Už od februára intenzívne chytám na jazere, ktoré obhospodaruje moje nové združenie. Táto voda ukrýva množstvo pekných rýb, zo strany členov združenia je však vystavovaná veľkému tlaku. Pri hľadaní správneho riešenia som sa teda musel vzdať svojej doterajšej zaužívanej stratégie; z tohto kratučkého článku sa dozviete, akým spôsobom som našiel cestu k úspechu.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Voda, ktorú v poslednom čase pravidelne navštevujem, je asi 12 ha krištáľovo čisté štrkovisko s množstvom vyvýšenín, zlomov a mušľami posiatych lavíc, ktoré predstavujú hotovú pascu pre rybárske vlasce a šnúry. Maximálna hĺbka jazera sa pohybuje okolo 8 m. Použitie člna je zakázané, obsádka kapra je však veľmi bohatá, najväčšie jedince dosahujú až 25 kg, a v hojnom počte sa tu vyskytujú aj kapitálne pleskáče a ďalšie druhy bielych rýb.
Jedna spomedzi množstva rýb.
Skôr na nočné rybačky
Poniektorí vyvolení majú na brehu jazera možnosť stráviť hoci aj viac dní, no väčšina z nás, na rybačku môže obetovať iba svoj víkend (ryby sú v dôsledku toho, aktívnejšie skôr počas ostatných dní v týždni – na vodách so silným tlakom je tento jav úplne bežný) a keďže počas týchto frekventovaných dní, voľných lovných miest je podstatne menej, rozhodol som sa, že revír začnem navštevovať cez týždeň a zameriam sa skôr na nočné rybačky. Počas všedných dní mám možnosť vybrať si pre mňa najsympatickejšie miesto, a chytať tak nerušene, nemám totiž príliš v láske, keď som obklopený ďalšími loviacimi. Nie že by som nebol spoločenský tvor, no na to, aby sme z práve danej výpravy vyťažili maximum, na brehu vody musíme byť osamote.
Prvou obrovskou prednosťou rybačky počas všedného dňa a dokonca osamote je to, že človek si dokáže pekne krásne rozložiť svoje prúty (preloví tak podstatne väčšiu plochu) no a druhou je pokoj a ticho.
Rýchle sťahovanie bez môjho prepravného vozíka Car Porter je nepredstaviteľné.
Prvý krok – výber lovného miesta
Už pri tomto kroku je možné spraviť osudovú chybu a celú rybačku nasmerovať na slepú koľaj: ak sa človek rozhodne nesprávne a nevenuje dostatok času na pozorovanie – aj keď na kratší čas – jazera, ľahko sa môže utáboriť na mieste, kde sa ryby práve nezdržujú.
Ako riešim tento problém? Predovšetkým pozbieram čo najviac informácií: pred každou jednou rybačkou vyspovedám známe tváre, kto, na ktorom mieste, akú rybu dokázal prekabátiť. Je to asi najjednoduchší spôsob, o ktorý sa môžeme oprieť, musíme si však uvedomiť, že postaviť celú výpravu na takýto základ je obyčajným hazardovaním.
Je dôležité, aby sme pozorne sledovali dianie na vode; ja sa napríklad zameriavam na výskoky rýb, no bubliny objavujúce sa na hladine môžu byť taktiež zaujímavé! Dávnejšie som menším bublinkám vôbec nevenoval pozornosť, stále som totiž vychádzal z predpokladu, že to spôsobujú iba menšie ryby, no mýlil som sa. Tieto znamenia sú vynikajúcimi opornými bodmi pri výbere lovného miesta, pravda, nemôžu byť zárukou toho, že ryby na danom mieste aj zostanú, alebo budú prijímať aj potravu.
Pre mnohých, je aj vietor dôležitou orientáciou. Musí sa vziať do úvahy, že odkedy z daného smeru a ešte ako dlho bude fúkať. Našťastie tieto informácie sú v súčasnosti – vďaka inteligentným telefónom – už dostupné hoci aj priamo na brehoch vôd.
Našli sme sympatické a sľubné miesto
Ako ďalej? Markerový plavák – aby som objavil zaujímavé miesta – iba zriedkakedy používam na tomto jazere, nechcel by som totiž narušiť relatívny pokoj a zároveň vyplašiť ryby. Sľubné body môžeme odhaliť pomerne jednoducho, a to už aj s pomocou obyčajnej olovenej záťaže. Stačí pozorne sledovať za akú dobu klesne nahodená záťaž na dno, a o hĺbke vody na danom mieste získame pomerne presný obraz (človek si môže porovnať aj hĺbky odhalené počas jednotlivých hodov, a vytvoriť si tak kompletný graf).
Ak olovo vedieme pomalým ťahom po dne, odhalí sa pred nami aj štruktúra a reliéf dna, resp. objavíme aj prekážky a taktiež aj vyvýšeniny. Až natrafím na takéto niečo, vlasec jednoducho zaklipnem do klipu na cievke navijaka a vzdialenosť si označím markerovou gumičkou, ktorú naviažem na samotný vlasec. Na protiľahlom brehu si ešte vyznačím orientačný bod, takto si zafixujem aj smer. Tieto dve koordináty sú úplne postačujúce na presné prelovenie daného miesta. Ostáva už iba vnadenie a zostavenie montáže.
„Cez deň sú akcie zriedkavejšie, z toho dôvodu – aby som nemusel čakať na noc, a ani tieto hodiny nezostali nevyužité – zmenil som svoju taktiku: vediem zvlášť denný a zvlášť nočný lov.“ V nočných hodinách prelovujem miesta, vyhľadané odborne v priebehu dňa. Vnadenie v tomto prípade predstavuje menšie množstvo boilies. Pri takýchto kratších rybačkách siaham radšej po hotovkách, tie sú totiž podstatne silnejšie aromatizované ako guľôčky z domácej dielne a taktiež aj ich sfarbenie je výraznejšie, čo predstavuje ďalšiu výhodu – prinášajú oveľa rýchlejší výsledok.
Rôzny partikel a pelety vynechávam, nakoľko pri nich by som bol nútený použiť raketu; táto pomôcka je však príliš hlučná a takéto vnadenie by ryby pravdepodobne vyplašilo. Ako nástrahu používam potápavú alebo vyváženú guľôčku svetlejšej farby, ktorú kaprom predkladám na dobre zladenej montáži, ako napr. IQ D rig alebo stiff rig s háčikom Chody, v kombinácii s jemným vlasovým nadväzcom.
Gumička Korda Marker Elastic naviazaná na hlavný vlasec mi pomáha zapamätať si potrebnú vzdialenosť.
Rybačky cez deň
Tie sú zaujímavejšie a aktívnejšie; v takýchto prípadoch používam svoju obľúbenú montáž „Chod“ – môže sa naviazať aj ako koncová. Túto smrteľnú zbraň používam najradšej v kombinácii s pop up guľôčkou výraznej (flou) ružovej alebo červenej farby.
Svoje nočné stanovištia v priebehu dňa nechám na pokoji, aktívne sa však zameriavam na výskoky rýb alebo bubliny objavujúce sa na hladine – pravda iba za predpokladu, že sú dostatočne blízko tj. na dohodenie. V takýchto prípadoch neberiem do úvahy hĺbku vody na danom mieste, resp. štruktúru dna – pre mňa za mňa môže byť hoci aj 6 m hlboká a dno bahnité, podstatné je, že som tam zaregistroval aktivitu.
Na upútanie pozornosti rýb použijem minimálne množstvo návnady – zvyčajne hŕstku boilies – (sú však situácie, keď vynechám aj túto minimálnu dávku), aby daný flek bol čo najmenej vyrušovaný. Tieto body často striedam a keď zaregistrované znamenia skutočne pochádzajú od rýb, moja nástraha nezostane príliš dlho nepovšimnutá. Na každom stanovišti zotrvám max. 3 hodiny, ktoré keď ubehnú bez záberu, svoje prúty nasmerujem na nový cieľ. Prípadne keď na vode nie sú žiadne akcie, svoje denné montáže premiestnim na predvnadené nočné miesto.
S touto taktikou som dokázal svoju úspešnosť výrazne zvýšiť!
Ráno zhotovená montáž Chod do hlbšej časti jazera.
Svet farieb
Rovnako mám rád svetlé, krikľavé ako aj bledé „vypraté“ odtiene. Prečo? Kedy ktorú? Moja odpoveď znie v krátkosti nasledovne: podľa mojej mienky, ryby dokážu rozoznať určité odtiene, pravda až to podmienky umožnia. Cez deň a v čistých vodách používam skôr fluo farby, v tomto prípade totiž apelujem na zvedavosť kaprov a nie na ich apetít. Avšak v mútnych vodách a cez noc siaham po nástrahy bielej farby, v takýchto situáciách totiž jedine ona je dostatočne nápadná.
Biela farba má však aj ďalšiu výhodu: vo vode po istom čase skoro každá guľôčka začne blednúť, teda čím dlhšie „mokne“ daná nástraha, o to svetlejší (bledší) bude jej odtieň, zároveň sa zvýši pravdepodobnosť toho, že háčiky alebo rybár už nie sú nablízku. Skúsené ryby teda – na príliš populárnych jazerách – mali možnosť naučiť sa, že svetlejšie vnadenie predstavuje pre nich menšie nebezpečenstvo.
Našich miláčikov musíme „vystopovať“
V prípade, že sa mi v noci nepodarí zabodovať a ani cez deň sa nedostanem bližšie k cieľu (a, pochopiteľne, môžem ešte ostať na jednu noc) bez váhania sa presťahujem na nové miesto. Na to, aby som v priebehu krátkeho času dokázal byť úspešný, je vylúčené, aby som nečinne sedel a čakal na ryby – našich miláčikov musíme „vystopovať“! K rýchlemu a bezstresovému sťahovaniu, sa mi aj moju výbavu podarilo minimalizovať. Všetky zbytočné veci nechám doma, alebo v aute. Vyzerá to tak, že dosiahnuté výsledky jednoznačne potvrdzujú správnosť tejto taktiky. Iba zriedkakedy sa mi stalo, že po zmene lovného miesta som ostal bez úlovku, avšak situácia, keď som nedosiahol žiadny výsledok ani po druhej noci – darmo som vytrval na jednom mieste – som už zažil nespočetnekrát.
Stiesnený čas krátkych dobrodružstiev je teda možné veľmi dobre a účinne využiť. Samozrejme, viem, že vyššie opisovaná taktika nebude fungovať na každej vode, avšak mojim cieľom vôbec nebolo to, aby ste chytali presne tak ako ja. Podstatné je, že až moderné perspektívy a predstavy sú užitočné a pasujú k vášmu štýlu, poprípade si ich môžete vyskúšať, a nakoniec – v záujme zvýšenia úspešnosti – zabudovať do svojich rybačiek.
Dúfam, že som vám k tomu dokázal poslúžiť niekoľkými novými nápadmi.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
