Niekedy v septembri sme sa s parťákom Michalom Šmahovským pohrávali s myšlienkou nejakej dlhšej jesennej výpravy za kaprami na revíroch SRZ. Rozmýšľali sme aké príchute boilies použijeme. Nakoniec bolo rozhodnuté: volíme Lesnú jahodu, k tomu pelety-mix tej istej príchute, boilies Seafood, k nemu tiež pelety-mix rovnakej príchute, nezabúdame si zobrať niekoľko kilogramov boilies s príchuťou Spice Shrimp. Ku všetkému pribudli ešte boostre s príchuťami Jahoda, Seafood, Spice Shrimp a taktiež si do zálohy balíme boilies pop – up ananás a balance boilies príchuť Nutric-Ananás, čo sa nakoniec ukázalo ako správna voľba.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Termín začiatku výpravy stanovujeme na 14.10.2013 na stojatej vode a potom máme v pláne skúšať šťastie na rieke. Všetko bude záležať na aktivite rýb. Po príchode na revír SRZ sa dozvedáme od miestnych rybárov nie príliš pozitívne správy: už tri týždne nie je žiadna aktivita rýb, či sú to kapry alebo dravce. Nevadí, veď vždy nám ide o relax pri vode a máme pred sebou aj tak dosť času. A možno sa karta obráti a my sa stretneme s nejakými krásnymi kaprami z daného revíru.
S Michalom si vravíme: nepotrebujeme mať desiatky záberov, stačí ten jeden, na ktorý sa nezabúda. Spúšťame čln na vodu a ideme hľadať nejaké zaujímavé miesta na vode, ktoré si označujeme tyčovými bójkami. Miesta sú nájdené a to s tvrdým dnom od 3-metrovej hĺbky zvažujúcej sa do 6,5 metra v okolí trávy. Dno si, okrem sonaru, preverujeme aj preklepávaním olovnicou a uisťujeme sa tak, kde sú prechody z tvrdého dna do mäkkého. Nakoniec sme spokojní a už len zistiť odkiaľ nám bude ryba brať, hĺbkový rozdiel a dno či je z blata či zo štrku. A či bude vôbec ryba pri chuti. Ale túto myšlienku rýchlo zamietame nakoľko veríme, že nejaké zábery budú.
Snívame sny o veľkých kaproch
Spravili sme štyri lovné miesta, ktoré sme rozkŕmili zabarenou repkou, uvedeným boilies a peletami. Už nám zostáva postaviť si dočasné príbytky, stojany a nachystať udice. Keď je všetko pripravené, prichádza na rad položiť na miesta montáže a tráviť krásny čas pri vode. Nakoľko sa lovné miesta nachádzajú vo vzdialenostiach od brehu cca 100 až 150 m, nahrádzame olová kameňmi, ktoré sú uchytené gumičkou. Montáže používame kombinované - fluorokarbón a pletenka, kde kúsok od háčika dávame bročik - nech sa háčik pri nasatí rýchlejšie zvrtne v kaprej tlame.
Na háčiku máme tzv. rovnátka. Tých montáži je veľmi veľa, každý si dá takú akej verí. Závisí to od vkusu každého z nás, neexistuje recept, že táto montáž je tá naj – top. Všetko je pripravené, montáže položené a my si dávame prípitok na uvítanie s miestnym vodníkom... Nech nám pošle nejakých krásavcov. Do polnoci sa nič nedeje, tak sťahujeme palice a ideme si na tých pár hodín pospať. Ráno o štvrtej zvoní budík, nechce sa nám ísť z teplých spacákov, no nakoniec sa premôžeme a ideme povyvážať. Zvládame to behom 30 minút aj s kŕmením a šup späť do teplých spacáčikov a ešte chvíľu snívať o veľkých kaproch ako hodujú na našich lovných miestach.
O pár hodín už vyliezame z postelí, zatiaľ bez záberu. Ranná hygiena, rozcvička, aspoň ja, aby nebol človek taký drevený a chystáme raňajky. Dáme kávu, k nej cigáro a trošku z whisky a vychutnávame si tieto nádherné chvíle.
Na rad prišli aj naše zálohy
Do polnoci sme bez záberu. Cez deň sme videli vyhodiť sa dva kapry a aj to ďaleko od našich lovných miest. Ideme si ľahnúť, želáme si krásne sny o veľkých kaproch, dáme budík a ráno znova vyvážame. Po návrate chvíľu ešte leňošíme, no stále sme bez záberu. Je streda ráno a po vyvezení sa nám nechce ísť spať, prisúvame si stoličky k prútom a počúvame vodu, nakoľko je ešte tma a nemáme taký rozhľad na hladinu. V diaľke počuť občas šplechnúť rybu. Stále rozmýšľame, prečo ryby nejavia žiaden záujem o naše nástrahy. Tiež hútame nad tým, či náhodou ryby na našich miestach nehodujú počas odpočinku, kto vie. Nerozumieme, prečo sa musí na tých pár hodín prerušiť lov, no na to máme v našich organizáciách iné hlavy.
Neskôr vravím Michalovi, že je na rade vyskúšať niečo z našich záloh. Tentoraz mám na mysli balanced boilies Nutric-ananás, ktoré sa rozhodujem položiť na miesto rozkŕmené Seafoodom. Ale robím to až vo štvrtok ráno. Už o štvrtej ráno rýchlo veslujem na lovné miesto, pod háčikom sa mi hojdá guľôčka balanced boilies s príchuťou Nutric-ananás. Dávam kameň do gumičky, prechádzam okolo tyčovej bójky a asi desať metrov za bójkou spúšťam montáž do šesťmetrovej hĺbky. Elektromotor na plný výkon a idem ku brehu. Druhú palicu nechávam na jahode.
Bože, to je pocit
Idem si na chvíľu ľahnúť, je mi chladno. Ako sa chcem vystrieť, rozsvieti sa mi signalizátor a začína sa plynule roztáčať cievka na navijaku. Som v termo obleku, dávam si len gumáky, mikinu, beriem čelovku a bežím k palici. Bože, to je pocit, mám tam rybu, cítim silný tlak na udicu, nechcem nič pokaziť a sadám do člna. Idem naproti rybe, zabrala z úplne poslednej najvzdialenejšej bójky.
Približujem sa meter po metri k rybe, stále viac a viac cítim jej tiaž, je to silná ryba, stále sa ťahá ku dnu. Na čelovke si prepínam červené svetlo nech nevyplaším svojho súpera. Ale stále nevidím rybu, ťahá neustále iba ku dnu. Po niekoľkých minútach badám siluetu ryby, ale stále neviem odhadnúť jej veľkosť iba to, že je silná. Silon mi smeruje priamo podo mňa pod čln, ja pomaličky začínam cítiť, že ryba je už unavená a stúpa ku hladine.
Vtom som zbadal to hrubé telo, kapor nie je dlhý ale hrubý; páni, to je pohľad, voda je čistučká, vychutnávam si ako pláva pri hladine a točí so mnou čln. Beriem podberák a pokúšam sa ho podobrať. Nie, nasleduje výpad, skoro mi vypadol podberák z člna. „Ej máš stále dosť sily“ - vravím kaprovi. Pomaličky ma ťahá s člnom ku brehu, je to nejaký športovec, sily má na rozdávanie.
„Ahoj a ďakujem ti za krásny zážitok!“
Na tretíkrát sa mi darí rybu podobrať. Mám ho, vyťahujem kaprovi háčik z tlamy, je krásny, zdravý, silný, nádherná ryba. Dávam dolu ramená z podberáka a kladiem kapra do člna na podložku. Fantasticky stavaný kapor, som šťastný, idem na plný výkon a ťahám rýchlo ku brehu. Je ešte dosť tma, ale rybu nebudeme dávať do prechovávačky, urobíme zopár fotiek a pustíme ho domov. Rýchlo sme všetko nachystali na fotenie, zopár záberov a už si pláva kaprík domov. „Ahoj a ďakujem ti za krásny zážitok!“ – kričím za ním, keď sa stráca v hĺbke.
Pozerám si fotky, krásna ryba
Idem položiť montáž, ale už nejdeme spať, dávame si kávičku, pripíjame si na krásnu rybu a zapaľujeme cigára. „Nádhera, ako sme si vraveli, jeden záber, čo bude stáť za to, stačí.“ Pozerám na vodu a stále mám taký zvláštny pocit, že tu niekde pláva veľmi veľký kapor, ktorý nás príde pozrieť. Vravím parťákovi Michalovi, že mu zo srdca želám, aby si chytil na tejto výprave nejakého osobáka, takého dvadsaťkilového kapra.
Čas neskutočne letí, ja mám ešte jedného kapra na balanced boilies, je menší ale krásny, ďakujem miestnemu vodníkovi. Je sobota večer a s Michalom sa rozhodujeme, že zajtra, čiže v nedeľu, to balíme a presunieme sa na rieku.
Nemáme čo stratiť, môžeme iba získať
Ako tak sedíme, Michal sa postaví, berie do ruky škatuľku s boilies pop-up ananás, pozerá na mňa a vraví: „Skúsim tam dať jednu 14 mm guľku sólo tak, aby sa vznášala asi 4 cm nad dnom, čo ty na to?“ Ja mu vravím: „Michal, nemáme čo stratiť, môžeme akurát tak získať, záberov je veľmi málo, preto poďme to tam položiť.“
Michal prichystal montáž a ide ju položiť na miesto rozkŕmené Spice Shrimp. Položené, čas ukazuje 18. hod. Sadáme si do kresiel, nalievame si z whisky, pripíjame na miestneho vodníka a kapry. Pozeráme na nebo, je spln, mesiac silno svieti... Nádhera, robíme si zopár fotiek a vravíme si, že veľké kapry berú za splnu. Máme niekoľko fotiek a ideme si sadnúť s pocitom, že dnes to príde. Asi po 15 minútach ako sme si sadli, Michal dostáva záber na pop-up ananás. Berie palicu do rúk a vraví - je tam, ale asi niečo menšie. Pýtam sa Michala či mu mám pristaviť čln. „Nie netreba,“ odpovedá. Ryba sa pomaličky ťahá smerom do pravej strany. Michal vraví, že necíti žiadne kopance, len plynulý ťah. Beriem jeho podberák a vtipkujem: „Michal, neviem, neviem či bude stačiť, tie 80 cm ramená sú malé,“ a obaja sa smejeme.
Torpédo 116 cm a 28,48 kg!
Ryba pomaly pláva ku brehu, začína robiť zopár krátkych výpadov, stále nevieme o akú rybu ide. Myslíme si či to nebude amur a pri brehu nám začne robiť cirkus. Vtom zbadám ďalej od brehu v svetle čelovky veľkú prsnú plutvu ako sa ryba otočila a vravím Michalovi, že je to kapor a bude na fotečku; má tak odhadom 12 kg. Ryba sa pomaly približuje ku mne, čakám s podberákom a vtedy zbadám kapra v jeho plne kráse. Dych sa mi zatajil a až na druhýkrát sa mi darí dostať to monštrum do podberáka. Pozerám na tú nádheru a vravím Michalovi, že ten má najmenej 24 kg.
Michal ide ku mne k vode a kričí, aby som nebláznil, to nemôže byť pravda. Ja ho však neustále presviedčam, že má viac ako 24 kíl. Michal rýchlo beží po podložku a presúvame vo vode to neskutočné torpédo na ňu. Každý chytá podložku z jednej strany a ideme s rybou na rovný breh, kde ju budeme vážiť. Beriem rýchlo sak na váženie a moju váhu. Michal prináša svoju váhu, vážime mokrý sak. Pýtam sa Michala, že do koľko kilogramov má tú váhu. Vysvitlo, že do 25 kg. Vravím mu, že to asi nebude stačiť.
Začíname rybu zdvíhať, pozeráme na váhu, kilogramy letia hore 18, 20, 24, 25 kg...error, váha nestačí! Vravím Michalovi, že mám digitálnu váhu na 40 kg. Kapra vyberáme rýchlo z vážiaceho saku polievame ho vodou. Beriem sak, vešiam ho na váhu aby sa vynulovala a budeme vážiť čistú hmotnosť kapra. Hotovo, kapor je v saku a začíname vážiť. Bože, to je hmotnosť: 25 kg, 26,5 kg váha stúpa a zastavuje sa na hodnote 28,48 kg! Neuveriteľné, rýchlo meriame kapra - má 116 cm. Torpédo 116 cm a 28,48 kg!!!
Neskutočný zážitok...
Je to tam, Michalov osobák; nebudeme rybu pre nejaké lepšie fotky dávať do prechovávačky do rána. Beriem foťák nastavujem blesk, citlivosť a už sa cvaká. Tá ryba je veľmi ťažká, parťák má problém sa s toľkými kilami fotiť. Hádže všelijaké grimasy, obaja sa smejeme, posledná fotka pred púšťaním, ešte jedna ako je to neskutočné torpédo vo vode, to je pohľad. Neuveriteľné, ten pohľad a zážitok nám nikto nezoberie. A už sa to obrovské telo kapra stráca v hlbočine. Podávam ruku parťákovi a obom sa nám tlačia slzy radosti do očí. Neskutočný zážitok... Výnimočná bodka za prvým týždňom výpravy. Túto správu oznamujeme našim najbližším, sme neskutočne šťastní, parťák má osobák ako hrom!
Je ráno, ani sa nám nechce baliť, posledné raňajky na tejto vode, sedíme, poťahujeme z cigár a opätovne sa v nás prehlbuje myšlienka: ,,Veľké a krásne kapry máme pod nosom, zbytočne cestovať a naháňať kilogramy v zahraničí, stačilo by, ak by si každý cenil ryby aj na našich vodách.“ Neustále si vybavujeme čo sa vlastne udialo, obom nám to vyvoláva šťastný úsmev na tvárach a opäť máme orosené oči, ďakujeme ti, vodička...
Presun na rieku
Balíme, je nedeľa, dnes iba dokúpime nejaké potraviny a dobijeme batérie na foťákoch, elektromotoroch a ráno sa presúvame na rieku, kde chceme stráviť druhý týždeň našej výpravy za kaprami. Autami sa predierame húštinami k vode a sme tu. Naše vybrané miesto je veľmi zarastené, a tak sa púšťame do menších úprav. Beriem nožnice na krovie a robíme si dočasné miesta na lov. Po pár hodinách to máme hotové, obaja doškrabaní a unavení chystáme člny, sonar a hups sa na vodu hľadať horúce miesta. Tie sme si vybrali v koryte a pri zatopených stromoch, ktoré sú pokryté drobnými mušličkami a tie kapry tak milujú.
Lovné miesta sme rozkŕmili SeaFoodom a Lesnou jahodou. Chytáme na dve palice v koryte a dve ukotvujeme pri protiľahlom brehu na ťažké kamene. Prevliekli sme to cez štipce na bielizeň tak, že máme silon ponad vodu až k druhej strane, čím sme eliminovali tlak prúdu na silóny, ktorý berie v tejto dobe so sebou veľmi veľa nečistôt: lístie zo stromov a uvoľňujúce sa trávy a riasy. Kapry sa nám tu ukazujú v koryte, krásne sa vynárajú akoby sa chceli na nás pozrieť.
Na druhý deň mám z koryta na jahodu menšieho kapríka, ktorý nás potešil. Kapríka púšťame, na rozlúčku dostáva pusu s odkazom nech pošle na fotenie staršieho plutvoša. Druhý záber mám cez deň z protiľahlého brehu, krásny súboj, zdolávanie z člna, riečny silák. Po odfotení ho púšťam späť domov. Zábery máme po tme a to od kaprov aj mrien. Čas nám tu letí neskutočne rýchlo a stále sa nám premieta v hlave ten neskutočný kapor z jazera.
Michalovi sa ešte podaril z protiľahlého brehu od potopeného stromu na SeaFood krásny šupináč. Poznamenal, že k novému osobáku mu chýba 18 kg. Zasmiali sme sa a spravili zopár fotiek na pamiatku. Kapra púšťame opatrne späť do jeho rodného živlu. Na rieke sme mali zábery hlavne na Lesnú jahodu a pár bolo na SeaFood, takže do chuti sme sa kaprom trafili...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
