hlavátka
Spúšťam externý disk a vyhľadávam súbory, v ktorých sa chcem spomienkami vrátiť v čase, keď som sa snažil o úlovok hlavátky na viacerých slovenských riekach.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2016
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Všetko sa to začalo na Hornáde
(osemdesiate roky – rieka Hornád v Košiciach a okolí)
Po rokoch môjho rybárčenia na Hornáde, keď jej prítomnosť absentovala, bola odrazu tu. Neznalí rybári vykazovali jej úlovky ako úlovky veľkých „potočákov“, no skúsenému oku rybára neunikol fakt, že išlo iba o menšie hlavátočky – tubice. No neskôr… Na svoj prvý zážitok a zatiaľ najkrajší s dobrou „metrovicou“, keď sa medené telo vyrútilo z hlbšej jamy spolu s podustvami na plytkú vodu, nezabudnem do smrti. Po útoku zostala hlavátka chvíľku nehybne stáť v sotva päťcentimetrovej vode a neskôr sa hadovitými pohybmi vrátila späť do jamy. Očividne to nerobila prvýkrát. Ja oparený ako knedľa, ona nespokojná s výkonom. A podustvy? Tie sa tešia doteraz! Zrejme tento konkrétny zážitok bol spúšťacím mechanizmom môjho záujmu o túto krásavicu, ktorá pribudla do zoznamu druhov na rieke Hornád. Neskôr pár stretnutí s „hlavaňami“ (sledovanie krídlatého olova až ku brehu, párom hlavátok pod splavom v centre Košíc) i rozhodnutie pokúsiť sa získať prvé povolenie na jej lov. Pár rokov sa nedarilo, no neskôr konečne áno. Bola to moja prvá hlavátková sezóna v čase, keď sa 15 kg ryby lovili priamo v meste, žiaľ, neúspešná. No spomienky na prút z plného laminátu a „vyšrotovaný“ navijak Tap (ten so šikmou cievkou) za jeden deň po hádzaní mrenou 35 cm sú nezabudnuteľné. Neskôr hlavátku prestali do vôd Hornádu vysádzať a môj interes patril iným druhom rýb.
Po nerovnom boji unavená hlavátka.
Zmenila to až druhá sezóna
(r. 2010 – rieka Orava č. 2)
Prešlo dvadsať rokov a ja stojím na brehu rieky Orava. Krásavica na pohľadanie, ktorá ukrýva medené torpéda. Za tú dobu sa toho zmenilo naozaj veľmi veľa. Výstroj, nástrahy aj oblečenie. Na prvej vychádzke, keď sa zoznamujem s riekou aj množstvom prechodených kilometrov okolo nej, som neúspešný. V mraze a snehu spoznávam aspoň krásne miesta, kde by sa mohla hlavátka ukrývať. Nasleduje druhá neúspešná vychádzka a neskôr sa o slovo hlási nemoc. Nevadí, o rok, ak sa podarí, som späť.
Tretia sezóna
(r. 2011- rieka Orava č. 2)
Piateho novembra začínam loviť v Oravskom Podzámku a posúvam sa proti prúdu. Aj napriek tomu, že som minulý rok na dvoch vychádzkach „zeroval“, teraz je to iné. Zdolávam postupne pár oravských fešákov – „potočákov“, užívam si, no stále som napätý ako struna. Očakávam niečo väčšie a statnejšie. Na prvej veľkej jame za Podzámkom to konečne prišlo! Dodnes sa tým hrdím a vravím, že mám hlavátku „dvadsaťpäťku“. No na moju smolu mala iba dvadsaťpäť centimetrov. Moja prvá ulovená hlavátka v živote. Neskôr krásny jalec hlavatý a opäť „potočáky“. Zamrzela ma iba nájdená „pytliačka“ s hrubým vlascom a nastraženou rybkou v úseku ChaP, kde drzosť svojho počínania si pytliak vyšperkoval ponechaným poldecákom na hrubom drevenom kolíku, ktorý slúžil na upevnenie vlasca. Večer končím v Sedliackej Dubovej, nasleduje cesta domov vlakom ako vždy a spokojnosť. O týždeň, ktorý som horko‑ťažko prežil v nedočkavosti, som pri Orave opäť. Je to výprava dvojdňová. Kopa krásnych rýb, v snehu a mraze, no hlavátka neprichádza. Sezónu končím poslednou vychádzkou v hmlistom a mrazivom počasí pár dní pred koncom sezóny lovu. Podobný scenár a veľa rýb poškodených kormoránom.
Oravský fešák ulovený pri love hlavátky (Oravač.2, r.2011).
Kapitálny jalec z Oravy.
Štvrtá sezóna
(r. 2012 – rieka Orava č. 2)
Po uplynulých dvoch sezónach na Orave mám úsek Oravský Podzámok‑Sedliacka Dubová prepátraný a idem na istotu – prechádzam iba miesta, kde by sa mohla hlavátka zdržiavať. Orava je však nevrlá a skúpa – chráni si svoje hlavátky a moje štyri nasledujúce vychádzky sú iba o snažení. Ani krásne pstruhy nevyvážia túžbu po úlovku hlavátky a ja rozmýšľam o inom revíre, kde by som mohol byť úspešný.
Piata sezóna
(r. 2013 – rieka Hron č. 9)
Na hlavátku sa dostávam až koncom novembra a prechytávam úsek v Banskej Bystrici. Hneď na prvej vychádzke v sychravom počasí zdolávam princezničku nad 50 cm. Prekvapenie po rokoch pôstu na Orave č. 2 sa koná hneď v prvý deň. Popoludní sa mi dokonca vypína druhá, podobného, možno o kúsok väčšieho vzrastu. Veľa som nenachodil a cestou domov rozmýšľam nad týmto úsekom princezničiek. O dva týždne som späť na „dvojdňovke“. Opäť zdolávam na tomto úseku, no na inom mieste princezničku a definitívne padá rozhodnutie – posúvam sa na opačný koniec revíru. Prechytávam úseky okolo Lučatína v pôvodnom koryte, no bez úspechu. Poslednú vychádzku obetujem na preskúmanie okolia Šalkovej. Nič, iba bručanie MVE. Sumár sezóny – dve princezničky zdolané, jedna vypnutá pri zdolávaní a jedna pozorovaná pri sledovaní umelej nástrahy. Hron potešil, no neuspokojil môj „hlad“ po kráľovnej. Opäť rozdumujem, kde odpálim budúcu sezónu.
Túto hlavátku som mal na Hrone na prúte krátko. Vypla sa.
Šiesta sezóna
(rok 2014 – rieka Váh č. 18 A)
Opäť nový revír, ktorý ma – poviem otvorene, zlákal hlavne veľkosťou ulovených hlavátok. Počas štyroch vychádzok prechádzam celý úsek Váhu od Kraľovian až po Ružomberok. Poctivo, pešo a v teplom počasí. Žiaden záber, rieka ako bez života. Tá pravá sezóna prišla až v čase, keď opäť ležím v posteli s chrípkou. No bolo by veľkou škodou neskúsiť to na tomto revíri opäť o rok.
Siedma sezóna
(rok 2015 – rieka Váh č. 18 A)
Začínam ju celý nedočkavý v prvý novembrový deň. Miesta mám zmapované a viem, kde mám hľadať kráľovnú. Začínam na nevýraznom dlhom úseku, ktoré je nad kaskádami. Niečo mi šepká, že tu mám skúsiť. Nahadzujem Salmo napodobňujúce pstruha potočného proti prúdu a asi po piatom nahodení dostávam záber! Zasekávam a začínam zdolávať. Pardon, po záseku vybaľujem „foťák“, ktorý mám našťastie na krku. Jednou rukou fotím obraty hlavátky a druhou zdolávam. „Hlavaňka“ sa prevaľuje, uniká a opäť sa snaží zbaviť toho pichľavého čuda. Nedarí sa. Po piatich minútach už oddychuje pri brehu, kde sa jej prvýkrát dotýkam. Premeriavam – má 81 cm. Konečne som sa po šiestich rokoch dočkal prvej „mierovej“ hlavátky. Je krásna a ťažko predycháva tento nerovný súboj. Fotím ju viackrát. Pýta sa späť a ja neváham. Vyštartuje ako blesk a iba zvírené bahno je svedkom toho, že sa tu udialo niečo, pre mňa nie každodenné. Som rád, no na druhej strane furt ten červ nespokojnosti hlodá a pýta sa: „Prečo nebola väčšia?! Toto že mala byť kráľovná?!“ Červa neriešim a som nakoniec veľmi rád, že sa to podarilo. Možno mu to raz vrátim v podobe väčšieho úlovku, možno… Druhá a tretia vychádzka sa koná opäť v teplom počasí na tento mesiac a región. Váh na mňa cerí zuby a škľabí sa. Jeden padnutý zrejme pstruh a to je všetko. V čase písania tohto článku mám pred sebou ešte vychádzky dve, tak držte palce! Nech uspokojím svojho červa nespokojnosti zdolaním ozajstnej kráľovnej.
Konečná fáza zdolávania mojej prvej mierovej hlavátky na Váhu.
Záverom
Hlavátka je jedinečná ryba – vždy tu bola a dúfam, že ešte dlho bude. To, že sa jej vysádzaniu niektorí hospodári MO stránia, je iba na ich svedomí a vedomí (nevedomí?) no, niektoré rieky ako aj ten „môj“ Hornád (aj iné) by si ju možno zaslúžili opäť. Sezóna lovu hlavátky je jedinečná a neopakovateľná. A o čom je, na to som si dovolil použiť časť citátu z internetového fóra magazínu Slovenský RYBÁR (www.slovenskyrybar.sk/forum)od užívateľa „janek“:
„Drina, zima, po niekoľkých tisíckach hodov si už začneš možno aj namýšľať, že hlavátka je len chiméra, ryba, ktorá je možno sama v celej rieke a žerie vždy, keď tam práve nie si, mraky utrhnutých nástrah a iba 5 vychádzok na dosť drahú povolenku, aj to je hlavátka.“
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
