Nedeľa... je zase enormne veľká teplota. Dážď. Ktovie kedy pršalo naposledy. To je na jednej strane dobré, lebo naše rieky sa po povodni veľmi pomaly vrátili do svojho koryta. Moje obľúbené rieky v týchto dňoch už konečne stagnujú a ich vodný stav je akurát ideálny na chytanie. Ale bolo by dobre, keby padol nejaký ten ochladzujúci dážď.
nezadaný
29.12.2016 (1/2017)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2017
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 57
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.06.2017.
S kamošom Tiborom vo vopred dohodnutom termíne skáčeme do auta… vlastne skáčem len ja. Môjmu najobľúbenejšiemu spolubojovníkovi večerná party dosť oslabila vnútorné orgány. Kým ja, „nažhavený“ a povzbudený, sedím v aute, on je znechutený. Našim cieľom je rieka Hron pri Štúrove. Zaumienili sme si, že na blížiace sa preteky nazbierame troška skúseností, aby sme boli o krok vpred oproti ostatným družstvám v divízii. Skúsenosti sme možno aj nabrali, len preteky na Hrone sa neuskutočnili. Našli sme most, ktorý nám slúžil ako orientačný bod (deň predtým boli našim priateľom Google Mapy). Voda bola ideálna, len z brehu sa nedalo chytať skoro vôbec. Nič sa nestane, však si zabrodíme, mysleli sme si. O pár sekúnd došla jedna rodinka, ktorú viedol otecko. Dal nám najavo, že oni sa aj tak budú kúpať tu a my tu vôbec nemáme čo hľadať. A nielen tu, ale na celom úseku by sme nemohli chytať. Chudák, asi nevedel, že Hron nie je len 12,5 metra dlhý a 3 metre široký (oni využívali asi takú dlhú časť rieky), ale existujú aj iné miesta okrem „kúpaliska“. Prešli sme troška vyššie, kde sme našli také miesto, kde sme mohli ísť k vode bližšie ako 10 metrov. Konečne sme našli prvý vhodný flek na chytanie a začali sme zbierať tie skúsenosti.
Dvestopäťdesiatštyri problémov
Prvý hod, jalček hlavatý okolo 25 cm. Pre mňa nie je dobrý štart, keď na prvý hod mám rybu. Cítil som, že niečo nie je v poriadku. Kamoš skúšal šťastie, respektíve nešťastie troška vyššie. Jemu pani šťastena priniesla šťuku, ale na jalcovom prúte nemá čo hľadať nadväzec na šťuky – predpokladám, že to vedela aj šťuka, a tak s úsmevom a s Cormoran voblerom v papuli odplávala. Ja som si ešte našiel jedného ostrieža a jedného jalca tmavého na rotačku a koniec.
Nevyzeralo to veľmi nádejne, popritom aj voda už bola v normálnom stave. Aj preto sme vedeli na tých najlákavejších miestach zabrodiť. Tieto fleky, okrem pár ťukancov, nedali nič. Aký je to dobrý pocit, keď sa rybárovi doma sušia broďáky a on holou nohou pochoduje po kameňoch. Nebeský pocit, vyskúšajte si to aj vy! Asi tak o hodinu sme si mysleli, že už stačilo, poďme inde. Z vody von, cez kríky, komáre nás naháňajú, šup cez les, ešte viac komárov a konečne do auta a štart. O 2 kilometre vyššie nás vítal lákavý štrkovitý breh, len mal 254 problémov. Toľko ľudí sa tam kúpalo. Čo teraz? Už to máme. Pri takom stave vody je Ipeľ akurát ideálny. Keď nebudeme chytať, tak si to len popozeráme, veď doteraz sme tam boli iba pri vysokej vode. Neskôr nasleduje už známy scenár: do auta, štart, ešte máme 2 hodiny do stmievania.
Stop, tam musíme ísť
Po príchode sme s radosťou konštatovali, že tento úsek zdobia štrkovité ostrovčeky, a, samozrejme, kúpajúci sa ľudia. Cítili sme sa nesmierne „šťastní“. Nič nám neostalo, len ísť do lesa na taký úsek, ktorý sme už ako‑tak poznali. Cestou tam sme si všimli jeden ostrovček, ktorý sme ešte na predchádzajúcich rybačkách nezbadali. Stop, tam musíme ísť! Oproti nám sa lákavo pohojdávali kríky, ktoré vyrástli zo spadnutého brehu. Vedeli sme, že tam musia byť aj jalce.
Naše dohady sa po piatich nahodeniach potvrdili. Obaja sme zdolávali 30 cm jalčeky. Medzičasom prišli aj bolene, ktoré naháňali malé rybky. Tie sa nám zatiaľ nepodarilo chytiť, ale nevadí, pred zotmením prídu na fotenie aj ony. Začalo sa pomaličky stmievať a vodná hladina poriadne ožila. Rozhodol som sa, že moje milované hlavaté prekvapím jedným „novorodencom“. Akurát pred dvoma dňami som vyhotovil jedného chrobáčika. Netrvalo dlho a už som aj mal záujemcu. Jalček dal hlasným bozkom najavo, že sa mu môj chrobáčik páči. Po zaseknutí sa Zauberka hneď rozplakala. Hm, asi to bude 40-pluska. „Tibor, poď, kamoš, asi sa bude fotiť“, ozval som sa. Kým sa Tibor dotrepal ku mne, už som podobral krásneho jalca hlavatého. Po odmeraní meter ukazoval rovných 51 cm. Bol len o 1 cm dlhší ako môj osobák, takže sa stal mojim najväčším uloveným jalcom. Bola to krásna a bezchybná ryba. Fotka, pózovanie a šup naspäť do vody. Troška sa mi zdalo, že je urazený, možno že nečakal až takú pichľavú večeru. Do zotmenia sme mali ešte pár minút, za ten čas som chytil ešte 4 jalce. Druhý najväčší kus toho dňa meral 42 cm. Paráda. Ani Tibi nebol nečinný. S Microbaitom sa mu podarilo vyprovokovať aj zopár záberov, ale s Rebelkou zdolával aj skutočné ryby. Preňho stmievanie a bolene znamenali pointu tohto dňa. Pomaličky sme sa unavili, stačilo. Nakoniec sme nemali až taký katastrofálny deň, s akým sme počítali na začiatku. Naopak, bol som pozitívne naladený, lebo moja povera „chytiť rybu na prvý hod neznamená nič dobré“, sa zmenila. Ryby mi to vyvrátili. Dúfal som, že nasledujúce dažde už nebudú príliš silné a hladina Hrona a Ipľa sa nezdvihne do neba a vodný stav už bude konečne normálny.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
