Vonku chladné, no zato ešte nie zimné počasie, vietor pofukuje, jesenné dni sa už skončili, ale po snehu ani stopa. Ranné mrazy strieda nestále počasie no základ je, že nemrzne. To mi dáva ešte dosť možností. Teraz je ten správny čas! Áno, takáto zima sa mi páči.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2016
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Mrena severná sa vyskytuje na väčšine európskeho územia, pomerne rozšírená je aj v rámci Slovenska. Jej rast je veľmi pomalý, samce sa dorastajú výrazne menších veľkostí ako samice. Rekordné mreny okolo 70 – 80 cm sú samice (ikernačky). Je to teritoriálna a húfna ryba nachádzajúca sa v prúdiacich úsekoch riek. Mrena vyhľadáva tvrdé štrkovité alebo kamenité dno a čistú vodu bohatú na kyslík. Počas dňa sa zdržiava najmä v silnejších prúdoch a hlbších partiách riek. Mreny sa zdržiavajú pri dne, kde aj vyhľadávajú potravu. Je to všežravá ryba, jej potravu tvoria červy, slimáky, vodné riasy a hmyz, ikry či malé rybky. V literatúre a na internete sa môžeme dočítať aj to, že najviac mrien sa uloví niekedy od júla do konca septembra a že v zimných mesiacoch je šanca na úspech oveľa menšia, pretože v zimnom období potravu neprijímajú. No nie je to celkom pravda. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že práve zimné obdobie a príchod chladného počasia je podľa mňa ten správny čas na lov mrien. Každoročne s príchodom zimy podnikám aj niekoľkodňové výpravy za touto krásnou a najmä bojovnou rybou. A zakaždým úspešne.
Väčšia mrena na ľahkom prúte dokáže pekne zabojovať.
Výber zostavy
Ako je známe, mrena je jednou z najbojovnejších rýb žijúcich v našich vodách. Preto sa stala aj mojou obľúbenou rybou. Najradšej ich lovím na prívlač. Tento spôsob preferujem dlhé roky a dovolím si tvrdiť, že cielený lov mrien prívlačou je účinnejší. Na jej lov využívam hlavne prúty s menšou gramážou, jemnou špičkou, aby som pocítil každý jemný záber. Dĺžku prúta volím podľa veľkosti rieky, na ktorej lovím. Na menších riekach je to prút s dĺžkou 1,8 – 2,1 m, na väčších tokoch 2,4 m, osadených navijakom veľkosti 2000- 2500. Používam jednoznačne šnúry (väčšinou s priemerom 0,08 mm), ich vlastnosti vám nemusím opisovať. Nástrahu neviažem priamo na šnúru. Kvôli chladnejšiemu počasiu je v zimnom období voda čistejšia, a tak ryby berú o dosť opatrnejšie. Na koniec šnúry viažem fluorokarbónový nadväzec s dĺžkou jedného metra. Mám však zdolaných aj niekoľko pekných kusov dokonca na silón s priemerom 0,08 mm.
Drop‑shot
Tento spôsob nastraženia nám umožňuje viesť nástrahu v požadovanej vzdialenosti od dna. Osvedčil sa mi najmä tam, kde potrebujem dostať nástrahu čo najďalej, na miestach, kde je mnoho prekážok na dne a bežným spôsobom tam prídem o veľa nástrah. Princípom tohto spôsobu je nástraha s háčikom, ktorá je niekoľko centimetrov od dna, koncové olovo je na dne. Veľkosť olova prispôsobujem sile prúdu rieky. Výhodou tohto systému je aj udržanie nástrahy na jednom mieste a vyprovokovanie ryby k záberu jemným poťukávaním prúta do strán. Nástraha má prirodzenejší pohyb, pomalšie prepadáva a to je v zimných mesiacoch, keď ryba až tak agresívne neútočí na potravu, to kľúčové. Pri love na drop‑shot používam medzi nástrahou a koncovým olovom malý obratlík. Na spodnú časť od obratlíka mi na lov dobre poslúži slabší silón. Pokiaľ olovom uviaznem na dne, prídem len o olovo a nástrahu tak zachránim.
Systém s klinčekom
Ide o pomerne jednoduchý systém, ktorý si môžete zhotoviť veľmi rýchlo. Nie je ani veľmi známy a ani veľmi opozeraný rybou. Všetko, čo potrebujete, je vhodná gumená nástraha, jednoduchý háčik, malý klinček a kliešte. Po odstránení hlavičky klinčeka kliešťami do nástrahy ho opatrne vsunieme a nástrahu jednoducho prepichneme háčikom niekde v strede. Ide o tzv. „wacky rig“, kde klinček slúži ako záťaž, ale nie až takú ťažkú, takže nástraha pomalšie prepadáva vodou a dovoľuje nástrahe počas tejto doby pekne pracovať.
Do nástrahy opatrne vsuniem hrot klinčeka bez hlavičky a nástrahu prepichnem niekde v strede.
A poďme na jalce
Jalec hlavatý je asi najbežnejšia ryba obývajúca naše rieky spolu s podustvou či mrenou. Vďaka celoročnej aktivite či už v chladnom alebo zimnom počasí sa dá uloviť takmer na všetkých revíroch. Takže jalec sa vďaka svojmu rozšíreniu a chuti prijímať potravu po celý rok, stáva čoraz obľúbenejší u rybárov holdujúcim lovu prívlačou. Jalec hlavatý je všežravá ryba. Potravu tvorí prevažne hmyz a jeho larvy, zoo‑planktón, úlomky rastlín, zelené riasy, malé rybky a taktiež nepohrdne myšami či hrabošmi. Jalce som nachádzal väčšinou v tíšinách, tôňach pri brehu, pod konármi stromov či previsnutou trávou, kde mali pokoj a cítili sa bezpečne. Na menej dostupných a skoro neloviteľných miestach stáli väčšinou tie najväčšie kusy a hliadkovali vo svojom okolí, v ktorom vyčkávali na dobroty, ktoré im prinášal prúd. Na ich lov najradšej používam hladinové nástrahy. Možno si poviete, že hladinová nástraha a december sa k sebe veľmi nehodia, no ja mám na to iný názor. Samozrejme, aktivita rýb a záujem o hladinové nástrahy v tomto zimnom období nie je veľká, ale čo to sa chytiť dá.
Jalce dobre berú takmer v akúkoľvek ročnú dobu. Ani zima nie je výnimkou.
Jalec je opatrná ryba
A to mi pripomína práve jedno také chladné decembrové ráno, keď na moje prekvapenie jalce na rieke nereagovali skoro na nič. V chladnej, pár stupňovej vode, ich zaujímal popper. Výsledok bol skoro okamžitý a prvé zábery na seba nenechali dlho čakať. Stačilo len presný hod pomedzi spleť konárov a potopených stromov, ten správny ťuk do nástrahy a krásny jalec bol tam. Nahodenia by mali byť preto čo najpresnejšie, opakované, nepodarené pokusy väčšinou rybu vyplašia. Jalce väčšinou vidíme stáť v stĺpci pod hladinou, alebo pri dne ako čakajú na svoje „sústo“. V takom prípade je ideálny hod za rybu. Jalec je opatrná ryba, ale je aj nenažraný a snaží sa všetko čo spadne do vody uchmatnúť skôr ako jeho, tak isto nenažraný, kolega. Iná je situácia, keď jalce pri hladine nie je vidno. Vtedy je potrebné na slepo prechytávať sľubné miesta rôznymi technikami. Viesť nástrahu „ťukavými“ pohybmi, s prestávkami, monotónne, pri hladine či pri dne. Mne sa skôr osvedčili pomalé ťukavé pohyby. Ak som rybu nevidel, snažil som sa nahadzovať čo najbližšie k protiľahlému brehu, kde som rybu tušil, a tým som prelovil aj celú časť rieky.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
