Prvýkrát som sa stretol s odporom, ktorý bol fascinujúci. Prút zohnutý po posledné očko vo vode dával tušiť, že to nebude kaprie bábo. Ťah bol obrovský a ja som lietal v siedmom nebi..
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 7
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Časy, keď bolo času na rybačku dostatok, sú už asi nenávratne za mnou. V súčasnosti sa snažím využiť každú príležitosť, čo sa naskytne a vybehnúť k vode, vymaniť sa zo všedného stereotypu. Opísaná situácia nastala aj na začiatku roka, keď som prehovoril priateľku a parťáka s rodinou na chatu pri jazere, ktoré som už viackrát predtým navštívil. Zdalo sa to ideálne prepojenie dovolenky v pohodlí, čo ocenili naše nežnejšie polovičky a lovu kaprov. Možnosť venovať sa priateľke a kaprom zároveň, by bola hlúposť nevyužiť.
Olovnica – výborný pomocník
Presne pred rokom, na rovnakom jazere, sa nám podarilo podobrať krásne kapry, tak sme boli plní očakávaní, čo tohtoročná dovolenka prinesie. Návnady sme zvolili rovnako, ako na minulej výprave, keďže fungovali nad očakávania a skutočne nebol ani najmenší dôvod niečo meniť. Dobre vysušené 3XL-ko, 3XL-kových rozmerov je už mnohokrát potvrdená zbraň na slizké obry.
Pod vodou bolo viac potenciálne dobrých miest s rôznou hĺbkou, povrchom a s rozmanitou podvodnou flórou. Pri výbere svojho miesta lovu, okrem sonaru, vždy používam veľmi podceňovanú olovnicu. Prakticky pri vode som takmer ani nevidel iného rybára, ako si pred položením montáže preklepáva dno. Táto pomôcka mi vždy celkom presne určí hĺbku sedimentov, prípadne som aj schopný odobrať vzorku bahna a v člne si ju detailne pozrieť. Skúmam, či sediment obsahuje živočíchy, ako sú patentky, niťovky, prípadne niečo iné, alebo je mŕtvy bez známok života, čiže potravy pre ryby. )
Niekedy je možné odhaliť aj mušľové pole, keď olovnica naráža na schránky. Používam olovnicu s neprieťažným lanom, namotané na H – bójke. V prípadoch, keď potrebujem položiť montáž veľmi presne, doslovne na pár centimetrov, postupujem tak, že si naklepem požadované dno a nechám ,,háčko“ na hladine, presne nad nájdeným nádejným miestom. Montáž v pokoji položím presne k olovnici, ktorú následne vytiahnem a mám istotu, že všetko je presne podľa predstáv. Chce to len trošku praxe a úsilia navyše, táto metóda prieskumu dna býva často kľúčová a vytvára rozdiely medzi úspešnými a oddychujúcimi rekreantmi.
Krok k úspechu
Dovolenku/rybačku sme začali pár hodinami v člne, no s výberom lovných miest sme boli spokojní, čo je podstatný krok k úspechu. Na nájdených miestach sme prestreli stôl a netrpezlivo čakali na štvrtú hodinu rannú. Tá aj prišla, a my sme ako mátohy vyvážali. Neviem, kto tento zákon vymyslel, ale mám pocit, že ho celkom určite nikdy nestretnem na vode vyvážať o štvrtej ráno.
Zábery nenechali na seba dlho čakať, čo bolo aj naším smelým plánom. Zábava to síce bola, no srdce túžilo po kapitálnejších úlovkoch a tomu som postupne aj prispôsoboval taktiku kŕmenia a miesta. Jeden z úlovkov bol dokonca starý známy ,,Jednooký Bill“, kapor, ktorého sme tak nazvali podľa nepárneho počtu očí. Ukázal sa nám opäť, potešil a nechali sme ho ísť si svojou cestou. Kapry s dôverou žrali boilies, a tým nám spríjemňovali našu rodinnú dovolenku.
Na navijaky som namotal minulú sezónu nové šnúry Totalcontact, v ktorých vidím množstvo výhod a doposiaľ sa javia ako výborný pomocník. O neprieťažnosti šnúr som, samozrejme, vedel, no nerátal som s tým, že mi kapry budú opakovane sťahovať udice do vody. Zvyknutý na silóny, na pevnejšie nastavené brzdy, no nezvyknutý trištvrte dňa kotvičkovať a hľadať na dne rybníka prút s navijakom. Aj keď som si dával následne pozor, podobná situácia sa odohrala celkovo trikrát. Odvtedy si dôkladne pripevňujem prúty na brehu a odporúčam to všetkým, čo majú na svojich cievkach šnúry.
Jedna z najkrajších chvíľ
Štvrtý deň sme sa prebudili konečne do poriadneho vetra. Okamžite som si spomenul na kapra spred roka, ktorého som podoberal v člne, zafúknutom veľmi ďaleko od pôvodného miesta. Intenzita a nápor vetra boli veľmi podobné, tak som si s nostalgiou zaspomínal na tohto siláka. Vlny a prekysličená voda mi dávala nádej.
Do obeda sa nedialo nič, no okolo jednej som zasekával kapra. S člnom sme sa priplavili nad rybu, a prvýkrát som sa stretol s odporom, ktorý bol fascinujúci. Udica zohnutá po posledné očko vo vode dávala tušiť, že to nebude kaprie bábo. Ťah bol obrovský a ja som sa vznášal v siedmom nebi. Možno aj ôsmom. Kapra som podoberal už v maximálnej eufórii a endorfíny mi tlačili na mozog.
Jedna z najkrajších chvíľ je vždy nadvihnutie kapra v sieti podberáka a uloženie na podložku. Jednak bezprostredne ucítim ťažobu ryby, a prvý raz zbadám fešáka v plnej kráse. Parťák neprestával opakovať slová, že takú rybu ešte nikdy nevidel, čo bol pre mňa fajn kompliment a pocit šťastia sa len stupňoval. Na brehu po obhliadke ryby nám bolo jasné, že nie je chytený prvýkrát. Bol to práve kapor, na ktorého som v to ráno myslel. Podobné počasie, ako pred rokom a opäť zabral. Pred dvomi rokmi ho ulovil parťák Robo. Vtedy vážil 19,80 kg a meral 105 cm. Tentoraz už bol o trošku väčší a navážili sme mu ohromných 22,7 kg. Vidno, že rybe sa darí vo svojom prirodzenom prostredí a ja len pevne dúfam, že sa jej bude dariť ešte veľa rokov.
Príbeh sa neraz končí v mrazničke
Je zaujímavé sledovať koľkokrát sa chytí tá istá ryba, na akých miestach, na akú nástrahu, jej prírastky na hmotnosti a dĺžke, prípadne úbytok a z týchto indícii si poskladať ucelenú predstavu o jej živote. Niektoré kapry sa chytia na tom istom mieste opakovane, prípadne len v malom okruhu, no iní cestovatelia putujú mnoho kilometrov po rieke (v prípadoch, že im to nie je znemožnené haťami, či priehradami).
Zaujímavé je, že ten istý jedinec sa ukáže v priebehu dvoch rokov viackrát a potom, ako keby sa stratil a príde znovu po rokoch. Otázkou ostáva, či skúsené ryby podcenia situáciu a opäť neodolajú lákavým návnadám, či ich hlad donúti pozbierať ľahko dostupnú potravu, alebo proste zabudnú na predchádzajúce negatívne skúsenosti. Bohužiaľ, stávajú sa nanešťastie aj také udalosti, že ryba spraví radosť mnohým kaprárom, no raz sa pomýli, chytí ju mäsachtivý chamtivec a jej príbeh sa skončí v mrazničke. Stane sa z neho na dva dni v krčme, či doma hrdina, a zároveň mnohými rybármi nenávidený a preklínaný navždy.
Som presvedčený, že je ešte mnoho kaprích mohykánov, ktoré chytené doposiaľ neboli. Čakal by som ich najmä na divokých vodách, kde nie sú odkázané na krmivo hodené do vody. A práve táto myšlienka ma ťahá dopredu, uloviť kapra, ktorého neoklamal doposiaľ nikto predo mnou.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
