoch.
Ďalším odporúčaním bola nástraha s menším priemerom: 15 mm pop-up od Dynamite baits príchuť Pineapple-banana /Ananás-banán/. Poradili nám minimálne na 3-4 udice použiť uvedenú nástrahu samostatne – nakoniec sme chytali až na 6 prútov s uvedeným boilies. Na ďalšie dve montáže sme nastražili brazílsky orech resp. Dušan potápavé boilies tiež od Dynamite baits Robin RED /tu sme používali aj pelety rovnakého druhu/ a Tigrí Orech /Tiger Nuts/, čím sme aj zakrmovali.
Celé kŕmenie spočívalo v koncentrovanom kŕmení 15-20 guliek s priemerom 20 mm, ja som niekoľko z nich aj rozpolil, pár kusov peliet a 1-2 lopatiek partiklu /cca 0,5 kg/. Partikel tvoril fermentovaný alebo varený tigrí orech, mega kukurica s priemerom 2-3 cm, namáčaná repka olejná, varený brazílsky orech, ale aj fazuľa.
Šupináč 40,10 kg - 10 dkg od svetového rekordu
Na tretí deň večer krátko po pol desiatej zaznamenal Dušan /práve telefonoval so synom/ záber na udicu s 15 mm pop-up montážou. Keďže som sa nachádzal bližšie k prútu, tak som ho sekal. Zdôrazňujem, že pri takýchto výpravách je tímová práca to najdôležitejšie. Veď o úspechu alebo neúspechu rozhodujú sekundy. Neseknúť rybu včas, nechať ju zájsť do prekážok len z malichernosti, že prút je kolegov, je absolútny nezmysel a nezodpovednosť. Tiež rozmiestnenie udíc do vlastných stojanov, a tým byť obmedzený na len určitú časť miest nemá význam.
Zásek nebol silný, keďže sme používali 300 g olová, ktoré zabezpečovali zásek ryby. Všetky ryby sme zdolávali z člna, a tak sme o 5 minút boli nad kaprom. Dušan ho začal zdolávať. V ďalších minútach nás niekoľkokrát s člnom pootáčal, potom sa mu ho podarilo dostať na hladinu. Naozaj perfektne ho podržal na podobratie. Po podobratí sme na chvíľu skameneli, ale stále sme kapra nevideli celého. Ozajstné prekvapenie nastalo, keď sme ho chceli v sieťke podberáka zdvihnúť - proste to nešlo.
Nakoniec sme ho spoločne opatrne vložili do saku, a odvážili. Váha po odrátaní vážneho saku ukázala niečo cez 40 kg! Okamžite som volal Imreho, ktorý bol pri nás o 3 minúty /s ďalšími 15 rybármi, ktorým oznámil chytenie ryby okolo 40 kg cez vysielačku/ aj s certifikovanou váhou. Po odvážení na druhej certifikovanej váhe konštatoval: „Chlapi, rovných 40,10 kg!“ Všetci asi čakajú, že sa začalo nekonečné fotenie, pózovanie, kamery... „Nie!“ prikázal lovcovi, a oznámil, že fotiť sa môže len vo vode /16.10.2012!/ a ryba musela byť čím skôr pustená. Myslím, že tu sa začína profesionalita. Neskôr sme sa dozvedeli, že to bol 1. šupináč nad 40 kg chytený na RAINBOW a, samozrejme, aj to, že šťastný lovec nepokoril svetový rekord Markusa Pelzera, ktorému sa podarilo v Nemecku chytiť kapra s hmotnosťou 40,20 kg. Myslím však, že toto šťastného lovca mrzí najmenej! Uznaním však priamo na mieste lovu, za roky, ktoré venujeme kaprárčine, boli 2 fľaše originál šampanského od majiteľa Pascala, ktoré nám prišiel osobne odovzdať.
Celkom 18 rýb
Za 14 dní úžasného lovu, ktoré ubehli neuveriteľné rýchlo, sme chytili 18 rýb. Stratili sme len 1 rybu, ktorá vyrovnala háčik. Chytili sme takmer svetový rekord šupináča 40,10 kg, ďalší osobák lysca 23,10 kg ako aj 19,45 kg a šupináče 19,91 kg, 2x 17,50 kg, 17,20 kg, 2x15,50 kg a 15,20 kg... Zdolávanie týchto krásavcov, ale aj menších „kolegov“ od 10 do15 kg bolo nezabudnuteľným zážitkom. Pop up Ananás-Banán15 mm nás priviedol z toho k 14 rybám, 3 ryby boli chytené na potápavé boilies rovnakého výrobcu a jedna ryba na brazílsky orech. Prekonali sme vlastné očakávania, pričom zo srdca ďakujeme všetkým, ktorí nás podporili. Osobitne ďakujeme za profesionálnu starostlivosť a podporu Rybárskym potrebám STANO v Lučenci za podporu nášho tímu. V neposlednom rade, ďakujeme našim rodinám, ktoré chápu našu vášeň a vedia, že žiť bez rýb, by ani nebolo možné.
Členovia Dumi Carp teamu svojím umením, skúsenosťami a, samozrejme, úlovkami preukázali, že sa môžu právom radiť medzi najlepšie na svete. Úspech neunikol pozornosti vo firme NORMARK, s.r.o., ktorá na českom a slovenskom trhu značku Dynamite Baits reprezentuje. NORMARK ako výhradný dovozca a distribútor ocenil úspešného lovca darom v podobe vybraných produktov Dynamite Baits v celkovej hmotnosti opisovaného kapitálneho úlovku. Kolekcia vybraných špecialít s hmotnosťou 40 kg tak celkom iste a právom skončí v rukách majstrov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
