Aj obyčajný januárový deň môže byť výnimočný. Dôkazom je aj toto krátke zhrnutie môjho putovania za dravcami proti prúdu mrazivej rieky v nie veľmi mrazivom počasí. Posledný mesiac prívlače pred pauzou, treba to využiť!
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.06.2017.
V zabudnutej krajine
Január, sobota 7.30 ráno. Ďaleko od väčšieho mesta, ďaleko za poslednou dedinkou je svet ticha. Lúky prikryté bielou námrazou, spod ktorej trčia iba vysoké suché trávy. Trojica pasúcich sa sŕn, inak nič. Kdesi v diaľke ľadová rieka oceľovomodrej farby pomaly preteká týmto zabudnutým krajom. Sú to už dobré dva kilometre, čo sa stratil aj posledný náznak zanedbanej poľnej cesty. Všade naokolo ticho. Počuť iba šum vetra, ktorý už stihol sfúknuť z konárov všetok nočný sneh. Nízko nad zemou prelieta zopár bažantov. V okruhu niekoľkých kilometrov nie je nik. Naozaj nik? Na kraji lúky sa v diaľke črtá jeden čierny bod. Rybár. Áno, som to ja. Opäť raz som sa sám sebou nechal nahovoriť na ďalšiu zimnú výpravu, tentoraz ďalej do prírody. Tento terén je pre auto úplne neprejazdný, takže tomu zodpovedá aj výstroj, ktorý nesiem na chrbte vo vaku. Boxy s gumenými nástrahami, podberák, dva prívlačové prúty, fototechnika, termoska plná horúceho čaju a ešte niekoľko drobností. Treba šliapať naozaj dosť. Nielenže to je zopár kilometrov pešej chôdze, ale vrchná vrstva snehu cez noc primrzla. Je však tenká, a tak čižmami neustále prepadám do sypkého snehu, ktorý je celkom hlboký.
Rieka na dosah
Vôbec mi to neprekáža. Chcel by som sa dostať na „divokejšie“ miesta, ktoré táto rieka ponúka. Dolu v „civilizácii“ som nepochodil, preto som sa rozhodol dnes ísť proti prúdu. Už to tak býva, najlepšie miesta neležia vždy pod nosom. Dúfal som, že práve tiché lokality, bez zásahu človeka môžu skrývať dravých riečnych obrov. Po ďalšej hodine chôdze krajina naznačuje, že som blízko. Staré vŕby a jelše sú neklamným znakom toho, že rieku mám na dosah. Výhodou zimy je, že inak nepreniknuteľná džungľa krovia a rastlín teraz ponúka stovky ukrytých chodníčkov.
Začínam
Čas – 8. 34. Jedným z chodníčkov prichádzam konečne ku brehu rieky. Prv než hladinu rozrazia olovené hlavy, dávam si pauzu. Mám času do zotmenia, neplaším sa. Vyberám termosku s čajom a pohľadom skúmam vhodné miesta. Viem, že voda má v týchto častiach priemernú hĺbku štyri – päť metrov. Bolo by fajn, ak by som našiel aj nejakú hlbokú jamu. Ryby v zime nemigrujú ako počas roka. Stiahnu sa do určitých miest, kde môžu pokojne prečkať ťažké časy. Mojou prioritou v nasledujúcich hodinách bude objaviť práve také miesta.
Dravce v januári
A čo som vlastne prišiel loviť? Zaostrené mám na zubáča, sumca a ostrieža. Je január, takže šťuka už vypadla z hry. Počas jesene si tento predátor svoje beztak užil. Mám so sebou výlučne gumené nástrahy. Hlavne kopytá, ale aj zbraň na zubatých – veľké 12 cm smáčiky. Voblery sú tentoraz na môj vkus príliš rýchle. V zálohe mám UL prút, ak by boli pri chuti pichľavé ostrieže, alebo jalce. Oba prúty majú do dĺžky okolo 2 metrov. Perfektné pre riečnu prívlač. Rieka je dnes síce trochu vyššia, ale nejde mútna, ani príliš rýchla. Oproti stojatej vode je však potrebné zavesiť ťažšiu jigovú hlavu, aby som gumu viedol tesne pri dne, čo je v zime nevyhnutné. Ideál pre hlbšiu rieku je 15 – 17 g v prúde. Samozrejme, nie pre veľmi malé gumy. Začínam hádzať krížom po prúde. Malé a pomalé poskoky po dne by mohli byť to pravé. Rýchlym navíjaním by som zbytočne nástrahu dostal príliš vysoko do stĺpca. Skúšam nielen v koryte, ale aj nahodením pod vymytý breh. Žiadna odozva. „Darí“ sa mi odtrhnúť akurát dve dobré gumy.
Miesto ako z knihy
Hodiny ukazujú 10. 02. Začínam sa predierať vyššie. Za treťou zákrutou sa črtá zaujímavé miesto. Ukážková riečna tôňa. Obrovská vŕba tu zrejme nevydržala dávny nápor vetra a jej starý dvojitý kmeň leží vo vode. Voda tam doslova stojí, ale plytko tu nebude. Čierna jama vzbudzuje dojem nekonečnej hlbočiny. V mojej mysli tak okamžite víria legendy o riečnych obroch. Zo škatuľky vyberám svojho favorita – výrazné žlté kopyto. Plný očakávania to pálim priamo do diery. Bohužiaľ, znova visím v prekážke. Práve sa rozhodujem, ako odkvačiť nástrahu, keď sa špička stáča do strany…
Protivník z riečnej tône
Naraz som už v súboji s neznámou silou. Nechcem, aby si ryba brala veľa šnúry, pretože je tu dosť vecí, ktoré by rýchlo zariadili koniec boja. Dravec sa však pokúša z jamy dostať do hlavného toku. Ak podpláva kmeň, je koniec. Dúfam, že sa otočí, ale ryba zjavne vie, čo robí. Zaťahujem ručnú brzdu – dlaňou zadusím revúcu cievku. Karbónové podložky v brzde sú na doraz. Chyba. Háčik sa v momente uvoľňuje z papule. Dovíjam posledné metre a zaslizený nadväzec. Hneď viem, s kým som mal česť. Sumec sa síce pichol, no je tu nádej, že zaberie. Predsa len, jednoduchá korisť je teraz vzácnosť. Nechávam oddýchnuť miesto, uvoľňujem zapečenú brzdu a vláčim kúsok poniže vŕby.
Trojháčik ma zachraňuje
Dozrel čas na odvetu. Predvídavo mením gumu, aby to sumca opätovne provokovalo. Tučná XXL nymfa dopadá presne do horúceho miesta. Opäť pecka, ale tentoraz stačí päť sekúnd a dosť. Znova som prehral! Neverím! V takomto prípade už ryba asi znova nezaberie, ale za pokus to stojí. Ihneď montujem na gumu prídavný trojháčik na kúsku hrubého fluorokarbónu. Ani nečakám a pôvodné kopyto nahadzujem po tretí raz. Na moju obrovskú radosť sumec znova útočí! Vďaka šnúre zreteľne cítim, ako do nej fúzač bije chvostom v snahe zbaviť sa otravného háčika. Lenže moja poistka trojhákom sa vypláca, práve ten mi zachraňuje rybu. Rozbesnené torpédo držím nakrátko. Skrehnutou rukou napokon vylovujem hladké mramorové telo von. Krásny sumec meria presne 101 cm. Dve, tri fotky a mizne v šedej rieke.
Zlatý poklad
Toto magické miesto mi vydáva napokon ešte jeden zlatý poklad. Ním je nádherne vyfarbený kapor lysec, ktorému zachutil zelený riper. Prekvapenie dňa! Postup smerom hore nie je až taký jednoduchý. Hustý porast je aj bez lístia takmer nepreniknuteľný, špičky prútov sa vždy kdesi zakliesnia. Sneh už zmizol. Ďalej narážam na zradnú zmrznutú močarinu, kde sa slnečné lúče ešte nepredrali. Radšej ju naširoko obchádzam.
Obedné ostrieže
Je 12. 00. Pravé poludnie. A to som ani nie v polovici plánovanej trasy. Nezdá sa to, ale putovanie zaberie dosť veľa času z už aj tak krátkeho dňa. Zastavujem sa a vyťahujem UL‑ko a v čírej vode to skúšam na ostrieže. Je tu toľko prirodzených úkrytov, že neviem kam to nahodiť. Hlavný tok sa štiepi na desiatkach naplavených stromov. Ryba môže byť kdekoľvek, a tak nahodenia smerujú na všetky strany. Je dobré triafať do miest mimo hlavný prúd. Na ostrieže v zime používam iba jemnú zostavu, ktorá umožňuje vychutnať si súboj a takisto sa s ľahkým vybavením dobre chytá. Jemné ďobnutia mi naznačujú, že „ježkovia“ sú tu. Následne sa mi už darí prekabátiť tri menšie ostrieže.
Zimný samotár
Ciferník hodín ukazuje 13.38, ďalších pár kilometrov proti prúdu. Lov z brehu je veľmi náročný. Potopené stromy a povodňové naplaveniny sú pohrebiskom mojich nástrah. Na to, aký počet nahodení som už spravil, je odozva rýb veľmi slabá. Januárová prívlač však taká býva. Stále sa snažím vyhľadávať pokojné pásma, jamy, balvany, či spätné prúdy. Práve od skál mám záber a tentoraz mi konečne radosť robí 52 cm zubáč. Nesklamal ma práve veľký smáčik, ktorý predvádzal svoj tanec tesne nad dnom. Dúfal som, že by tu mohol byť zoskupený aspoň menší kŕdeľ pruhovaných, ale nie, buď ich nástraha nezaujímala a boli tu, alebo to bol zblúdilý samotár brázdiaci rieku. Každopádne si túto rybu nesmierne cením. Kontrolujem čas. Čaká ma už len posledná etapa.
Na konci putovania
Je 15. 25. Cieľ expedície je na dosah. Sútok riek a zároveň moje posledné lovisko ma víta už celkom bez snehu. Bohužiaľ, prichádzam neskôr, ako som mal v pláne, tiene začínajú oblizovať okolie rieky. Priznám sa, že práve tomuto miestu najviac verím. Menšia rieka, ktorú obýva množstvo drobnejších rýb sa vlieva do väčšej. Celoročný prísun potravy, neverím, že tu dravce nie sú. Prítok je pomalý, nebadať, že by riečka vôbec tiekla, vyzerá skôr ako slepé rameno. Ale to je práve výhoda. Zisťujem, že zanorených vŕb je tu neúrekom. Aj na to som pripravený. Mám so sebou niekoľko špeciálnych bezpečnostných jigov. Šetril som si ich až sem. Ponad háčik vedie drôt, ktorý bráni zachyteniu hrotu o prekážky, ale dravec to pri zábere bezproblémovo stlačí. Vzhľadom na slabnúce svetelné podmienky využívam krikľavé farby gúm ako fluo zelená, žltá, oranžová, či snehobiela. Stinger (prídavný nadväzec s trojhákom) neupínam, pretože sa raz dva zachytí do driev. Akurát brázdim zlom koryta, keď nástrahu priklincuje poriadny kopanec. Štýl boja znova prezrádza fúzača. Áno, na hladine sa prevalí hadovité telo a široká hlava. Ani v zime však sumec nedá nič zadarmo. Bojuje statočne až do konca, keď mu dôjdu sily. Tento krásavec je iba o 8 cm kratší ako prvý, ale na stavbe tela to vidieť, nie je taký robustný. Radosť sa však na rozdiel od centimetrov nezmenšila. Zvečňujem si ho na pamiatku a opatrne ho vraciam vode. Snáď sa v súboji ešte niekedy stretneme.
Návrat takmer naslepo
Už je 16. 11. Slnko zapadlo a tma prichádza rýchlo. Hlavou sa mi premieta celá trasa, ktorú budem musieť absolvovať opäť, no tentoraz potme, s čelovkou na hlave. Zvažujem pokračovať v love, ale časovo to nevychádza. Je rozhodnuté: viac sa nezdržiavam. Posilním sa dúškami zvyšnej tekutiny a vyrážam. Zužitkujem posledné zvyšky svetla, hoci viem, že tma ma predbehla. Biely sneh by v svite mesiaca lepšie ukazoval cestu, ale aspoň že blato na večer primrzlo. Neskôr, ako naschvál, mraky prekryjú aj spln.
Konečne nazad
Ručičky ciferníka hodín ukazujú 20.09. Štyri hodiny úmornej chôdze, lezenia, kľučkovania pomedzi močiare sú konečne za mnou. Večerná lúka, kde som ráno začínal je bez snehu takmer na nespoznanie. Dokonca nejaký čas váham, či som vôbec správne. Vydýchnem si, až keď sa v diaľke zaleskne ŠPZ‑tka môjho auta. Skrehnutými prstami ledva odomykám dvere. Januárový deň je pri konci, ale viem, že tých 12 hodín pri rieke opäť potvrdilo, že sa to dá aj v januári. Stačí teplo sa obliecť, vziať správny výstroj a vydať sa k vode.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
