Nerád delím a posudzujem lov kaprov podľa štyroch ročných období. Dôležitosť štyroch ročných období vidím „predovšetkým“ v tom, ako sa má rybár k vode vystrojiť a vybaviť po stránke materiálnej. Kapry môžeme chytať v zime celkom dobre – tak ako v lete. Je veľa lokalít, kde aj cez Vianoce teplota vody signalizuje rovnakú hodnotu ako inokedy v roku. Čo je na tom považované za lov „zimných kaprov“?
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2013
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Povedal by som, že vcelku nič. Viem, že s každým ročným obdobím sa väčšinou menia poveternostné, svetelné podmienky, ktoré sčasti ovplyvňujú kapry. Toho som si vedomý, ale oveľa väčšiu dôležitosť venujem teplote vody, v ktorej ryba žije. Práve ona je tým rozhodujúcim faktorom celého životného pochodu. Preto používajme slovné spojenie „lov zimných kaprov“ podľa teploty vody, ktoré nie vždy musia byť závislé od ročného obdobia.
Je čoraz viac rybárov, ktorí pokúšajú svoje šťastie aj v takýchto nízkych teplotách vody. Názory, že kapry sú zahrabané v blate a prebúdzajú sa až na Veľkú noc, sú nepravdivé. Chytiť kapra v minimálnych teplotách vody je veľmi ťažké a zložité, ale nie nemožné. Pre rybársku spoločnosť zaoberajúcou sa produkciou mäsa je táto oblasť uzavretá. Kapor sa v zime neprikrmuje, a tak nemá najmenší význam špekulovať nad tým, či niečo žerie alebo nie.
Výskumy odborníkov
Začal som rybárčiť a sledovať kapry v minimálnych teplotách vody. Strávil som na brehu českých vôd dlhé chvíle iba pozorovaním. Nebránil som sa ani dlhodobým výpravám s prútmi. Boli to náročné momenty, ale dokázal som si, že kapry je možné uloviť, a to dokonca aj pod ľadom alebo na dierkach. Tiež vďaka RNDr. Z. Adámkovi som si prečítal o mnohých svetových výskumoch, ktoré mi pomohli objasniť moje otázky. Veď za použitia rádiotelemetrie bolo skúmané správanie a aktivita kapra obyčajného pri zimovaní v oblasti chovu kapra Waldviertel v Rakúsku, ktorého výsledky následne citujem: „Všeobecne sa usudzuje, že sa kapor zhromažďuje v hlbších oblastiach rybníka, v tzv. ,zimnom lôžku‘, kde znižuje svoj metabolizmus a aktivitu plávania. Tento rozšírený názor nebol však preukázaný serióznym vedeckým skúmaním. Dôvodom tohto chatrného základu vedomostí sú problémy monitorovania aktivít plávania kapra v rybníkoch pokrytých ľadom a znížená viditeľnosť. Rádiotelemetria však môže poskytnúť vhodnú techniku pre štúdium správania kapra pri zimovaní, bez toho, aby bol rušený. Počas troch zím bolo 31 kaprov s hmotnosťou 1 200 – 2 300 g označkovaných implantovanými vysielačmi a nasadených do troch rybníkov (22 000 - 44 000 m2). Počas zimných mesiacov (od novembra do marca), boli niekoľkokrát týždenne lokalizované pozície rýb a bola zhodnotená aktivita kapra. Taktiež boli zaznamenávané parametre prostredia, ako je hrúbka ľadovej pokrývky, poveternostné podmienky, teplota vody a rozpustený kyslík a porovnávané s aktivitou kapra. Údaje získané rádiotelemetriou ukázali, že pokojová aktivita kapra mala súvis s teplotou vody. Nepodarilo sa nájsť žiadne dôkazy pre typické ,zimné lôžka‘. Pokiaľ sa týka redukcie metabolizmu a aktivity, tá bola jasne vyššia, než sa predpokladalo. Za podmienok nízkeho kyslíka aktivita rýb nesúvisela s teplotou vody. V tomto prípade kapor vykazoval zvýšenú aktivitu a pohyboval sa smerom k plytkým oblastiam blízko prítoku rybníka, kde bola dostupná chladnejšia, ale lepšie okysličená voda. V podmienkach miernej zimy sa kapor obyčajne tejto oblasti vyhýbal. Tento jav je dobre známy z vizuálnych pozorovaní a teraz bol dokumentovaný pod ľadovou pokrývkou rádiotelemetriou bez stresovania kapra.“
Väčšia šanca cez deň
Alebo ďalší komentár Michala Urbánka, nášho popredného potápača, kameramana a pozorovateľa rýb vo voľných vodách, ktorého tiež citujem: „Veľa ľudí, ale aj rybárov sa domnieva, že sa kapor cez zimu prestáva kŕmiť. Našimi ponormi sme si overili, že to tak nie je. Aplikovali sme krmivo blízko ku kaprom a pravidelne boli miesta vyžraté. Samozrejme,
že kapor prijal mnohonásobne menej potravy, ako pri teplotách vyšších, ale dôležitým poznaním bolo, že sa vôbec kŕmi. A ako sa kapor správa? Jednoduchá odpoveď. Kapor je spomalený, ale pod ľadom čas od času cestuje za potravou (krátke vzdialenosti) alebo pokojne pláva vyhrievať sa za slniečkom. V každom prípade nemôžem potvrdiť výrok, že kapor vyhľadáva hĺbky. Kapor sa, samozrejme, stráni pobrežných častí lokality (0,5 m - 1, 5 m), ale keď zabudneme na tieto výrazné plytčiny, môžeme kapra nájsť kdekoľvek. Zo svojej skúsenosti väčšie kapry stretávam na rovnakých miestach, nech má voda 20 °C alebo 4 °C. Ako je to s jeho aktivitou v určitú dennú dobu nemôžem objektívne posúdiť, pretože vo vode nie som 24 hodín denne. Ale jedno poznanie, ktoré vás kaprárov bude zaujímať mám. Zakaždým, keď sa potopím v nočných hodinách, nachádzam kapry v úplnom pokoji. Nevidel som ich nikdy v pohybe, nieto prijímať potravu. Ležia vedľa seba a koľkokrát si na ne môžem aj siahnuť a to dokonca aj s kyslíkovou bombou, ktorú tak nemajú rady. To sa mi v teplejšej vode nikdy nestane. Naopak, ak príde deň, trochu slniečka, kapor akoby ožil. Začína sa pomaly rozplavovať (nie v stĺpci, ale pri dne). Takže rozdiel medzi nocou a dňom v správaní kapra pri minimálnych teplotách vody je jednoznačný. Z toho vyplýva, že za denného svetla máte mnohonásobne vyššiu šancu na záber.“
Nájdite kapriu špajzu
Od Michala Urbánka a ďalších potápačov, ako je známy slovenský fotograf Dr. Peter Áč, som sa ešte dozvedel, že kapor je počas minimálnych teplôt hlavou rôzne „zapichnutý“ v telese hrádze alebo ukrytý vo vodných prekážkach (dokonca zaberá aj pozíciu bruchom ku hladine). Taktiež, že aktivita kaprov bola zaznamenávaná v krátkych časových a pravidelných horizontoch. To znamená, že sa kapry v určitý čas vydávajú na krátke trasy za potravou alebo okysličiť si žiabrový aparát.
Kapor v chladnej vode neplytvá energiou. Presne vie, kde je potrava zastúpená v najvyššej hojnosti a pláva najkratšou cestou priamo k nej. Ak to tak môžem nazvať, tak kapry majú také špajze, alebo zásobárne potravy. Všimol som si to na rybníkoch, ktoré sa po zime vypúšťali. Domnievam sa, že tieto priehlbiny sú bohaté na prirodzenú potravu a kapor ich z týchto dôvodov navštevuje. Nemyslím si, že by som tieto miesta mal považovať za „zimné lôžka“.
Raz sa mi pri týždennej výprave podarilo nájsť tieto špajze. Montáže som, pochopiteľne, položil priamo do nich. Zábery mi prichádzali pravidelne v popoludňajších hodinách a za týždeň som ulovil 22 kaprov do 75 cm. Nechytil som žiadneho velikána, ale na teplotu 5,5 °C, ktorú vtedy voda mala, som bol veľmi potešený.
Skúsil som uložiť udice do iných častí rybníka, ale nemal som jediný záber, aj keď som vedel, že kapry sú v tesnej blízkosti mojej nástrahy! Prečo sa o tom vôbec zmieňujem? Práve preto, že nájsť špajzu môže znamenať ďaleko väčší úspech, ako loviť kapry v ich tesnej blízkosti. Nehovorím, že by bolo nemožné uloviť kapra v jeho útočisku (tam, kde trávia najviac času) atraktívnou nástrahou, ale udica umiestnená v komore je podľa môjho názoru oveľa účinnejšia.
Mojich šesť pravidiel
Kapor sa najčastejšie zdržiava pri vodných prekážkach, nerovnostiach, kamenných hrádzach, pilieroch mostov atď. Ako už vieme, nie je pravidlom, že sa kapor musí zdržiavať v hlbšej vode, ale lavice zo 4 m do 10 m budú ďaleko lepšie, ako lavica z 1 m do 2 m. Kapor ich rád kopíruje a v ich bezprostrednej blízkosti mení i on sám svojou hĺbkovú pozíciu podľa slnečného žiarenia, kyslíka a iných fyzikálno-chemických vlastností vody.
A ako nájsť špajze kam čas od času kapry zavítajú? Veľmi záleží na akom type vody chytáte. Iná situácia bude napríklad na riekach, ako na rybníkoch. Na riekach by som skôr odporučil loviť v ich dolnom úseku (nad splavom), pri pilieroch mostov, v komorách, v spadnutých stromoch a v pobrežných partiách pokojnej a hlbšej vody.
Zimný lov kaprov na riekach je „jednoduchší“, ako na stojatých vodách. Kapor musí byť v rieke v neustálom pohybe, čo ho núti ustavične prijímať potravu.
Buďte neustále v strehu
Viem, že je zložité vyrobiť kvalitné návnady do takýchto podmienok a ešte zložitejšia je ich prezentácia. Nemám žiadnu svoju zimnú nástrahu ani návnadu, ktorú by som zaradil na najvyšší stupienok. Tým sa snažím naznačiť, že je veľmi dôležité experimentovať, než dôverovať stále jednej, aj keď osvedčenej návnade. Kapry sú vo vode od 4 do 8 °C veľmi vyberavé. Dva dni môžu fungovať sladké návnady a tretí deň zase slané.
Rovnako tak to je aj s príchuťami, proteínovým zložením atď. Stávame sa akýmisi experimentátormi, ktorí sa snažia trafiť do chuťových buniek kapra a vyvolať v ňom myšlienku pre požitie „sústa“. V poslednom čase veľmi rád používam nástrahu Nutric Acid, ktorá dobre pracuje aj v chladnej vode. Osvedčila sa mi tak na dno, i ako pop-up. Zvýrazňujem ju dipom a jemnou vrstvičkou boilies pasty.
Nezabudnite tiež „naštelovať“ hlásiče na najvyššiu citlivosť a buďte v strehu. Jedno pípnutie môže znamenať kapra v kontakte. V teple domova sa všetky taktiky spriadajú ľahko. Prax však vyzerá inak. Aby ste vydržali niekoľko dní pri vode a mohli uloviť jednu zo svojich najcennejších rýb, budete potrebovať aj mnoho vybavenia pre „zimnú kaprárinu“. Až potom budete môcť uskutočňovať svoje taktiky na 100 %.
O „zimnej kaprárine“ toho vieme stále viac a viac. Poznávame, že aj ona má svoje čaro a sem tam sa kapra podarí uloviť. Veľmi ma teší, že sa začíname čoraz viac stretávať v počasí, v ktorom na seba skoro ani nevidíme. V baranici a s dopadajúcim vločkami na riasach sa koľkokrát len počujeme. Sme však tam, pri vode, v počasí, keď vyrážajú naozajstní odvážlivci.
1) Ak vodu dobre poznám, prvýkrát začnem chytať na miestach, kde sa mi už v minulosti darilo. Veľakrát majú kapry rovnaké špajze rok čo rok. Niekedy to zase tak nie je, ale stojí zato to vyskúšať.
2) Keď lokalitu nepoznám, snažím sa čo najskôr zmapovať dno a vyhľadať vodné prekážky, lavice atď. Nie kvôli tomu, že by som práve chcel začať lov tam. Tieto miesta mi slúžia ako základný bod, od ktorého sa môžem odraziť. Vžite sa sami do seba. Vo chvíli, keď nebudete mať energiu na rozdávanie a vonku bude zima, pôjdete do 50 m vzdialeného obchodíka pre jedlo alebo do 500 m vzdialeného? Berte tieto miesta ako váš domček a dobre si ich označte.
3) Teraz sme vo fáze, keď máme nájdený domček a musíme nájsť špajzu. Najprv sa uistite o štruktúre dna. Ak bahno zapácha čpavkom, ihneď zabudnite na chytanie nad týmto povrchom. Ideálna vrstva pre život bentických organizmov je od 10 do 15 cm. Výbornými miestami sú odumierajúce časti rastlín, ak ich nie je príliš veľa, aby tento proces minimalizoval obsah rozpusteného kyslíka. To isté niekedy platí aj pri tlejúcom lístí. Špajza bude jednoznačne situovaná tam, kde sú optimálne podmienky pre organizmy dna!
4) Ak je dno piesčité a neúrodné, môžu vás zachrániť len miesta s výskytom mušlí. Tie sa hľadajú veľmi ťažko, ale olovnicou som sa ich naučil hľadať. Olovko po nich typicky skáče a silná šnúra je zodratá. Ak v teplom období máte čas a viete o mušľových laviciach, určite si to natrénujte.
5) Poslednou možnosťou ako nájsť špajzu je priestorové chytanie, ktoré veľmi rád využívam po celý rok. Jeho nevýhodou je časová náročnosť a malý počet dovolených prútov. Po väčšinu roka mi stačí chytať na dva prúty. Niekedy aj tie dva sú príliš, ale teraz by som ich skutočne potreboval viac. Spočítajte si koľko dní budete loviť a snažte sa po piatich až desiatich metroch každý poldeň alebo deň posúvať montáže, presne tak, aby ste prechytali čo najviac miest v blízkosti svojho „domčeka“. Ak ste niekde zaznamenali aktivitu, tomuto miestu venujte pozornosť a s ďalším prútom pokračujte v hľadaní špajze ďalej. V krajinách, kde je dovolené chytať na štyri prúty, je práca časovo menej náročná, ale aj tam som miesta menil po dvoch dňoch a až desiaty deň sa mi podarilo nájsť miesto, odkiaľ chodili pravidelné zábery. Priestorovým chytaním možno nájsť miesta, vďaka ktorým sa môžete ohriať aj napriek tomu, že ortuť teplomera ukazuje hlboko pod nulou.
6) Šiestym a pre mňa najdôležitejším bodom, ktorým sa v chladných dňoch riadim, je potreba byť: trpezlivý, vytrvalý, PRIPRAVENÝ.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
