Rok 2012 je za nami. Je tu čas obzrieť sa a zrekapitulovať, čo nám priniesol. Priznám sa, že po minuloročnej mimoriadne úspešnej sezóne, sme možno od tejto čakali ešte viac. Za tie roky som sa však naučil, že nie každý deň je nedeľa a sumce nad 2,5 metra sa nelovia ako na bežiacom páse.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2013
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Po zahraničných výpravách do Talianska a do Poľska sme sa tento rok zamerali aj na slovenské vody. Na začiatok jesene plánovaná výprava do Grécka sa nakoniec kvôli extrémom počasia (teplota vody viac ako 30 stupňov Celzia) nekonala. Náhradou snáď bude zimná „sumcovačka“ v Chorvátsku.
Neplánovane na Liptovskej Mare
Ale poďme však späť na Slovensko, pre niekoho na počudovanie netradičnú sumčiarsku destináciu – Liptovskú Maru. Pomerne dlho som odolával rôznym telefonátom a ponukám navštíviť a chytať sumce na Liptovskej Mare. Aj keď mi rôzni ľudia volali a posielali úlovky sumcov, kategória rýb okolo 20 kg nie je práve to, po čom by som túžil.
Predposledný augustový týždeň mi však zavolal priateľ z Košíc Ondrej. Pýtal sa, čo má robiť. Je na Mare, skúša vábiť, ryby sa síce dvíhajú, no neberú. Najprv sa ho zo žartu pýtam, že či priveľa nevypil. Dušuje sa, že je to pravda. Vraj sa mu dvihli aj väčšie sumce. Zisťujem, na čo a ako chytá. Gumený čln, ktorý nám ponúka k dispozícii, ma priveľmi nenadchýna. Nakoniec sa nechávam prehovoriť. Argumentom „pre“ je aj výzva uloviť nejakého kapra. Ondrej mi vraví, že na okolí chytá asi 100 rybárov a najväčší kapor, ktorého chytili počas tohto týždňa, má 45 cm. Spolu so synom chytili aj niekoľko menších zubáčov.
Na tomto mieste sa musím priznať k najväčšiemu pozitívu tejto sezóny. Po dvadsiatich rokoch manželstva ma postihlo mimoriadne šťastie. Manželka začala loviť ryby. Keďže som chcel, aby ju to držalo, najjednoduchšou cestou bolo naučiť ju loviť kapry. To, že som sa musel snažiť pričuchnúť ku komerčnej kaprárine spôsobilo, že som relatívne dosť času strávil aj lovom tejto ryby. Ondrejov neúspech na Liptovskej Mare bol pre mňa výzvou. Navyše sme tak mohli využiť voľný čas, keďže sumce sme chceli chytať len s vábničkou.
Pred odchodom, spolu s Mirom, ktorý ma bude na tejto akcii sprevádzať, zisťujeme predpoveď počasia. Ochladenie o takmer 15 stupňov a dosť silný vietor predpovedaný na nedeľu nie je práve to, čo potrebujeme. Teplota nie je až taký veľký problém, kto však aspoň raz chytal s vábničkou na väčšej vodnej ploche vie, že už aj mierny vietor tu môže narobiť veľké problémy.
Ako na pretekoch
V piatok poobede navigovaní Ondrejom prichádzame k vode. Posledných asi 300 metrov prechádzame okolo „stromoradia“ kaprových stojanov. Priznám sa, že som už videl všeličo, ale takýto tlak na vodu mimo pretekov určite nie. Nachádzame Ondrejov karaván. Teší ma, že práve jeho bójky ukončujú rôznofarebnú zmes tyčí a lôpt rozmiestnených po celej hladine.
Je už pomerne neskoro, preto sadáme do člna a HDS-kom prechádzame terén pod nami. Umiestnenie Ondrejových bójok ma nijako neteší. Posúvam ich asi o 100 metrov ďalej. Dno tu klesá z 13 na 16 metrov. Je tu vidno veľa prekážok a niekoľko zatopených stromov. Miesto presypávame troma kilami halibutových peliet. Plochu asi 20x5 metrov rozkrmujeme zmesou Probioticu Red One, SK30 a Hot Demonu. Tieto tri príchute spolu s PrawnPepprom nám fungujú celú sezónu. Verím, že tu to nebude inak.
Postupne vyvážame kaprové prúty. Na tých Ondrejových mením koncové montáže a dávam mu svoje nadväzce. Večer už za mierneho dažďa sedíme pod prístreškom a plánujeme zajtrajšok.
Ideálna hĺbka
Ešte za tmy nás budí zvuk signalizátora. Na Ondrejovom prúte s Probioticom prišiel záber. Po krátkom zdolávaní je na brehu prvý kapor. Nie je to žiadny gigant, ale 63 cm znamená, že je to najväčšia ryba, akú tu chytila takmer stovka rybárov za posledný týždeň. Dopoludnia chytáme ešte niekoľko podobných kaprov. Zvedavci z okolia sa už začínajú schádzať. Vidia, že sa konečne niečo deje. Niektorí podpichujú Ondreja, že kde je ten sumec, čo im ho sľúbil.
Pred obedom vyťahujeme kaprové prúty. Montujeme zostavy na vábenie. Na dva prúty nastražujeme karasy. Používame jednoduchú montáž. Päť nulový Owner s protihrotom poistený gumičkou, asi 80 cm dlhý nadväzec a 300 gramov ťažké olovo. Dlhšie nadväzce používame zámerne. Za tie roky som si overil, že platí priama úmera medzí dĺžkou nadväzca a počtom záberov. Aj keď pri dlhšej montáži nemáme s nastraženou rybou taký dobrý kontakt, väčšia vzdialenosť olova robí montáž dôveryhodnejšou, a tak prichádza viac záberov.
Pri love nás bude na druhej lodi sprevádzať Ondrejov dobrý priateľ Jaro. Je to už síce starší pán, no je vidieť, že sa na vábenie teší ako malé dieťa. Prechádzame miesta, na ktorých včera vábil Ondrej. Zisťujem, že hĺbka sa tu pohybuje od 10 do 18 metrov. Moje skúsenosti z tohto ročného obdobia hovoria, že hĺbka okolo 10 metrov je na koniec augusta takmer ideálna.
Začína sa boj
Na Mare chytám prvýkrát, a tak si miestnu prírodu celkom vychutnávam. Vchádzame do jednej zo zátok. Na Ondrejovom prúte sledujem zvýšenú aktivitu. Karas sa plaší. Po sérii troch silných úderov prichádza záber. Ondrejov prút sa celkom slušne ohýna. Ryba po záseku okamžite otáča gumený čln o 180 stupňov. Z ťahu mi je jasné, že sme chytili čosi väčšie. Rýchlo vyberáme z vody naše prúty. Začína sa boj.
Sumec si prvých päť minút s ľahkým člnom robí čo chce. Pomaly mu však dochádzajú sily. Na hladinu stúpa niekoľko väčších bublín. Kážem Ondrejovi nech sa do svojho krátkeho Rhina oprie. Pomaly priťahuje sumca, ryba sa nám prvýkrát ukazuje. Z letmého pohľadu sprevádzaného spŕškou vody usudzujem, že do dvoch metrov jej veľa nechýba.
Po krátkom boji ju dostávame druhýkrát ku hladine. Nasleduje poklepanie po hlave a agresívny výpad. Ondrej znova vypumpuje sumca ku hladine. Chytám ho za papuľu a vťahujem do člna. Tu si už môžeme náš úlovok pokojne obzrieť. Dva metre určite nemá; 180 cm a 40 kg je však reálny odhad. Gratulujeme Ondrejovi. Z druhého člna sa ku gratulácii pripája evidentne natešený Jaro. Ešte chvíľu skúšame vábiť. Silnejúci vietor však kazí naše plány. Sumca nakladáme do lode a vraciame sa späť.
Dážď prináša prvé zábery
Podpichovači z rána sa opäť začínajú schádzať. Tentoraz sú už o poznanie tichší. Rybu meriame, má presne 180 cm. Pravdepodobne sme tu chytili doposiaľ najväčšieho sumca. Spenené vlny nám dávajú najavo, že dnes sme už s vábením skončili. Preto znova prekrmujeme miesto a vyvážame kaprové prúty. Podvečer s prichádzajúcim dažďom začínajú aj prvé zábery. Neťaháme veľké ryby. Kapry okolo 3-4 kg sú tu však zďaleka najväčšími rybami. Susedov budených signalizátormi začína zaujímať na čo a ako chytáme. Vysvetľujeme im systém montáži a nechávame im zopár guliek.
Prichádza ráno. Deväť záberov sme premenili na šesť rýb. Ondrejovi, ktorý chytá so šnúrami, sa pri viac ako 200-metrovom zdolávaní, 3 kapry vypínajú. Stále fúka pomerne silný vietor. Teplota spadla na 16 stupňov Celzia. Takýto koniec augusta si veru dlho nepamätám. Dohadujeme sa čo ďalej.
Nakoniec predsa len zvíťazia sumce. Aj keď vyvábiť sumca v takýchto vlnách, a ešte k tomu z gumeného člna, je takmer nemožné, predsa sťahujeme prúty a odchádzame. Nechávame sa unášať vetrom. Po hodine skonštatujeme, že takto sa trápiť nemá zmysel.
Liptovská Mara príjemne prekvapila
Cestou späť si aspoň pozriem reliéf dna pre mňa doteraz nepoznanej vody. Vábim len tak „na sucho“. Počas hodinu trvajúceho návratu registrujem niekoľko reagujúcich rýb. Silnejúci vietor však ukončuje naše „výskumy“. Štartujeme našu Hondu a rýchlo sa vraciame späť. Pred odchodom ešte vyvážame Ondrejove kaprové prúty. Lúčime sa s Ondrejom, ktorý tu ostáva a odchádzame preč.
Cestou domov rekapitulujeme túto krátku neplánovanú vychádzku. Na to, aké podmienky sme mali, je ulovenie pomerne slušného sumca určite úspech. No viac nás môže tešiť, že sme na vode, kde sa desiatky rybárov pokúšali uloviť bez úspechu väčšieho kapra, za ani nie 48 hodín ulovili deväť väčších rýb. Ako bonus nášho snaženia prichádza telefonát od Ondreja. Na 2 guľky Probioticu v noci zdoláva a vyťahuje z vody presne 90 cm dlhého šupináča.
Musím povedať že ma Liptovská Mara pomerne milo prekvapila. Určite som nečakal, že na prvej rybačke zdoláme 180 cm dlhú rybu. Z toho, čo som mohol vidieť na obrazovke sonaru môžem prehlásiť, že tam nejaké sumce predsa sú. Liptovská Mara určite neobsadí priečku v prvej desiatke mojich najobľúbenejších revírov. Ak sa však naskytne príležitosť urobiť si krátku vychádzku, pravdepodobne to neodmietnem.
O tom ako je to so sumcami na našej ďalšej vodnej nádrži, sa s vami podelím už nabudúce. Všetkým rybárom prajem v roku 2013 veľa príjemných chvíľ strávených pri vode, pekné úlovky a hlavne veľa pokoja. Nech vám v tom svätý Peter pomáha.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
