Zima. Ročné obdobie, ktoré je pre mnohých rybárov štádiom, keď dávajú bodku za svojou sezónou. Čas, keď sa hodnotí sezóna, vypĺňajú sa celoročné sumáre, leští sa náčinie a doma v teple sa prezerajú fotografie trofejných letných úlovkov. No tí, ktorých od vody nezaženie chlad a mráz, sú často odmenení úlovkami, ktoré nevedeli docieliť ani počas leta, či jesene.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2014
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Zimná voda
K takýmto úlovkom patria aj zubáče. Hlavná dravcová sezóna je pri konci, no týchto dravcov vieme oklamať aj keď je všade naokolo snehová pokrývka. V zime je ich ulovenie možno o niečo ťažšie, ale dá sa to. Teplota vody už klesá nízko.
Jednou zo základných vecí úspechu je poznať terén. Áno, je to veta, ktorá v tomto časopise odznela možno tisíckrát, ale teraz nadobúda osobitný význam. Zima totiž nie je čas, keď sa hľadajú nové loviská a sonduje dno. To, že poznáme dno je veľké plus, ktoré vo väčšine prípadov dopomôže k peknému úlovku. Každý rybár má svoje obľúbené miesta a na ne by sme rozhodne nemali zabúdať. Pretože ak si ryby za svoje útočisko vyberali počas roka dané miesto, je pravdepodobné, že sa v ňom budú zdržovať aj teraz.
Ďalším dôležitým faktorom je ticho. Treba si uvedomiť fakt, že brehy riek, jazier aj nádrží spustli, člny už nebrázdia vodu a ani skupinky rybárov už nemožno vídať takmer na každom kroku. Preto všetky ryby, ako aj zubáče, reagujú na hluk dvojnásobne citlivejšie ako inokedy. Z toho vyplýva, že tiché správanie pri vode by malo byť preto samozrejmosťou. Treba si dať pozor na to, aby sme svojou chôdzou a pohybmi vytvárali iba minimálny ruch. V skutočnosti sa to dá povedať tak, že si treba dávať pozor kam šliapeme a čoho sa chytáme. V tomto prípade majú rybári loviaci z člna obrovskú výhodu, keďže sa vedia dostať úplne potichu na svoje top miesta bez rizika.
Prelovenie miest
Poďme sa pozrieť konkrétnejšie na zubáče. Teraz nemôžeme očakávať prípady, keď nám v lete nabehne na lovisko celý húf tohto predátora. Zábery, ktoré v lete prichádzali zo 4-, 5-, či dokonca desaťmetrovej hĺbky, môžeme dostať z metrovej plytčiny. A to aj počas dňa. Lovné miesto, na ktorom sa nachádza zlom, hrana, útes, či potopené konáre, prelovme starostlivo a ak je to možné, tak aj z bezprostrednej blízkosti. Sú to raje pre zubáče, ale riziká pre naše nástrahy.
Tu majú opäť výhodu rybári loviaci z člna. Tak ako aj pre ostatné zvieratá, aj pre ryby patrí zima medzi obdobia, keď neplytvajú energiou. Preto je vhodné našu nástrahu spustiť rybe priamo do „obývačky“. Tu sa musí prejaviť rybárova pripravenosť a priame prepojenie s prácou nástrahy. Samotný záber, či „kopance“ sa často dostavia už pri klesaní nástrahy. Jej dokonalá prezentácia je veľmi dôležitá a treba byť pripravený. Pretože každé ťuknutie, kopnutie a trhnutie môže byť znamením ryby a to aj poriadne veľkej.
Vráťme sa však k prezentácii nástrahy. Zubáč nemusí zaútočiť hneď, preto je dobré nahadzovať viac ráz na rovnaké miesto. Záber sa možno dostaví až na štvrtý - piaty pokus. Stalo sa mi, že som prechytával potopený dub a zubáč, ktorý mi striehol priamo pod člnom, zabral až na posledný hod.
Navíjanie by malo byť pomalé a pohyb nástrahy si dotvárajme pracovaním so špičkou prúta. Celé by to malo vytvárať efekt polomŕtvej rybky. Tá je pre zubáče neodolateľná. Prácu s nástrahou si môžeme nacvičiť vopred v plytkej vode.
Nástraha a náčinie
Azda najdôležitejšou zložkou našej zostavy je to, čo zubáčom ponúkneme na háčiku. Mne sa na ne osvedčili hlavne gumené nástrahy. Je to čiastočne spôsobené aj typom vody, na ktorej lovím (hĺbky okolo 10-15 metrov prudko striedajú 2-metrové plytčiny). Je to univerzálna nástraha do každej hĺbky, dá sa použiť ako na dlhé hody, tak aj na vertikálne prechytávanie prekážok. V kombinácii s väčšou jiggovou hlavičkou môže byť dokonalá práve pri vertikálnom love.
Farba nie je až taká podstatná. Na tento lov však využívam „gumy“ bielej, striebornej, prípadne zlatej farby. Ich veľkosť sa pohybuje medzi 7,5 až10 cm. Väčšie gumy na zubáče nevyužívam, a práve na ne sa chytajú aj menšie kusy. Zubáč má v porovnaní so šťukou menšiu papuľu a aj jeho prirodzená korisť sa pohybuje v tomto dĺžkovom rozmedzí. Osvedčili sa mi aj rôzne typy väčších smáčikov. Tie sa vďaka svojmu mäkkému telíčku správajú vo vode perfektne. Znova môžeme mať navrch v kombinácii s väčšou jiggovou hlavičkou.
Nástraha však sama ryby neloví a ožíva len vďaka rybárovi. No vhodné je tomu prispôsobiť aj náčinie. To je aj vo všeobecnosti jemnejšie ako na šťuku. Mäkší prút s dĺžkou 2,10 - 2,40 metra je ideálna voľba. Aj priemer silonu môžeme zjemniť. Splietané šnúry neodporúčam, keďže pri nízkych teplotách nasiaknu vodou a následne zamŕzajú. Práca s akoukoľvek nástrahou je potom prakticky nemožná. Ak je celá zostava s rybárom zohraná, úspech na seba nenechá dlho čakať.
Zahriatie v chlade
Zimná prívlač nie je o množstvách rýb a záberov, keď ťaháme jedného zubáča za druhým. Ide o to zachytať si v čase, keď 90 % rybárov sedí doma a zvyšných 10 % chytá. Fučí, sneží a mráz sa dostáva všade. No chvíle, keď rybár z ľadovej vody vyberá skrehnutými prstami trofejného zubáča, je to pravé zahriatie v chlade. Lepšie zahriatie ako doma pri kozube pri zapnutej televízii. A vo chvíli, keď rybár púšťa dravca späť do svojho živlu, ho napadne iba jedna veta: ostatní môžu ľutovať, že sedia doma!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
