DOMOV Magazín JANUÁR 2016 Koniec dlhej cesty, 1. časť

Koniec dlhej cesty, 1. časť

Plánuje sa to už od jari. Lov na už známom mieste so známymi tvárami. Troška sa to zmenilo, lebo kamaráti, ktorí mali dôjsť z Maďarska, to kvôli zdravotným dôvodom zrušili. Ale netrvá dlho, kým sa prihlási Anti. Trvá to asi 5 sekúnd nášho telefonického rozhovoru.

Attila Gál 23.12.2015 (1/2016)

info

Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 86
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.

A takto sa začala naša cesta cez polovicu Európy do delty jednej prekrásnej rieky. Všetko je objednané, len tam dôjsť! Aktuálny problém kvôli prívalu migrantov neriešime a naplánujeme si +2-3 hodiny meškania.

Niekedy sme mali na diaľnici až príliš veľa času.

Krásny dvojitý zážitok.

Ukončíme trápenie, ide sa spať

Počas cesty sa stretávame so všelijakými výmyslami, ako zhoršiť zjazdnosť v EU a takto sa o cca 6 hodín neskôr dostávame na miesto činu. Thomas to má ľahké, dorazí cca o pol hodinu neskôr, usmiaty a vyspatý. Dávno som ho nevidel, bude zábava. Nový člen „tímu“ je Mikael, spoločník Thomasa. Riešime ubytovanie, navštevujem starých známych a zbierame info z vody. Pred dvomi dňami sa chytila ryba 2+ ale to mali menšiu záplavu, my už zaznamenávame padajúcu vodu. Krútim očami, toto nebude dobré. Prečo sme neprišli o týždeň skôr?
Každý je unavený ale plný elánu, čo teraz? Ideme na to! Vybiehame vyskúšať jediné miesto, o ktorom viem, že je z brehu ľahšie dostupné. Aj keď skúšame štyria, aktivita je nulová. Vidno, že ryby už opustili tieto miesta a sú naspäť v koryte. Dáme si neskôr ešte jedno kolo, ale teraz ideme spať. Ja s Antim máme za sebou vyše 24 hodín bdenia, už sa to prejavuje aj na pohyboch. Skoro vbehnem do lesa, nohy ma už neposlúchajú, aj keď svieti slnko, vidím už hmlisto. Ukončíme trápenie, ide sa spať.

Pľac nechávame a ideme na nástrahovky

Na druhý deň naplánujeme lov nástrahoviek a nejakú tú skúšobnú rybačku. To znamená, že ráno nás už čaká na vode. Je ešte troška prikalená, takže skúšame prívlač. Poznám rieku (robil som tu sprievodcu), aj to kde by sa v takejto dobe mali sumce zdržiavať, aj keď od včera sa voda vyčistila dosť, až príliš. Plný plyn a pár minút rehotu, kým sa dostávame na miesto činu. Voda je dostatočne kalná, takže cítim v kostiach, že by aj niečo mohlo byť. Chalanov rýchlo rozdelím, sme šyria v mojom člne, lebo Thomasov Titanic na vodu tu nedáme. Jednoducho sa nezmestí na miesto, kde spúšťame čln. Prejde prvá, potom druhá hodinka a nič. Meníme miesto. Tu pred dvoma rokmi Anti chytil svoju životnú rybičku veľkosti 247 cm. Možno sa tu niečo zase skrýva. Ide o cca 1 km úsek, ale extrémne rybnatý. Sám mám odtiaľto niekoľko rýb nad 2 m. Prelovujeme pľac, nikde nikoho, v činnosti rušíme iba jednu líšku. Tá zase strašne rýchlo zmizne niekde v hustých kríkoch. Reč je už o tom, že ideme späť na nástrahovky a večer vyskúšame dačo iné, keď krásna vlna ruší pokec. Záber mal prísť Mikaelovi, ale bez kopanca… ryba sa nás zľakla. Dvadsať metrov nižšie to isté, ale Antimu. Hm, toto nemá význam, už sa boja všetkého. Buď to vyskúšame v noci alebo začneme loviť na vertikál a počkáme, kým sa dole zase začnú napchávať. Pľac nechávame a ideme na nástrahovky. Ich lov ukončíme po niekoľkých hodinách. Pár karasov, pleskáčov a jeden kaprík. Akurát stačí na druhý deň. Nástrahové ryby si objednávame, ich lov zaberá príliš veľa času. Zase závisíme od miestneho „profesionála“, ktorý má na lov do sieťky povolenie. Žiadna novinka, prichádza oneskorene.

Lov nástrahoviek.

Tentoraz so živou nástrahou a vertikálne

Takže podvečer sa rozhodujeme, že vybehneme zase, ale už so živou nástrahou a vertikálne. Sedíme v člne a zakrývame si oči pred vetrom. Krátka cesta do jednej jamy s hĺbkou 9 metrov je podľa mňa, navigátora, perfektný výber. Začíname dosť vyššie, aby sme sa pripravili. Thomas sa rozhodne, že on bude pracovať s umelou nástrahou, ostatní sa dajú na pasívnejší prístup a relaxujú. Mohli by sme to brať vážnejšie, ale čo už, keď sa to berie takto. Už len ten pocit, že sme tu, je fantastický. Každý z nás si už niekoľkokrát v živote vytiahol veľkú rybu, času je dosť. Pomaly ale isto splavujeme 4-5 metrov hlboký úsek, tu a tam pozorujem a označujem potopený strom vo vode. Kým sa nedostávam k hrane…bum, 7 metrov a jama sa nekončí. Hlas vábničky v momente dvíha prvú rybu, ale je bez záujmu o všetky ponúkané nástrahy. „Sú nažraté, chvíľku to bude trvať, kým sa zase rozbehnú“, frfle si Thomas popod nos. Krásne echá sa točia hore dole, ale bez záberu. Jama je dosť dlhá, niekoľko sto metrov, už nás prestáva baviť pozorovanie dvíhajúcich sa rýb, takže potichu „kecáme“. Zrazu sa však oblúk nezastaví a krásne vidíme ako napálil do Thomasovej nástrahy. JE TAM! Prvý ozajstný záber výpravy už máme, ryba sa točí v hĺbke a skúša sa dostať ku dnu. Ale silná ruka môjho kamaráta to nedovoľuje. Ryba menších rozmerov, 162 cm je na hladine behom pár krátkych minút. Potľapkám ju po hlave, chytím za tlamu a o chvíľku robíme spolu prvé fotky. Rybačka sa oficiálne začala. V tento deň to bola naša jediná ryba, ale čo nasledovalo po tomto a s akým výsledkom, to ešte nikto netušil. A to sme to celé nebrali vážne…

A ty už choď domov.