Hornád
Prišiel január a s ním sa nám prívlačiarom sezóna rúti ku koncu. Voda je, samozrejme, studená, ale život z nej nevymizol. Preto využite možnosť pred núteným prívlačovým pôstom, zoberte prút do ruky a vyrazte k niektorej z riek. V takomto počasí príjemne zahreje aj menší úlovok.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Prvý hod, prvá ryba
Sedím doma a cez okno sledujem chladné januárové ráno. Celý ročník Slovenského RYBÁRA mám už trikrát prečítaný, a tak je rozhodnuté: Ide sa k vode! V momente vyťahujem moje UL‑ko, Delphin Wild Spin 210 v gramáži 1-5 gramov si dnes určite príde na svoje. V lete som si s ním parádne zachytal pstruhy, a tak verím, že to pôjde aj dnes.
Zbalím ľahučký výstroj, sadám na bicykel a rútim sa mestom na rieku Hornád. Rozhodol som sa chytať priamo v meste, konkrétne pod splavom. Na jalce celkom dobrá voľba. Pri moste cez rieku zamykám bicykel a schádzam ku rieke. Okrem hlasného hukotu padajúcej vody splavu nič neruší lov. Do sedla prútika upevňujem šikovný Neos s tenkou pletenkou FIN. Voda je riadne prečistená, preto ešte priväzujem na koniec pol metra fluorokarbónu 0,125 mm. To by malo presvedčiť aj opatrné ryby. Zostavu ukončujem pomerne veľkým 4 cm voblerom imitácie bielej ryby. Začínam loviť tesne pod splavom. Prvý hod smerujem do rýchlej, dobre okysličenej vody. Na moje prekvapenie už po pár návinoch dostávam ťukanec, ale rybu nezasekávam. Druhý hod preto smerujem opäť na to isté miesto, ale nechávam ho splaviť kúsok nižšie. Aj spomaľujem navíjanie. Zrazu bum! Záber prichádza a ryba sa okamžite vymrští nad hladinu. Nádherný potočák! Opatrne ho vyberám z vody a rýchlym pohybom metra zisťujem, že má 38 cm. Slušná ryba na kaprový revír v centre mesta. Vo chvíli, keď zapínam „makro“ na zrkadlovke sa mi ryba vyšmykne z ruky a mizne v ľadovej vode rieky. Nevadí, rybu som dostal a slobodu by dostala aj tak.
V zime sa každá šupina počíta!
Čudujem sa aktivite pstruhov
V love pokračujem nižšie a tu mi do voblera hneď narážajú útočné ostriežiky. „Sústo“ je však príliš veľké, preto vobler mením za drobný smáčik. A o zábavu je postarané, ťahám malých banditov ako na páse. Rád by som však dostal aj niekoľko jalcov. Po prúde rieky sa presúvam nad cestný most. Voda je tu plytká, ale zároveň rýchla a piliere mosta by mohli poskytovať úkryt nejednej rybe. Tu posielam do boja 2,5 cm mikrovobler vo farbe potočáka s maličkou lopatkou. To sa znovu javí ako správna voľba, keďže po pár hodoch sa moje WS‑ko trasie pri výskokoch menšieho potočáka. Čudujem sa aktivite pstruhov, lebo o chvíľu je tam ďalší. Malý voblerík zabodoval a rybu ani neporanil vďaka drobným háčikom. Krátke foto a putuje späť do rieky. Po jalcoch zatiaľ ani stopy.
Malý potočák z plytčiny od pilierov.
Jalce náhle na scéne
Všetko sa však mení za mostom, kde už medzitým opäť na väčší vobler zaútočí jeden z miestnych jalcov. A nebol posledný. Na jemnom prúte si vychutnávam zdolávanie a ticho Hornádu, aj keď nie som nikde v lesoch Ružína, alebo kdesi v divočine. Spokojný sa spúšťam po prúde a studenú číru vodu pretínajú iba moje nástrahy. Nižšie sa zavesí aj pekne vyfarbený dúhak, ale pod nohami mi padá.
Jalce sú pri chuti a vobler berú, len čo dopadne na hladinu. Možno si ho mýlia s hmyzom. Tesne nad kaskádami sa zastavujem a toto miesto som si dnes zvolil za konečnú. Vobler hádžem krížom a nechávam splaviť až na hranu balvanov. Tam sa pohybom vnára do rieky a striedavým navíjaním ho navádzam k sebe. Rana do prúta zapojila do útoku aj citlivo nastavenú brzdu. Teraz je už môj ľahký prút krajšie zohnutý a zdolávanie je už o inom. Najprv tipujem pstruha, ale vykľuje sa z neho slušný jalec. Opatrne ho vyberám z vody a zisťujem, že pokoril hranicu 40 cm. Tesne, ale predsa! Nasleduje rýchla fotodokumentácia úlovku a púšťanie, čo je samozrejmosť. Ešte dva‑tri hody a prút skladám na dve časti a šup do puzdra. To je šikovne vymyslené, navijak, dokonca ani šnúru netreba dávať dole. Maximálne spokojný s výsledkom sa teraz vraciam k splavu po bicykel. Tu sa ukázalo, že aj v zime sa dá pekne zachytať. Stačí sa teplo obliecť, vziať trocha výbavy a ryby púšťať.
Jalce boli pri chuti a ich lovom som sa dobre bavil aj napriek mrazu.
Výbava na zimný lov
Toto bola ukážka z jedného januárového lovu. Ako vlastne takto chytať? Ideálne je, ak máte možnosť vybehnúť k vode s jemným náčiním, najlepšie si zachytáte určite na ultraľahkú prívlač. Kým v lete nie je problém loviť najmä jalce a ostrieže aj na hrubšiu zostavu, v zime všetko zjemňujem, hlavne ak idem na menšie ryby. Sú rôzne gramáže a dĺžky UL prútov. Ja s obľubou využívam spomínaný ultralight Wild Spin od Delphinu. Mal som ho dokonca aj pri mori a vydržal soľ a divoké výpady morských rýb úplne v pohode. A to je „vrhačka“ iba do 5 gramov!
Ale späť k výbave. Navijaky stačia malé. Jednak sa bude loviť pri brehu a vzhľadom na tenký priemer
šnúry/vlasca nie je vôbec potrebná veľká kapacita cievky. A čo sa týka práve vlascov a šnúr, závisí od toho, čo kto radšej používa. U mňa vyhráva šnúra, tu postačí bohato 0,12 mm priemeru. Vlasec používam osobne až 0,16 mm FIN Method Spin, aj keď sa väčšinou navíja tenší. Ale zaveste tam svoj obľúbený vobler. Príde prvé drevo, kameň a môžete sa sním často navždy rozlúčiť. V prípade veľmi čistej vody použijem kvalitný fluorokarbón a to pri šnúre, aj pri vlasci.
Smáčik, perie, či vobler?
Ako nástraha sa dá použiť hocičo zo širokého spektra umelých nástrah, ktoré sú dnes k dispozícii. Počnúc smáčikmi, voblermi, rotačkami až po malé kopytá, twistre, jigy a podobné operené čudá. V každom prípade si treba odskúšať, čo funguje za daných podmienok a to, na akú rybu sa zameriate. Jasné, že v tomto prípade musíme brať do úvahy to, že lovíme v zime. Preto by som viac‑menej vyradil rotačky, plandavky a ľahké jigy, ktoré sa budú držať pri hladine. Dá sa však pekne odchytať s preťaženým smáčikom, hlbšie chodiacim minivoblerom a s jigovým perím. Práve posledné perie sa mi osvedčilo hlavne na potočáky. Nymfy a smáčiky sú zas dobrá voľba na jalce a ostrieže. Ak však chcete aj pomerne „mikro“ nástrahu dostať dole, namiesto klasickej olovenej jig hlavičky použite malú volfrámovú. Tá je ťažšia ako olovo aj pri svojej veľkosti! Farby používam výlučne prirodzené a to strieborná/sivá a hnedá. Prípadne odtiene zelenej tmavej.
Jednoduchý štýl lovu
Štýl lovu je veľmi jednoduchý a účinný zároveň. Aspoň tam, kde chytám ja. Vzhľadom na rýchlosť prúdu a hĺbku vody zvolím záťaž nástrahy a krížom smerom po prúde cielim na druhý breh. Samozrejme, tam často nedohodím, ale ide o to, aby som pokryl čo najväčší úsek na jeden hod. Výborne fungujú hlbšie jamy a tône, alebo veľké balvany. Za nimi som takmer pravidelne lovil úplne pri brehu ostrieže ako na vertikál. Nástrahu po dosadnutí nútim robiť skoky po dne s veľkými pauzami a pomalým navíjaním. Pri smáčikoch veľa ráz iba chvejem ich chvostíkom, pričom takmer vôbec nenavíjam, nástrahu prakticky držím na mieste. A verte, že ryba sa nezľakne! Prívlač v takýchto podmienkach je skôr o malom počte zvyčajne menších rýb, aj keď hlavne jalce vedia veľkosťou prekvapiť. Ale niekedy iba potvrdzujú to, že sú to jalce hlavaté, až príliš hlavaté. Nech už ide o akúkoľvek rybu, vždy si zaslúži slobodu. Nemalo by to byť zľutovanie, ale samozrejmosť pre tvora, ktorý je na tejto planéte hosťom rovnako ako človek!
Príroda je krásna v každom období, hoci aj bez snehu. Január nie je výnimkou.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
