Hron
Koniec augusta bol slnečný a mimoriadne suchý. Voda v Hrone bola číra, listy z okolitých jelší, vŕb a topoľov ešte nezačali opadávať. Do ruksaku som zbalil povolenku a podberák, škatuľku s rotačkami do bočného vrecka, ľahký prút do ruky a môže sa ísť na ryby.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2016
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Vybral som si málo navštevovaný úsek Hrona pri Šášovskom Podhradí. Je tu pekná scenéria, brehy prirodzeného koryta lemujú staré vŕby, rýchle prúdy sa striedajú s pomalšími hlbočinami. V minulosti sa tu dalo prívlačou nachytať dosť pekných jalcov, občas prekvapil rýchly potočák. V posledných rokoch sa však jalec z Hrona vytratil. Svoje spravil kormorán, úspešne mu sekundovali rybári, ktorí ryby bez problémov lovili na zimoviskách a pri borovičke sa sťažovali na úlovky ledva presahujúce 20 cm. „Kde sa vytratili veľké jalce?“, šomrali. Nuž, tie jalčeky v igelitke už pol metra nedorastú.
Nie všetko je však také zlé. Do rieky išla násada pekných jalcov, ale aj šťúk a pstruhov, zostalo aj na pár malých hlavátok. Kormorány začali vďaka poľovníkom častejšie plávať dolu Hronom. Tak som išiel skontrolovať, ako sa rybkám darí.
Made in Čína…
Skladám jemnejší prút, na karabínku pripínam striebornú rotačku – slovlikovku. Je síce drobná, ale dostatočne zaťažená, aj na šestnástke silone s ňou dohodím ďaleko. Pomaly idem lesnou cestou, je tu príjemný chládok. Míňam vysoké bralo – Podstožok – pod ním je veľká krútňava a v nej, hádam, ryby. Schádzam k vode, na vhodnom mieste začínam brodiť ako za starých čias, iba tak, v kraťasoch. Akurát namiesto plátených „číňaniek“ mám obuté kroxy. Tiež z Číny.
V toku sa šikmo láme dlhá štrková lavica, pod ňou pení voda a začína sa hlbočina. Dlhá je hádam aj 30 metrov. Začínam nahadzovať rotačku, kaskádu prechytávam meter po metri. Som bez záberu. Postupujem nižšie ku bralu, ryby žiadne. Uvažujem, prečo tu už pár rokov rybky nejako neberú. Otočím sa hlbočine chrbtom a rotačku nahodím do rýchlej plytkej vody k druhému brehu. Špičku prúta dám hore a začínam nástrahu rýchlo sťahovať.
Tíšina sa poplašila
Cez polarizačné okuliare registrujem pohyb ryby. Zdolávam prvého jalčeka. Peánom ho vypínam ešte vo vode. Nasleduje ďalších sedem rýb od 20 do 25 cm. Berú spoľahlivo, ale idem nižšie, kde prúd doznieva a voda je lenivejšia. Aj odtiaľ zdolávam niekoľko jalčekov rovnakej veľkosti. Nižšie už brodiť nemôžem, voda je hlboká.
Otáčam sa a idem proti prúdu rieky. Povyše je pri brehu spriečený kmeň vŕby. Vytvára sa tam malá tíšina, blyskáč do nej nahadzujem zospodu a sťahujem ho dole vodou. Od brehu sa oddelí polkilový jalec, berie nástrahu a po krátkom boji ho fotím na hladine. Po ňom zaberá ešte zo päť jeho rovnako veľkých kolegov. Tíšina sa poplašila, presuniem sa k dedine.
Je tam veľká, hlboká kaskáda, ktorú chcem prechytať, ale cestou mi nedá nenahodiť do ťažného prúdu nad ňou. Ústi tam potok a pri druhom brehu je pekné miesto, kde sa zvykli držať pstruhy. Dnes tam nie sú, iba pár malých jalcov prejavilo záujem o nástrahu. Ešte raz nahodím hore vodou, dostávam záber a opatrne zdolávam malú, asi trištvrte kilovú hlavátku. Je v dobrej kondícií, darí sa jej tu. Rýchlo ju fotím a púšťam späť ponaháňať plosky a jalčeky. Aj pod skalou, kde som začínal, bude stáť hlavátka, ale nie takáto, keď tam ryby neberú, uvažujem v duchu.
Spokojný schádzam do prúdov Hrona. Chytám veľa jalcov dvadsiatnikov. Teší ma ich veľké množstvo, len ich ustrážiť v zime pred kormoránom. Pomaly sa stmieva, do mesta idem pešo. Pri cestnom moste ešte schádzam ku Hronu. Okolo pilierov by ešte niečo mohlo byť. Jalčeky berú rotačku na hod. Zrazu, vo vracáku pod brehom, pár metrov odo mňa, mi nástraha uviazne. Priseknem, dvíham prút do výšky, cítim dve silné potrasenia zo strany na stranu. Tlak v prúte povoľuje, vyťahujem prehryznutý silon. Už nenadväzujem, balím, je skoro tma. Šťuke som nechal pekný suvenír. Háčiky boli bez protihrotov, hádam šťuke neublížia. Na jeseň ju pôjdem navštíviť s pevnejším prútom.
Domov šliapem po hrádzi, premietam si posledné hodiny strávené na rybách. Rieka sa vie za trochu starostlivosti stonásobne odvďačiť. Konečne to na Hrone aspoň trošku pripomína staré časy. Horšie je to, že celý úsek pod bralom má zničiť stavba malej vodnej elektrárne. Celá snaha o rieku a ryby v nej možno vyjde nazmar. Možno. Dúfam, že k tomu nedôjde a aj ďalšie generácie rybárov budú môcť zakúsiť čaro rybačky v tomto krásnom prostredí.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
