Keď sa povie „Francúzsko“, každému zasvätenému kaprárovi sa vybaví množstvo riek, nádrží a veľkých jazier, ktoré oplývajú nádhernou panenskou prírodou a skrývajú nejedno tajomstvo. Zároveň je tu šanca na ulovenie ohromného kapra a možnosť rybárčenia bez toho, aby počas výpravy človek stretol živú dušu. Ja aj moji kamaráti sme zatúžili spoznať tento kaprársky raj.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Vynorili sa teda otázky kedy, kam a ako. Odpovedať na ne bolo zložitejšie, než sa spočiatku zdalo.
Kedy - najlepší čas sa nám zdalo pokúsiť sa zastihnúť kapry pred trením. Voľba padla na polovicu apríla. Teplotne istejší je bezpochyby juh Francúzska, kam jar prichádza skôr.
Kam - najskôr výber typu vody. Sprvu sme uvažovali o menšom jazere okolo 100 ha, nakoniec sme sa rozhodli pre rieku, s ktorou máme predsa len všetci aj väčšie skúsenosti. Vhodným pomocníkom pri hľadaní lokalít a informácií o obsádke kapra je bezpochyby internet. Myslím si, že bez neho by všetko bolo oveľa zložitejšie.
Ako - mali sme šťastie a bola tu možnosť zapožičania veľkej dodávky, kam sa vojde všetko potrebné vybavenie.
Blížime k cieľu a nervozita stúpa
Nastal deň D, deň odchodu. Je pokročilá hodina a my s doplna naloženou dodávkou vyrážame v ústrety viac ako tisíckilometrovej ceste. Kilometre ukrajujeme pomerne slušne, ale cesta sa zdá byť aj tak nekonečná. Hoci je u nás ešte zima, za hranicami Francúzska sa nám otvoril iný svet. Čím viac sa blížime k juhu, tým je krajina farebnejšia a jar je tu v plnom prúde.
Pomaly sa blížime k cieľu a nervozita stúpa. Všetci dúfame, že rieka bude v normále a chytateľná. Všetky obavy z nás padajú v momente, keď zo skalnej vyhliadky pozorujeme krásny meandrujúci tok čistej rieky. Paráda, všetko je tak, ako má byť. Dolámaný chrbát z dlhej cesty je zabudnutý a mozog sa transformuje do režimu „kapor“. Zostáva kúpiť potrebné povolenia a vyhľadať miesto na nalodenie. To nachádzame vďaka mapám pomerne rýchlo.
Vykladáme materiál, nafukujeme člny a rozdeľujeme sa na tri páry po dvoch. Všetci si poprajeme veľa šťastia a ja vyrážam s Honzom po prúde dole. Rieka je krištáľovo čistá, lemovaná spadnutými stromami. Po niekoľkých minútach nachádzame miesto medzi stromami presne pre dva bivaky. Rýchle vylodenie, zbytočne sa nezdržujeme, chceme mať čo najskôr nahodené.
Pri vode prichádza zabehnutá rutina. Ja pripravujem krmivo a parťák Honza ide sonarom zmonitorovať miesta lovu pre položenie montáží. Sprvu smerujeme dva prúty do koryta, ktoré je zhruba v ¾ rieky v 9 m hĺbke. Tu vnadíme boilies Signal 14 mm. Pod háčik nastražujeme boilies na panáčika, ktoré sa nám osvedčilo na podobnom type vody.
Paráda! Kapry tu sú
Teplota vody nepresahuje 11 °C, čo je menej, než v čo sme dúfali. Preto zvyšné dve putujú pod breh do 4 m hĺbky. Tu využívame novinku do studenej vody na tento rok - RS1, ktorá nás oslovila veľkým podielom Robin Redu. Návnada s položenou montážou je na mieste a my ideme dospať deficit z cesty. Spánok nám však prerušuje Honzov hlásič. Aj keď na konci nie je žiaduci kapor, ale sumec – 120 cm, aj tak máme radosť. Do svitania sa už nič nedialo.
Ráno nám chalani zhora hlásia prvého kapra výpravy – 13 kg. Paráda! Kapry tu sú. Nám sa však nedarí žiadneho prekabátiť. Do popoludnia zdolávam sumca a tri jalce. Prikrmujeme, meníme nástrahy a čakáme na noc, čo nám prinesie. Ráno sa prebúdzame bez záberu a začíname premýšľať o presune. Chalani vyššie po prúde aj pod nami súhlasia. Už pred výpravou sme sa dohodli na taktike, 2-3 dni bez kapra a meníme miesto.
Na nič nečakáme, balíme a schádzame sa pri aute. Presúvame sa 100 km na juh na nádrž, ktorú sme si vopred vytypovali. Sú tu plytšie partie, tak dúfame v teplejšiu vodu a väčšiu aktivitu kaprov. Na tejto nádrži nie sú však povolené člny, čo nám sťažuje lokalizáciu reliéfov dna. Nakoniec volíme miesto, ktoré sme si obhliadli pomocou prúta a olova; zdalo sa nám najvhodnejšie.
Návrat späť na rieku
Rozkrmujeme zhruba 80 m od brehu, tam nahadzujeme dve montáže s boilies Signal. Dva prúty smerujeme kúsok od brehu k zatopeným koreňom. V noci sme bez jazdy. Cez deň panujú vysoké teploty a aktivita rýb je na nule. Dva dni bez akcie sú dosť vysiľujúce. Volíme znovu presun. Posledným variantom je vrátiť sa späť na rieku, ktorá je blízko. Pred nalodením meriame teplotu vody a zisťujeme, že má krásnych 14 °C. Prvý stokilometrový presun na juh sa nám vypláca. Nakladáme člny a znovu hľadáme vhodné miesto na bivakovanie. Do konca výpravy ostávajú tri dni, máme poslednú šancu na splnenie toho, za čím sme sem prišli. Opäť sa delíme na tri skupiny. V tomto úseku zisťujeme, že miest na zabivakovanie je veľmi málo, skôr žiadne. Sú tu vysoké brehy a hustý rad popadaných stromov. Kúzlo neregulovaných riek sa nám však veľmi pozdáva. Máme pocit, že sme v miestach, kde chytá naozaj málo rybárov a tlak na rybu je tu mizivý. Je to presne to, za čím sme sem išli.
Nakoniec máme šťastie a nachádzame kus zosunutého brehu, ktorý vytvoril malú pláž. Ideálne pre nás. Rozkrmujeme jedno spoločné miesto zhruba 15 m od brehu so 7-metrovou hĺbkou, ukladáme dve montáže. Zvyšné dve nahadzujeme pod breh, kde je hĺbka okolo troch metrov. Ďalej od brehu kŕmime boilies Signal a bližšie zasypávame RS1.
Sme už unavení z večného sťahovania, ale nádej umiera posledná. Otvárame fľašu vína a vychutnávame si pokoj a atmosféru okolitej prírody.
Krásny pocit naplnenia
Okolo pol jednej sa ozýva hlásič a cievka sa začína roztáčať. Vyskakujem zo spacáku a už stískam prút v ruke. Cítim známy ťah, čo už človek za tie roky kapráriny spozná. Užívam si prvý súboj s francúzskym kaprom. Honza je pripravený s podberákom a hovorí „A, kamoš, hlavne ho nevyrež!“, ale to už mu kapra navádzam do podberáka. Meriame a vážime kapra, pár fotiek a ryba ide späť. Polial ma krásny pocit naplnenia. Montáž letí späť na rovnaké miesto pod brehom.
Nad ránom sa pre zmenu rozoznieva Honzov hlásič a tiež si začína užívať prvé zdolávanie francúzskeho kapra. Cez deň má Honza pomerne pravidelné jazdy od krásnych riečnych šupináčov veľkostne v rozmedzí 70 – 80 cm, z ktorých sa vykľuli urputní bojovníci. Ja som už od rána bez záberu. Rozmýšľam, v čom robím chybu. Popoludní si všímam, že Honza nastražuje boilies tmavej farby.
Ja stále chytám na panáčika s jednou fluoropopkou rovnakej veľkosti. Mením teda žiariacu farbu fluoropopky za tmavú. Ubehlo pätnásť minút a zdolávam ďalšieho kapra. Niekedy stačí tak málo, je stále potrebné reagovať a skúšať, na nič nečakať. Zábery máme až do konca našej výpravy a ťaháme z vody ešte niekoľko krásnych riečnych kaprov. Tri dni plné akcií však utekajú závratne rýchlo. Bohužiaľ, všetko má svoj koniec a musíme odísť.
Čo dodať? Keď človek pretrpí dlhú a nepohodlnú cestu, je Francúzsko úžasným miestom na rybárčenie. Už vieme, že budeme chcieť ďalej objavovať tajomstvá, ktoré sú skryté v tamojších nekonečných vodách. Ak sa pošťastí, vrátime sa sem v najbližšej dobe. Týmto by som chcel poďakovať svojej manželke a synovi za neskonalú trpezlivosť a podporu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
