Zdá sa vám, že slová z titulku k sebe vôbec nepatria? Úprimne, nepasovali k sebe ani mne. Vždy, ešte aj dnes, keď si ich prečítam, v mysli mi preblysne mnoho predsudkov a fám. Veď, predsa to spolu nejde ani napísať v jednej vete a nieto ešte aby to bola pravda. Úsmev na mojich perách, sklonená hlava nad klávesnicou a vôňa kávy, to všetko je symbolom môjho odhodlania odovzdať vám z mojich skúseností na papier v dnešnom čísle Slovenského RYBÁRA naozaj maximum.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Dôvodov na toto odhodlanie mám hneď niekoľko. Zrušiť našu ikonu „feedristov“, ktorá nám prischla na základe našej často používanej taktike na pretekoch, prechytávania sa cez malú rybu a zároveň pokušenie dokázať všetkým, že slová z titulku možno premeniť v praktickú realitu aj na našich zväzových vodách.
Táto zátoka ma vôbec neláka
Keď prechádzam očami riadky môjho rybárskeho povolenia, premýšľajúc nad vodou, ktorá by mi mala poslúžiť, preukázať tieto fakty, vyruší ma telefón môjho otca: „Sedím na starej štrkovni, nechytil som okrem pár 45 cm kapríkov nič väčšie, keď chceš, príď.“ Premáham svoju lenivosť po náročnom týždni, rýchlo hádžem veci do auta a už trielim. Po príchode k vode ma však čakalo milé prekvapenie: krásna voda a ja som o nej doposiaľ nevedel. Krvavo oranžové slnko zapadajúce nad lesom. Lúče presvitajúce pomedzi stromy rastúce na niekoľkých desiatkach ostrovov dokonale dotvárali podvečernú atmosféru na jazere.
To, že ryby neberú už niekoľko týždňov bolo všetko, čo som sa o tejto vode dozvedel. Toľko mi totiž prezradil miestny rybár. V mysli si premietam, kam by mali smerovať moje prvé kroky. Veľká elipsa s otvorenou vodnou plochou, kde na ľavej strane jazera sa nachádza viacero ostrovčekov a na pravej malá zátoka odrezaná od hlavného jazera zhruba 20-metrovým prieplavom. Nie, tak táto zátoka ma vôbec neláka.
No čuduj sa svet, práve tu nachádzam svojho otca. Spoločný čas na rybách s ním si nesmierne vážim, a tak sa rozhodujem zostať, i keď zátoka mi vôbec nevonia. Jednu noc vydržím a ak sa nebude nič diať, presťahujem sa na iné miesto. Rozbaľujem prúty a začína pršať. Rýchlo kobrou prikrmujem pár guľôčkami, do PVA sieťky pridávam troška Stick mixu s drobnými peletami a šup ho rýchlo do vody.
Noc bez záberu
Pri rannom vstávaní pozorne sledujem „olejovú“ hladinu, na ktorej sa dajú ryby ukážkovo sledovať. Dianie na vode však pripomína skôr mŕtvy bazén, ako rybársky revír. Ani len malá šupinka, ani len krúžok, ani len náznak nejakého života vo vode. To predsa nie je možné.
Dopíjam rannú kávu a idem si prejsť všetky zákutia tohto štrkoviska. Prichádzam na neďaleký polostrov, ktorý rozdeľuje vstup do našej malinkej zátoky od ostatnej časti jazera. Veľká vodná plocha, na ktorej je časť posiata malými ostrovčekmi a druhá časť je úplne čistá bez náznaku nejakých nerovností sa razom nachádza priamo predo mnou. Neďaleký pník poslúžil ako stolička a ja sledujem dianie na vodnej hladine.
Nečakane sa objavuje vlna v strede otvorenej vody; čo to bolo? Vraciam sa očami tam, kde vznikla. Druhá vlna, ryba evidentne väčšia ako tá prvá. Razom prichádza jasné rozhodnutie: sťahujem sa. Idem chytať na otvorenej vode, kde nechytá nikto. Idem spraviť všetko naopak, ako to robia ostatní. Vnadiť a chytať výlučne na boilies s priemerom 24 a 32 mm. Hĺbka predo mnou je od 1,1 do 3 m.
Prekvapené ostali aj ryby
Volím jeden malý kanálik medzi dvoma lavicami, kde sa dno zvažuje z 1,1 do 2,8 m. Táto hĺbka potom pokračuje asi 20-30 m ďalej a zase dno vystúpi na 1,1 m. Je možnosť uložiť prúty aj k ostrovu, kde je dno podobne členité, dokonca hĺbka tesne pred ostrovom klesá na 2,5 m, ale mňa stále láka to bahno v kanáliku. No nakoniec sa rozhodujem predsa pre umiestnenie pravého prútu na zlom k ostrovu. Prekrmujem ho pomerne masívne s SK 30 a Spicy Salmonom.
Na kanál na ľavej strane sa rovnako rozhodujem pre masívnejšie navnadenie, a tak na prvé kŕmenie dávam 12 kg Gingerbread
/perník/ s priemerom 24 mm. Prekvapených nezostáva len pár domácich rybárov, ktorí ma pozorne sledujú celú dobu ďalekohľadmi, ale asi aj ryby, pretože prvú noc spím pomerne sladko. Úprimne, ani som nečakal, že by mohol prísť hneď v prvú noc záber. Musím priznať, že s takým vývojom situácie som rátal. Práve opak by ma prekvapil, nakoľko kombinácie našité na háčikoch - 32 mm SK30 s 20 mm Pop Up Tuna max a 24 mm Gingerbread s 20 mm Pop Up rovnakej príchute malej rybe veľké šance nedávajú.
Pri raňajkách opäť sledujem vodnú hladinu, no tá zostala ako jednoliaty povlak bez náznaku čo i len menšieho pohybu. Krátko pred obedom však dostávam rázny záber na udicu od ostrova. Takúto situáciu by ste, predpokladám, očakávali od veľkej ryby. No ja cítim len jemné šklbnutia hlavou ryby, po ktorých ma prechádza zima po chrbte a vynára sa mi množstvo spomienok z rybárskych pretekov a rýb do 40 cm.
Ten istý scenár sa opakuje
Môj odhad je skoro reálny, kaprík veľký možno 50 cm putuje spať do vody a pozerám na montáž, kde sa stala chyba. Z 32 mm guľky zostala len možno 14 mm guľôčka a moje oči pre plač zo skutočnosti, že som bol opäť objavený touto kaprou mlaďou. Vyvážam prút znovu, ukladám udicu pod hranu a pre zmenu kvapkám moju nástrahu esenciálnym olejom ASA FOETIDA a líham si do trávy.
Neprešla ani pol hodinka a záber prichádza na ten istý prút. Prisekávam, no hneď mi je jasné, že na druhom konci sa opakuje ten istý scenár. Ryba do 50 cm. Prihadzujem opäť dve kilá 32 mm guliek SK30 a našívam tú istú kombináciu. Neviem či ste si to všimli, ale prút s vyvezeným Gingerbreadom ostáva nedotknutý. Vyvážam ešte raz a pripájam komentár, „naposledy táto kombinácia“.
Neuplynula ani hodina a nesmelé píp sa ozýva opäť. A znova od ostrova. Pribieham k udici, vidím ako sa ohýba špička, zasekávam a tentoraz to vyzerá na väčšiu rybu. Pomaly ju priťahujem k nohám. Troška ma zahrialo, predsa len má viac ako predošlé ryby, odhadujem 7-8 kg, no nie je to však to, pre čo som tu zostal.
Ľavý prút je stále bez reakcie rýb, zostavám trpezlivý, dokonca ho ani neprevážam a je vyvezený od predošlého večera. SK30 32 mm a 20 mm Pop Up Omega ide na udicu, ktorá je pri ostrove. Plavačku Tuna Max vymieňam za Omegu, a tak som zvedavý, či zábery ustanú, alebo aj na túto nástrahu bude reagovať malá ryba, predsa Omega nie je až taká výrazná ako Tuna Max. Montáž ukladám do najväčšieho blata za hranou. Aj doteraz som udicu vyvážal vždy do blata, no bolo to v tesnej blízkosti hrany. Ani jedna z udíc doposiaľ nebola hore na hrane. Zasýpam okolo štyri guľky Spicy Salmon a do priestoru rozhadzujem opäť 2 kg SK30, všetko v priemeroch 32 mm.
Moja spokojnosť v stave blaženosti
Zvečerieva sa. Sledujem častý obraz z našich vôd: miestny rybár našíva boilies pod háčik a na háčik ešte „pre istotu“ napichuje kukuricu, spolu s červíkom a polystyrénom. Zábavné, ale skutočná realita, ktorá síce môže prekvapiť, ale ako často?
Chystám si veci na noc, aby som mal všetko poruke v prípade záberu, keď sa ozve slabé, nesmelé pip. Spozorniem, otočím hlavu a je to ona, ľavá udica vyvezená od večera z predošlého dňa. Po druhom pípnutí už držím udicu v ruke a pomocou člna sa snažím dostať k rybe. Ryba si začína pýtať prvé metre z cievky môjho navijaka a ja som presvedčený, že je to tá, kvôli ktorej som prišiel na toto jazero.
Po nekonečnom boji, keď už v myšlienkach mi chodili úvahy o sumcovi, vidím v svetle čelovky nádherného lysca. Len opatrne, šťastný, zároveň strnutý, podvedome podsúvam podberák a kričím: „Je tam!“ Váha ukazuje 16,6 kg a moja spokojnosť dosahuje stav blaženosti. Perník ma opäť nesklamal a opäť veľká ryba.
Vyvážam znovu, pri bójke vidím ako sa otočila obrovská ryba. Dokrmujem 3 kg a spokojný sa vraciam naspäť. Nastal hrobový pokoj. Nedarí sa mi zaspať, mysľou mi lietajú úvahy o velikánoch žijúcich v tomto štrkovisku. O štvrtej ráno ma budí brutálna jazda na pravý prút vyvezený v najväčšom blate za hranou v blízkosti ostrova. Prisekávam a scenár ten istý. Ryba veľmi rozmerovo podobná, iba hmotnosť o 2,2 kg viac, teda 18,8 kg. Úžasné!! Celý šťastný obtelefonovávám kamarátov a zvestujem im noviny. Ešte v tomto čase netuším, čo ma bude čakať cez deň. Prial by som to každému rybárovi.
Treba vedieť vyhodnotiť situáciu
Nemá význam tu opisovať cestu ku každému úlovku, postupne by to bolo nudné, no od soboty rána do nedele večera chytám ešte 14 kaprov v rozmedzí od 8 do 12 kg. Unavený, šťastný a spokojný som rozhodnutý skúsiť túto taktiku masívneho kŕmenia veľkým priemerom boilies nie na hranách, ale v najväčšom blate pod hranami, na iných vodách. Skúsil som to ešte na ďalších dvoch podobných štrkoviskách na Slovensku, kde som výhradne chytal touto taktikou a čuduj sa svet, vždy úspešne. Môžem potvrdiť, že taktika veľkých guľôčok mi zafungovala aj tu. A výsledok? Najväčšia ryba mala 16,1 kg a najmenšia 9 kg.
Čím to teda je?
Aký to paradox proti jazeru, na ktorom sme boli na jeseň vo Francúzsku. Testovali sme nové nástrahy /RS1 a Probiotic Plup Plus/, a tak po úspešnej taktike, ktorú som použil na slovenských štrkovniach sme ju chceli s Rišom vyskúšať aj tu. A výsledok? Veľké ryby absolútne nereagovali na veľké nástrahy a tie najväčšie sme pochytali na 10 mm guľôčky. Rozdiel však bol v tom, že toto bolo bývalé rašelinisko, členité a bohaté na prekážky. Táto voda je celoročne pod veľkým tlakom, na rozdiel od slovenských štrkovísk, ktoré zažívali rybársky tlak len na začiatku sezóny, alebo po násade kaprov v jeseni.
Myslím, že v posledných vetách môžeme nájsť rozlúsknutie tohto problému, veľké či malé. Dúfam, že touto troškou prispejem týmto článkom k zmazaniu obáv chytania veľkých rýb na „hotovky“, veľké, či malé nástrahy. Že správne použitá 32 mm guľôčka vám môže priniesť úspech rovnako ako 10 mm, len treba vedieť vyhodnotiť situáciu, kedy a pri akej taktike tú, či onú veľkosť použiť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
