Chlapská časť osadenstva zostala po jedle rozvalená v ratanových kreslách a k jemne pikantnej večeri si chlapi prispôsobili aj svoje vtipy. Dvanásťročný Oliver, perla rybárskej časti osadenstva, sa hral so svojím tabletom a spontánne sa pripojil k doznievajúcemu smiechu. Zrazu zdvihol hlavu a hovorí: „Viete, že ženy sa delia na dve skupiny?“ Pohľadom skontroloval pootvorené ústa rybárskych kolegov a pokračoval: „ Delia sa na dobre oblečené a na dobre, že sú oblečené“. Oči mužov skontrolovali klebetiace ženy a vybuchli do hurónskeho rehotu.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 44
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Rybársky zájazd na Madagaskar sa začal plánovať už pred rokom pri dobrom vínečku na stretnutí rybárov v jednom vinárstve v dedinke Suchá nad Parnou pri Trnave. Vybrali sme si ostrov Nossy Be, ktorý sa nachádza asi hodinu plavby od samotného veľkého ostrova Madagaskar.
Všimné je všade okolo nás
Let z Viedne cez Rím priamo na miniletisko v Nossy Be sa uskutočňuje iba raz do týždňa. Príletová hala svojou veľkosťou pripomína skôr železničnú stanicu ako medzinárodné letisko. Dopravný pás na batožinu je dlhý ako detský kolotoč na hodoch a my očami sledujeme ako naň hádžu naše kufre. Usmiaty mladík pomohol môjmu susedovi naložiť batožinu na vozík a už šúcha ukazovák s palcom pred jeho očami, aby mu pripomenul staré známe: „V živote nič nie je zadarmo“. O chvíľu sa objavuje naše objemné puzdro s udicami, spoza ktorého vytŕča otvorená dlaň. „Díško“, „všimné“, „bakšiš“ – je všade okolo nás.
Rýchlo sa snažím utiecť z haly, ale môj rezký krok neunikol mužovi v uniforme sediacemu pri malom stolíku. Kývol na mňa prstom a ukázal na môj kufor. Pochopil som, colná kontrola. Snažím sa vyložiť kufor na stôl, aby som mu ho otvoril. To sa colníka priam dotklo. Veď on mi úprimne verí, že v ňom nemám nič, čo by ohrozilo tamojšie colné zákony, len jeho natrčená ruka ukrytá za kufrom chce odmenu za jeho lojalitu. Vkladám do nej ďalšie dva doláre na posilnenie šedej, či podľa pleti skôr čiernej ekonomiky Madagaskaru.
Po stopách Mórica Beňovského
po desiatich minútach cesty mikrobusom sa ocitáme na okraji pobrežia, kde nás už čakajú člny, ktoré nás zavezú na našu pláž. Päť manželských párov a jeden pár otec a syn sa vybralo pozrieť miesta, kde to ten Móric Beňovský z Vrbového pri Piešťanoch začal kariéru ako prvý Madagaskarský kráľ.
Na rozľahlej pláži sa nachádza sedem malých drevených bungalovov. Ich zariadenie je prakticky iba veľká dvojposteľ s moskytierou a nič iné na čo by zbytočne sadal prach. Neďaleko sú dve malé chatky, v ktorých je kúpeľňa s keramickým umývadlom a záchod, podotýkam, že je splachovací. Na konci rozsiahlej pláže je krytá jedáleň a dve chatky, ktoré slúžia ako kuchyňa a sklad.
Kde oko dohliadne, nikde nikoho, iba my, more a divočina za chrbtom. Až tu si o chvíľu uvedomíme, že človek môže fungovať aj bez televízora, internetu a skoro aj bez mobilu, lebo signál je iba kde-tu a iba kedy-tedy. Hneď po ubytovaní zvoláva hlad všetkých účastníkov zájazdu do jedálne. Nič väčšmi nerozladí chlapa, ako škŕkanie prázdneho žalúdka.
Ďalšia pol hodina čakania na jedlo urobila z Jana a Petra nebezpečných hladných tigrov, ale to, čo predvádzal kuchár, sa dá opísať ako skutočné gastronomické divy. Na stôl sa priniesli tri veľké tácky talianskeho carpacio - tenunké plátky z čerstvej surovej ryby a údeného plachetníka. Pochutili si aj tí, ktorí by doma takúto delikatesu nejedli. Nasledovalo pikantné kura, šalát z čerstvej zeleniny a na záver flambované ovocie. Musím priznať, že takúto hostinu, ktorá sa neskôr opakovala každý deň, tak to sme nečakali.
Takáto rybačka dá zabrať!
Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme chytali ryby. Trochu nás zarazilo, keď Džony, spolumajiteľ kempingu, starší urastený chlap, vyhlásil, že raňajky sú bez výnimky pre všetkých už ráno o pol siedmej, aby sme čo najskôr vyrazili na ryby. K dispozícii máme dva malé katamarany pre dvoch ľudí a jeden veľký, ktorý je ideálny pre štyroch rybárov.
Do veľkého člna nastupuje duo Jozefov spolu so mnou a podarilo sa nám presvedčiť naše dve dievčatá, u ktorých v tejto chvíli ešte zvíťazila zvedavosť nad strachom. Rybolov sme začali dve-tri míle od pobrežia, kde sa nachádzali veľké plytčiny, čo dávalo predpoklad na lov na povrchovú prívlač- poping. Keď v priebehu hodiny registrujeme iba jeden jediný útok, meníme taktiku a prehovárame kapitána, aby nás zaviezol na miesta vhodné pre speed – jiging, čiže veľmi rýchle pilkrovanie. Je to presne ten spôsob rybolovu, o ktorom hlásal nápis na socialistických kasárňach pri odvode brancov: „Z vašich chlapcov urobíme chlapov!“
Makať niekoľko hodín s prútom, keď špeciálny tenký pilker s jednohákom na šnúrke spustíte do hĺbky až šesťdesiat metrov a následne veľmi rýchlo navíjate tak, že vám špička prúta kmitá nad vodou ako ihla v šijacom stroji a po pritiahnutí nástrahy pod hladinu opäť preklopíte oblúk navijaka a jig opäť klesá ku dnu, tak to dá zabrať!
Neveríme vlastným očiam
Prvá ryba výpravy bol malý kanic, ktorý zabral tesne nad dnom. Jozef, ktorého kapitán Džony (inak rodený Talian) začal familiárne oslovovať „doktóre“ nám ukázal „zač je toho lakeť“. V priebehu jednej hodiny zdolal päť rýb bez toho, aby sme si my s ďalším Jozefom čo i len škrtli. Zdolal dva kranasy a tri menšie barakudy. Po dvoch zbabraných záberoch zasekol Jožko niečo mimoriadne veľké. Jigingový prút, ktorý zdolal aj plachetníka, bol teraz ohnutý až ku hladine. Ryba bola v desivom úniku a nedala sa vôbec zastaviť.
Jožka sme zapli do zdolávacieho opasku, aby mohol pritvrdiť muziku. Vzoprený stehnami a lakťami o bok lode konečne zastavil rybu a z celej sily sa oprel do päťstogramového prúta. Hneď som vedel, že niečo musí prasknúť. Podľa mňa najskôr to nevydrží uzol, ktorý spájal monofil so spletanou šnúrou.
Džony zo svojho kapitánskeho mostíka usmerňuje: „Pomaly, pomaly, to bude veľký kanic a ten môže mať aj cez sto kilogramov!“ A vtedy to prdlo. Špička prúta sa narovnala a Jožko smutne navíja uvoľnenú šnúru. Neveríme vlastným očiam. Nepovolil uzol, ale oceľový krúžok na karabínke sa natiahol do malej elipsy a zostal otvorený. Ryba je fuč. Tak to je niečo, tu sa lovia ozaj veľké ryby.
Aj rameno vypovedáva poslušnosť
Ďalšieho obra zasekáva náš „doktóre“. Ryba opäť vyráža do hĺbky a je ešte rýchlejšia ako predchádzajúca. Vo vzduchu visí otázka, komu dôjdu skôr sily: rybárovi, či rybe. Z Dodovho veselého úsmevu sa po dvadsiatich minútach stáva úškrn hororového klauna z filmu „Saw“. Prechádza z jednej strany paluby na druhú tak, aby nedovolil rybe dostať sa do motora alebo pod kýl lode. Každú chvíľu si uvoľňuje ruku, v ktorej kŕčovito zviera udicu, lebo rameno už vypovedáva poslušnosť.
Natlačení k zábradliu čakáme na prvý záblesk ryby pod hladinou. Terry, náš madagaskarský pomocník, stojí jednou nohou na motore a rukou sa pridŕža zábradlia z vonkajšej strany lode. V tomto akrobatickom postoji sa hlboko predkloní a za chvost vytiahne z vĺn obrovského kranasa. Úlovok sa plieska na palube a my mu odhadujeme úctyhodných dvadsať kilogramov.
„Ty kokso, dal mi riadne zabrať“ - hovorí doktóre a šúcha si dlaňou ubolené rameno. Nádherný kranas po fotení putuje strmhlav do vody. Chvíľu na to Jožko vyťahuje nádherne sfarbeného kranasa zlatého, ktorý už nemal toľko šťastia ako jeho strieborný predchodca a vracia sa na šupinkovom ľade do tábora ako budúce carpaccio.
Sadol až tretí záber
Za prvý deň rybačky sa chytilo na našom katamaráne osemnásť kusov rýb. Hrdí vystupujeme na pláž, kde práve prikotvil malý katamarán, z ktorého vyskakuje Janko a pred sebou drží vztýčený palec na znak víťazstva.
„Peter, prvý záber sme pokazili, plachetník sa vypol po výskoku. Druhý záber a následný výskok ryby nás šokoval. Bol to marlín. Ryba vyskočila iba niekoľko metrov od nás a my sme boli radi, že sa pri úniku vypla, lebo na takú obrovskú rybu sme ani my Linčania neboli pripravení“- hovorí mi vzrušene Janči, najväčší rybársky guru v Linči.
„Tretí záber už sedel“ - hovorí jeho spolubojovník Peter a vyťahuje foťák, kde vidíme ako pózuje s uloveným plachetníkom. „Mám iba dve fotky, viac sme si netrúfli, aby sme rybu vrátili nepoškodenú späť do vody“ - doplnil spokojný Kysučan.
Tento neuveriteľný deň zavŕšil poobedňajším plachetníkom aj Janko. MMS-ka s fotkou jeho úlovku letela do Zelenča, aby starosta dediny predsa len prehodnotil obsah starého erbu obce a porozmýšľal o zakomponovaní tejto ryby medzi dva pšeničné klasy miesto pluhu.
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
