Vysoký dátum v kalendári a počasie, ktoré nás sprevádza je znakom, že tak ako rok, aj rybárska sezóna je pomaly, ale isto, na konci. Naše obľúbené rybníky, priehrady čoskoro zamkne ľad a zem pokryje vrstva snehu. Tak isto ako určitá časť nás, „tichých bláznov“, sedím už v teple domova a rekapitulujem v hlave sezónu, ktorú som mal plnú skvelých zážitkov. Či už sám alebo s mojím parťákom. Dovoľte mi podeliť sa s vami o moje zážitky a úspechy.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2017
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Nechcem priamo prechádzať výpravu za výpravou, a tak začnem mojím prvým väčším úspechom, ktorým sa stali dve krásne ryby z miestnej vody. Prvá vážila 16 kg a po niekoľkých hodinách ďalšia, tentoraz 18 kg. Urobilo mi to neskutočnú radosť a nakoplo ma do sezóny.
Vedeli sme, že to bude veľký boj
Čas bol neúprosný a tiekol ako voda. Ja a môj parťák Martin Brodziansky sme pomaly balili na preteky PRP pohoda, ktoré boli 8.-10. júla. Toto podujatie sme dobojovali do úspešného konca, a tým sme si zabezpečili priamu účasť na juniorských majstrovstvách zvaných aj ECCJ. Balenie, nádeje a všetko ostatné sprevádzalo prípravy na cestu do Veľkého Cetína. Konkurencia bola veľmi silná, takže sme k súťaži pristupovali s rešpektom. Na rad prišlo žrebovanie, ktoré sa ťahalo na dvakrát. Najprv poradie a v druhom kole o samotné miesto na lov.
Maťo vytiahol sektor C4, naše pohľady sa stretli a vedeli sme bez slova, že to bude veľký boj. Narýchlo sme rozbaľovali a pripravovali sa na štart, ktorý nám oznámil klaksón cez pravé poludnie. Zvolili sme taktiku viacerých lovných miest, kde moja ľavá udica bola na kraji samotného sektora. Kŕmenie pozostávalo z dvoch typov gúľ a to „Goral“ a „Tropicfish“ od Orthodoxcarp. Celé preteky boli založené na nahadzovaní a love bez člna. Nevyhli sme sa častému spombovaniu a kobrovaniu.
Napriek veľkej snahe prvá bodovaná ryba prišla po 11 hodinách lovu a my sme mali čo robiť, aby sme dobehli ostatné tímy. Nebolo to ľahké a ďalej s nami ryba nespolupracovala, pretože druhú bodovanú v poradí sme ulovili až nad ránom na jednu guľôčku - Joint. Nezúfali sme a stále sme makali, skúšali. Až nás svätý Peter vyslyšal.
Zdolávanie bolo veľmi náročné
Na obed prišli ryby, začal sa úlovkový kolotoč.„Super, sme späť v hre a ideme!“ vraveli sme si a povzbudzovali sa ďalej. Vtom prišiel záber a po chvíľke bola na brehu ďalšia bodovaná desina. Rozhodnutie vymeniť „Tropicfish“ za ostrý „Vulkán“ sa javilo ako dobrá voľba. Začal nám pekne selektovať rybu. Hmotnostné rozdiely medzi pretekármi boli tesné a napätie so súťaživosťou stúpali.
Celý deň prevládalo slnečno a teplo, debatovali sme, keď odrazu sa rozbehla Maťova cievka na pravej udici. Beh a následný zásek bol predzvesťou slušnej ryby. Zdolávanie a vlastne celý samotný boj boli veľmi náročné. Kapor, samozrejme, zašiel do prekážky, odkiaľ sme ho vyslobodzovali doslova ručne. Nedaroval nám ani meter silónu zadarmo, ale po 15 minútach sa nám ukázalo telo krásneho bojovníka. Nasledovalo rýchle dovinutie vlasca a podobratie.
„Je taaaaam!“ hneď sme zo seba priam vystrelili. Ručička na váhe sa zastavila na 15 kg, presnejšie 15,34 kg a v tom okamihu sme sa dostali v tabuľke na prvé miesto. Zároveň nám pripísali najväčšiu rybu pretekov. Boli sme nesmierne radi, že sa naša snaha vypláca, aj keď nebol ešte koniec. Ryba nám brala zodpovedne a začali sme sa blížiť k poslednej noci, ktorá nám priniesla zopár nebodovaných rýb.
„Ideme na to, udržíme to!“
Hodina za hodinou ubiehala a noc sa striedala s ránom. V tabuľke sme boli stále prví. Sedel som v kresle a premýšľal, aké by to bolo skvelé zvíťaziť, keď vtom ďalší záber a na moju ľavú udicu som chytil bodovanú 12 kg rybu. Aby toho nebolo málo, pred záverečným gongom ožil opäť „Vulkán“, ktorý nám priniesol 11 kg kapra a zároveň aj nášho posledného. „Ideme na to, udržíme to!“ unaveným a vyčerpaným nám zneli v hlave tieto slová. Odpočítavali sme doslovne minúty pred koncom. „Áno, áno!“ vravel som si a klaksón oznámil koniec celých pretekov. Po záverečnom klaksóne sme sa dozvedeli, že v tabuľke sa toho veľa nezmenilo, no a tým pádom sme víťazi. Skvelé, je to tam, je to doma, máme to! Prebiehali nami neopísateľné pocity.
Čakalo nás už len presúvanie na vyhodnotenie a ukončenie ECCJ 2016. Presne 66,44 kg je číslo, ktoré nás dostalo na povestnú debnu. Samozrejme, neobišlo sa to bez šampanského a celkovou chuťou z výhry. Prevzali sme si skvelé ceny od sponzorov a organizátorov, ľudí, čo podporili toto podujatie. Bude nám s Maťom veľkou cťou zúčastniť sa ho aj o rok a veľkým lákadlom bude obhajoba prvenstva v neľahkom boji. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí nás podporili a podporujú. Naďalej stoja pri nás a pomáhajú nám robiť naplno to, čo nás baví najviac, a tým je kaprárina. Hmm, a dalo sa povedať, že zazvonil povestný zvonec a pretekov je koniec :-) Teraz už nesedím v rybárskom kresle, ale za oknom svojej izby a spomínam na celý rok, ako aj na sezónu, ktorá mi naozaj dala krásne zážitky. Namiesto udice držím pero a snažím sa vtesnať pár slov, viet do týchto riadkov, podeliť sa s vami o momenty, ktoré ma napĺňajú. Zároveň a predovšetkým zo srdca chcem poďakovať mojim skvelým rodičom, ktorí stoja pri mne a bez nich by to určite nešlo. Pomáhajú mi premieňať moje sny na skutočnosť a pokračovať v ich napĺňaní naďalej.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.