Minuloročné pomerne teplé jesenné počasie prialo rybárom, a tak aj v novembri mohli chodiť k vode a spríjemniť si chvíle rybačkou. Ja som tiež nebol výnimka a vybral sa koncom novembra za rybami s jedným jemným picker prútom.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2014
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Prút picker je vlastne najkratší a najjemnejší prút z rodiny feeder prútov. Hodí sa najmä na lov menších rýb v blízkosti brehu. Dĺžka týchto prútov je obvykle od 240 do 300 cm a vrhacia záťaž od 10 do 50 g. Ja som mal pri tomto love 270 cm dlhý prút s vrhacou záťažou od 10 do 30 g. Je to zlatá stredná cesta vo výbere picker prúta. Na prúte mám navijačik veľkosti 3000 a na ňom kmeňový vlasec s priemerom 0,16 mm. Koncovú montáž som mal úplne jednoduchú. Otvorené feedrové 10-gramové kŕmidlo pripevnené na hokejke, ktorá bola priebežná, malá gumená zarážka, dvojobratlík, nadväzec s priemerom 0,14 milimetrov ale postupne som skúšal aj tenšie typy.
Príprava krmiva
Ale vráťme sa pekne na začiatok. Koncom novembra ráno o siedmej som dorazil k jazeru a vybral si miesto, kde som vedel, že od brehu asi 20 metrov je dva metre hlboká voda a vybalil som si všetko potrebné na lov. Tentoraz som mal málo vecí, lebo som sa chystal loviť iba na jeden prút a ani s krmivom som to nepreháňal, lebo som mal k dispozícii iba pár hodín. V studenej vode som si umyl ruky a začal s miešaním krmiva.
Na cielený lov karasov už mám svoju rokmi osvedčenú receptúru a používam dve rozličné príchute krmív. Na dnešný lov som namiešal najlacnejšie krmivá z ponuky Maros Mixu a to so série Eco pražené a cesnak. Tieto dve krmivá sa spolu dobre miešajú, výborne sa dopĺňajú a príjemne voňajú. Pomiešal som 2 kg krmiva pražené a 1 kg krmiva cesnak. Takto som dostal celkom tmavohnedé krmivo s vôňou cesnaku a pražených semiačok. Do malého vedierka som nabral približne pol litra vody z jazera, pridal tekuté sladidlo a kukuričný likér. Túto tekutinu som postupne nalieval na suché krmivo a postupne miešal. Keď z toho vznikla požadovaná konzistencia, tak som krmivo nechal odstáť asi na 10 minút a medzitým som si rozložil prút, stoličku...
Pri miešaní krmiva so studenou vodou mi riadne zmrzli ruky a výbornou mi bola pomôcka Hakugen Hand Warmer, ktorá sa hodí na ohriatie rúk, nôh alebo poprípade sa dá vložiť aj do spacáka. Je to vlastne hrejivý vankúšik na jedno použitie, ktoré sa po otvorení obalu samo nahreje na približne 50 OC a pôsobí 6 hodín.
Karasy sa doslova bili o nástrahu
So zohriatymi rukami som pokračoval v miešaní krmiva. Nalial som trocha vody a poriadne premiešal, a potom som krmivo pretlačil cez husté sito, aby z toho vzniklo jemné krmivo. Doňho som primiešal varené konopné semienko, kostné červy a posekané hnojáčiky. Pri love karasov alebo pri love v studenej vode je pre mňa veľmi dôležité, aby som rybám ponúkol aj živú potravu, lebo keď už rybu prilákam na svoje zakŕmené miesto, tak ryby dovtedy tam zostanú, kým nepozbierajú živé kostné červy a hnojáčiky; sú totiž pre ryby tými najlákavejšími kúskami plnými bielkovín.
Z takto pripraveného krmiva som si spravil guľôčky a rukou ich nahádzal približne 20 metrov od brehu. Po zakŕmení som naplnil aj svoj košík, na háčik nastražil kostné červy, nahodil koncovú montáž a čakal na prvý záber. Prvé zábery som zaznamenal po 5 minútach a boli to hlavne malé plotice. Na háčik som skúšal dávať aj hnojáčiky, kukuričku, poprípade aj kombináciu týchto nástrah, ale prvého karasa som chytil až po hodine lovu a bolo to na kombináciu kukurice s kúskom hnojáčika.
Nič som už nemenil a vždy som na háčik nastražil kukuričku s hnojáčikom a karasy sa bili o túto kombináciu. Po nahodení koncovej montáže som musel čakať iba pár minút na záber a vždy to bol karas.
Mal som čo robiť...
Takýmto tempom som chytal asi hodinu. Potom zrazu nastalo ticho a bol som zasa pol hodinu bez záberu. Rozmýšľal som nad tým, čo sa mohlo stať a napadli ma dve veci: buď je na mojom zakŕmenom mieste nejaký dravec, alebo kapor. Na háčik som nastražil novú kukuričku a nového hnojáčika, ktorý len tak skákal od radosti. Nahodil som a trpezlivo čakal na záber.
Po pár minútach prišiel vytúžený razantný záber a mohla sa začať zdolávačka. Prút sa ohýbal ako luk, z cievky navijaka mi mizli desiatky metrov vlasca, až kým sa ryba nedostala do hlbšej partie vody a asi 40-50 metrov od brehu. Mal som čo robiť, aby som rybu pritiahol k sebe a mohol ju podobrať. Až po 15 minútach vzájomnej naťahovačky sa mi to konečne podarilo a v podberáku sa trepotal krásny kapor – okolo 65 centimetrov. Pozrel som sa na mobile na aktuálny čas a smutne musel skonštatovať, že moja rybačka sa končí a práve teraz, keď som už mal slušnú rybu na háčiku. Nemohol som robiť nič iné, iba nafotiť ryby, pobaliť si veci a vydať sa domov.
Teraz sedím za počítačom, píšem tento článok, ale v hlave si už plánujem zimný lov kaprov, jalcov, šťúk a dúfam, že naše jazerá a rieky tak skoro nezamrznú.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
