Nechcel by som nikoho uviesť do omylu. Nie, nechystám sa predať udice a upustiť od takého krásneho koníčka ako je rybárčenie. Rád by som iba vyrozprával jednu krátku príhodu, ktorá sa udiala na jednom krásnom rybárskom revíri na Gemeri. A že prečo? Nuž, iba tak pre radosť fanúšikov háčikov a možno aj tak trochu pre poučenie. Veď ako sa vraví, trpezlivosť ruže prináša, a tak to bolo aj v mojom prípade.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Mám jednoduchý plán
Už celý týždeň som mal nutkanie vybrať sa k vode. Ako keby som bol cítil, že sa blíži koniec pekných dní a sezóna sa skracuje. V nedeľu po celotýždňovom pracovnom zhone konečne nastáva vytúžená chvíľa, keď do kufra auta nakladám výbavičku. Do termosky ešte kávičku, k tomu zopár jabĺk a, samozrejme, foťák. Ten nesmie nikdy chýbať. Veď kto by potom uveril našim mokrým príhodám od vody?!
Cestou sa ešte zastavujem a pokúšam sa na kosťáky nachytať plotičky a červeničky na nejakého toho zubatého dravca. Keď ich mám zopár vo vedierku, tak ma už nič nezastavuje a o deviatej doobeda sa rozkladám na brehu rybníka.
Mám jednoduchý plán. Zamýšľam len niekoľko hodín pobudnúť na rybách a na vzduchu si prevetrať hlavu. Jednu udicu nastražím na mŕtvu rybku na ťažko. No a s tou druhou si zafeedrujem. Čo keď predsa aj feeder niečo ohne? Pre zvedavosť ešte zabodávam akvaristický teplomer do vody pri brehu. Po chvíľke sa teplota ustaľuje na desiatke. Ktohovie aká môže byť teplota vody v hĺbke?!
Treba už iba čakať...
Ako plánujem, tak aj konám. Na jednoháčik veľkosti 3/0 cez hlavičku nastražujem mŕtvu rybičku a s ráznym švihom ju s pomocou šesťdesiatgramového olova nahadzujem čo najďalej do vody. Podarilo sa mi ju nahodiť asi na šesťdesiat metrov. Pred dopadnutím ešte prstom pribrzďujem vlasec, aby sa zostava natiahla a rybka nezamotala do vlasca. Treba už iba čakať. Ak budú zubaté pri chuti, tak sa možno nejaký zubáč dá nalákať.
Po rozbalení heavy feedra si miešam krmivo do košíka. K zmesi pridávam práškový posilňovač, a čo je dôležité, do zalievacej vody prilievam CSL tuning arómu na studené vody. Je to moje eso, keď toto nepomôže, tak už asi nič. Spolieham sa na jej účinok.
Postupne prilievam aromatizovanú vodu do zmesi a miešam. Po doladení lepivosti mi už nič nebráni, aby som si nakŕmil miesto. Priamo s udicou. Ale iba trošku, veď voda sa už ochladzuje. Naplnený košík nahadzujem, chvíľku čakám a potom zopárkrát zasekávam, aby sa všetko krmivo vyplavilo z košíka. Opakujem to asi trikrát. Som rád, lebo sa mi podarilo s feedrom ponahadzovať skoro na to isté miesto, kde je nahodená rybka. S dvadsiatkou vlascom navinutou na päťdesiatke navijaku sa dá už aj s feedrom slušne nahodiť.
Nie je to zlý začiatok
Len čo mám zakŕmené, na štvorku háčik na krátkom nadväzci z čiernej tenkej šnúry napichujem jedno zrnko medovej kukuričky a na špičku háčika ešte jednu malú žltú pufinu. Celé to ešte namáčam do tekutého medového a nakoniec ešte aj do práškového medového dipu. Ak med nebude fungovať, tak to nadipujem cesnakom. Veď celé leto tieto chute boli účinné, ak ryby jednu zunovali, tak tá druhá zabrala. Najmä na cesnakový dip sa neraz dal nalákať aj amur.
Prvé nahodenie strieda druhé, potom aj tretie. Pri ďalšom už ožíva špička feedrovky. Pomaličky sa niečo ukazuje, ryba sa jemne pohráva s nástrahou. Nakoniec však pomalým plynulým ťahom ohýna koniec udice. Nezaváham a po jemnom záseku už zdolávam svoju prvú rybu. Po príbrežnom súboji o chvíľku už podoberám prvého kapríka. Meriam mu presných 46 cm. Nie je to zlý začiatok, myslím si.
Voda je asi zakliata
Ďalšie nahodenie mi po desiatich minútach opäť prináša záber. Oveľa razantnejší, veľa sa s tým ryba nebabre. Na brehu onedlho vypínam malého dvojročného kapríka, asi z novej násady. Situácia sa opakuje ešte raz, a potom čo púšťam späť ďalšieho malého kapra, sadá mi smola na plecia. Ako keby uťalo. Ani ťuk! Žeby na nakŕmené miesto priplával nejaký dravec? Jedným očkom pokukujem po udici s nastraženou rybkou...
Feedrovku zatiaľ skúsim nahodiť neďaleko, viac doprava. Čo ak budem úspešnejší na novom čistom mieste? Bezúspešne vyčkávam na nový záber. Voda je asi zakliata, vodník sa na mňa hnevá! Skúšam ešte vymeniť medovú arómu za cesnak, ale po dvadsiatich minútach zase vyťahujem nedotknutú nástrahu.
Zvažujem situáciu. Čo by som ešte mohol vymyslieť? Môj čas vymedzený na ryby sa pomaličky napĺňa. Ešte jedno nahodenie na pôvodnú dipovanú medovú kukuričku na zakŕmené miesto a začínam baliť.
Šiesty zmysel nesklamal
Plním košík, napichujem kukuricu i pufinu, dipujem a nahadzujem. Desať minút a nič. Pätnásť minút a nič. Po dvadsiatich minútach badám jemný pohyb špičky. Feedrovka jemne ožíva, červenú špičku mierne potiahne a potom povolí. Zase jemne potiahne a povolí. Iba tak trošku sa so špičkou zahráva, ale nie je to záber na zásek. Mám zlé tušenie, že sa to o chvíľku skončí. Tak sa aj stalo. Koniec palice znehybnel. Zbabral som to, mohol som skúsiť zaseknúť, preletelo mi hlavou.
Čo mám teraz robiť? Ešte vydržať alebo ju vytiahnuť? Počkám, šiesty zmysel mi nahovára čakať. Po pár minútach sa ukázalo, že to bolo správne rozhodnutie. Špička sa ohýna asi o dva centimetre a drží, potom zase asi o jeden centimeter a drží, nepovolí. Už som v strehu a pripravený na zásek. Jemne potiahne špičku opäť asi o dva centimetre a už nevydržím. Dvíham udicu z rázsošiek a slabo zasekávam. Je tam! Bude to zrejme kapor ako ten prvý.
Prvých dvadsať metrov ide celkom ľahko, ale na ďalších dvadsiatich metroch mi ryba akosi narástla, už jej odhadujem asi šesťdesiat centimetrov. Mám ju približne na desať metrov od brehu, keď urobí prvý dlhý plynulý výpad. Vyzerá, že to bude riadny amur. Ešte jemne dolaďujem brzdu, keď sa ryba snaží dlhými výpadmi oslobodiť. Stále som ju zatiaľ nevidel a jej veľkosť skúšam odhadnúť iba na základe rozvírenej hladiny.
Každý asi pozná ten pocit...
Začínam byť fakt zvedavý, s kým si meriam sily. Feedrovka a brzda sú dobre zoradené. Trošku pritvrdzujem, aby som rybu nadvihol a nechávam ju nahltať sa vzduchu. Aké je moje prekvapenie, keď sa amur premenil na kapra! A nie hocakého! Už len pohľadom do vody mu odhadujem veľkosť cez sedemdesiat centimetrov.
Po tom, čo sa mi podarilo rybu naviesť do menšieho podberáka a vytiahnuť na breh, nastáva okamih predstavenia sa. Kaprovi meriam dĺžku 77 cm a hmotnosť 8,52 kg. Malý háčik je dobre zapichnutý v spodnej pere. Predtým, než tohto pána kapra, tak ako aj ostatné, pustím do svojho mokrého domova, urobím ešte zopár záberov na samospúšť. Na rozlúčku mi ešte máva chvostom a vypúšťa zopár bubliniek spod žiabier!
No a čo dodať na záver? Každý asi pozná ten pocit, keď sa už treba zbaliť a ísť domov napriek tomu, že sa nám ešte nechce. Keď máme chuť ešte naposledy nahodiť a potom zase naposledy nahodiť... Veď niekedy práve vtedy môže zabrať tá vysnívaná veľká ryba!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
